Aspoň si ma nik nepomýli...

FUTBALOVO - ŽIVOTNÁ ABECEDA JUBILANTA

Dnes sa dožíva jubilea. Karol Pecze, jeden z najrenomovanejších slovenských futbalových trénerov, má šesťdesiat. Tri desaťročia jeho meno figuruje na záver zostáv, jeho kariéra mala niekoľko zásadných kapitol. Obzrel sa s nami späť, zhrnul do niekoľkých viet pochod naprieč futbalovou planétou, podelil sa o pocity. Vyspovedal sa v abecede jubilanta.

 

A ako ambicióznosť - bez nej by som nikdy nedosiahol vo futbale aj v živote to, čo som dosiahol. Pracoval som v štrnástich prvoligových kluboch v štyroch krajinách. Túžba dosiahnuť čo najviac sa začínala tým, že som sa najprv chcel dostať na prvoligové štadióny. Nevyšlo mi to pre problémy s pečeňou ako hráčovi, preniesol som to do trénerskej etapy. Medzitým som skončil FTVŠ s futbalovou špecializáciou, čo bol základ, aby som si túžby mohol začať plniť. Prvoligová hráčska minulosť mi chýbala, ale moju pracovnú ambicióznosť nelimitovala.

 

B ako bohatstvo - najväčším bohatstvom je zdravie. Viem, o čom hovorím, problémy zasiahli do mojich životných plánov. Skladám klobúk pred lekármi, ktorí vedia a pomáhajú. Pripajám však aj bohatstvo myšlienok, nimi obdarenému človeku sú potom životné kapitoly jasnejšie. Tie dobré, aj tie zlé.

 

C ako cudzina - spoznať viac, ako len domov, je prirodzená túžba človeka. Vplyvom priaznivých okolností som po zahraničí cestoval nielen ako turista, ale som tam aj žil. V Maďarsku, Poľsku, Turecku aj Grécku som pracoval a mnoho sa naučil. Najviac ma obohatila turecká etapa, bol som tam najdlhšie a prenikol som najhlbšie do podstaty tamojšieho života. A popravde, dočkal sa aj najväčšieho ocenenia za trénerskú robotu.

 

Č ako čary - každý tréner by také niečo potreboval ovládať, zvlášť ak si funkcionári myslia, že je Davidom Copperfieldom. Nemyslím si, že by futbaloví tréneri boli mágovia. Sú úspešnejší a menej úspešní, sú pracovitejší a tí druhí, no nie sú čarodejníci. Základným trénerským kúzlom je poctivá pracovitosť. Ani v Trnave, kde sa nám spolu s mužstvom a ľuďmi z vedenia Spartaka podarilo prebrať tamojšiu spiacu futbalovú "Ruženku", nešlo o čary. Vzájomne sme sa ovplyvňovali, posúvali sa ďalej, až sme ostali stáť pred dverami, za ktorými bol domáci vrchol. Cez tie sme však neprešli... Dôkaz, že nešlo o čary.

 

D ako Dunajská Streda - v správnej chvíli správna voľba. DAC chcel do najvyššej súťaže, ja som chcel dokázať, že na to naozaj mám. Bola to priama výzva, s ktorou je v istej chvíli každý chlap konfrontovaný. Spolupráca trvala päť rokov a bola to veľká skúška správnosti mojich metód, filozofie a myšlienok. Dostali sme neznáme mesto na futbalovú mapu Európy a pre mňa to znamenalo, že si môžem veriť.

 

E ako emigrácia - so Slovanom som bol na Mallorce a tam ma oslovili s takou možnosťou - ostať vonku, ilegálne... Popravde, nikdy som nad tým neuvažoval, ani vtedy, ani predtým a ani potom. Hoci som takýmto spôsobom prišiel o nie jedného spolužiaka z FTVŠ či známeho človeka z okruhu mojich spolupracovníkov.

 

F ako futbal - čo pre mňa znamená, najlepšie vystihuje veta mojej manželky, s ktorou sme svoji už viac ako tri desiatky rokov: "Nikdy som v rodinnej hierarchii nebola na prvom mieste, lebo to je obsadené futbalom." Je to ženský pohľad, porovnávajúci neporovnateľné, no je v ňom kusisko pravdy.

 

G ako génius - rukami mi prešli stovky futbalistov, boli medzi nimi mnohí, ktorých talent posunul nad všebecný priemer. Najbližšie bol k tomuto označeniu Kamerunčan Geremi, s ním som pracoval v Genclerbirligi. A tešilo ma, keď som čítal, že prestupuje do Realu Madrid. Spomedzi slovenských trénerov mám veľkú úctu pred Antonom Malatinským, Michalom Vičanom a Jozefom Venglošom, v svetovom meradle by som za géniov označil Stefana Kovácsa a Rinusa Michelsa.

 

H ako hlasivky - okolie tvrdí, že mám neopakovateľný hlas a niečo na tom je. Podpísalo sa pod to aj fajčenie, ktorému som prepadol v mojej prvej žilinskej ére. Samozrejme aj trénerstvo, počas ktorého sa hlasivky riadne namáhajú, ovplyvnilo zmenu polohy a farebnosti môjho hlasu. Ale aspoň si ma nik nepomýli...

 

CH ako chata vo Fačkove - oáza môjho pokoja. Keď sa potrebujem odizolovať od okolitého sveta, od tlaku, idem tam. Objavil som túto lokalitu v mojej prvej žilinskej ére, tam som chodil s mužstvom na sústredenia. Nádhera, pokoj a atmosféra tých kopcov a dolín ma dostala. A samozrejme aj miestni ľudia. Nie som síce pre nich neznámy, ale berú ma takého, aký som. Nie trénera, ale človeka. Svojím pokojom a postojom k životu ma dokážu naladiť tak, ako sa to nikdy nikomu v meste nepodarí.

 

I ako invektívy - aj tie patria k trénerskému životu. Moja obrana voči nim je jednoduchá: nevšímam si ich. Úplne vyhnúť sa im nedá, ale nedať im príležitosť, aby získali na vážnosti a dôležitosti, zníži ich význam a zmysel. Takže ich šíritelia sa nedočkajú toho, čo od vypustenia takých viet očakávajú.

 

J ako "ješitnosť" - nie je to slovenské slovíčko, ale pasuje do tejto abecedy. Už aj preto, že každý chlap je ješitný, či si to prizná, alebo nie. Teda aj ja. To, že sa snažím držať istých mantinelov, je moja pravda, to, ako sa mi to darí, musí povedať moje okolie.

 

K ako Košice - moje rodisko, 25 kilometrov od Moldavy, kde som prežil detstvo. Mesto, kde som prvý raz na vlastné oči videl "veľký? futbal a v ktorom som chcel trénovať. Keď sa mi otvoril futbalový svet, cítil som, že sa tam chcem vrátiť. Košice sú pre mňa miestom radosti i športového sklamania. Boli pre mňa a moje mužstvo najväčším súperom v mojej trnavskej ére a vlastne sa mi stali osudom, pretože pre prehratý boj o titul s 1. FC som v Spartaku nepokračoval v práci ďalej. Ako istá kompenzácia prišla možnosť viesť práve košické mužstvo v Lige majstrov, hoci postup do nej som nevybojoval ja a tá šanca prišla svojím spôsobom ako dar. Ako dospelý človek som pocítil vnútorné vzrušenie, zmes radosti i očakávania, a následne aj vytriezvenia. Je to zásadná kapitola môjho života a tak, ako je to zvykom, úsmev sa v nej strieda so smútkom.

 

L ako lásky - manželka je školská láska, takže náš vzťah vytesnil vlastne všetko ostatné. A ja som rád, vážim si ju, pretože bola a je pre mňa skutočnou oporou celý život. Keď som dostal prvú ponuku zo Žiliny, chcel som jej súhlas. Bývali sme v Bratislave, mali sme dvoch malých chlapcov a som presvedčený, že ona vtedy nevedela, s čím súhlasí. Kto vie, čo by povedala, ak by vedela... Ale za celý ten spoločný život pred ňou aj takto verejne skladám klobúk.

 

M ako muzika - rodičia ma nasmerovali ku klavíru, dokonca keď zasadla rodinná rada, aby rozhodla o mojom životnom smerovaní, zvažovala sa aj umelecká dráha. Nepochybne aj preto, že som bol členom kapely Amatic kvartet. Popravde, veľké umenie sme asi neprodukovali, ale aktívni sme boli... Ostalo mi z tej doby poznanie, že dobrá hudba mi dokáže vylepšiť náladu, lebo inak sa o túto stránku moje osobnosti stará manželka, ktorá vyberá kultúrne i hudobné podujatia pre nás oboch. Mojimi favoritmi ostali Beatles, Rolling Stones, Bee Gees, ale postupne som začal oceňovať aj county štýl.

 

N ako novinári - futbal bez médií nemôže existovať. Za tie desaťročia trénerstva som sa spoznal s desiatkami novinárov, mnohých z nich uznávam ako odborníkov i ľudí. Pochopiteľne, stretol som sa aj s takými, ktorí boli a sú pritipólom tých, akých si vážim. Z poznania všetkého som si osvojil svoj zásadný prístup k médiám ? čím má novinár viac informácií a dokáže ich správne vyhodnotiť, tým je otvorenejší a hoci ide tvrdo za svojím, neubližuje. Medzi takými nepriateľa nemám ani jedného. Menej spoločných myšlienok som nachádzal s tými, ktorí za každú cenu presadzovali len a len svoju pravdu. Nuž, ale to nie je len novinárska skupina...

 

O ako obdiv - keď sú dobré výsledky, je ľahké hriať sa v lúčoch obdivu. Pochopil som, že platí ľudová múdrosť "svetská sláva, poľná tráva". Nič netrvá vo futbale tak krátko, ako obdiv okolia, keď po jednej prehre príde druhá. Vtedy ho človek rýchlo stráca aj tam, kde si bol takmer istý, že ho má nadlho. Pomáha mať priateľov, ktorí vás rešpektujú pre to, čo vo vás je a aký ste, nie preto, že ste v tejto chvíli na vrchole.

 

P ako pravda života - tá futbalová hovorí, že futbal nemožno oklamať! A tá životná je vlastne rovnaká: neklam seba, ani iných. Iba tak si nájdeš miesto, ktoré ti právom patrí. V rodine, medzi priateľmi, v zamestnaní.

 

R ako reprezentácia - nikdy som tú oficiálnu neviedol, hoci národný tím mi v roku 1995 na dve stretnutia v Južnej Ameriky zverili. Na druhej strane, niekoľkokrát som bol v užšom výbere kandidátov na post trénera reprezentácie. Zavážili rôzne okolnosti, pre ktoré som sa až dosiaľ trénerom národného tímu nestal, dvakrát preto, že som bol zmluvne viazaný v zahraničí a predčasný odchod z tej pozície bol zložitý. Nie nemožný, ale za cenu narušenia vzťahov, väzieb a existujúcich pravidiel. Všetko má svoju cenu, za všetko treba zaplatiť. Rešpektovanie dohodnutých noriem bola tá cena, že som nevstúpil do konečnej fázy rokovaní o post reprezentačného trénera.

 

S ako stres - v akom zamestnaní sa mu dá vyhnúť? Akurát, že na trénerov ho vytvárajú spoločne hráči, funkcionári i fanúšikovia, ktorých zasa tlačia výsledky. Ale všetci tréneri prijímame tento údel dobrovoľne, ani jeden z nás si nesadá na lavičku z prinútenia. To je zároveň spôsob, ako sa so stresom vyrovnať. Pochopiť, že ten tlak nie je nič osobné, že je to len predôženie túžby po spoločnom úspechu. Cez trénerskú stoličku.

 

Š ako škola - až po maturitu som končil s vyznamenaním. Preto aj rodičia očakávali, že si zvolím serióznejšie povolanie... Páčil by sa im lekár, právnik, inžinier. Aj preto, keď som prvýkrát neuspel zo zdravotných dôvodov na prijímačkach na FTVŠ, skúsil som hutnícku fakultu. Tam to šlo aj bez skúšok. Ale do konca štúdiu sa mi tam nedalo vydržať, chýbala by mi radosť z roboty. Tú mám pri futbale.

 

T ako turečtina - platí, stokrát platí pravda, že "koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom". Rovnako ako "lenivé ústa, hotové nešťastie". Keď som šiel do Györu, myslel som si, že moja znalosť maďarčiny stačí. Nestačila. Tréner potrebuje vedieť futbalovú terminológiu. Tak to bolo aj v Poľsku, bolo málo poznať hovorovú, kuchynskú reč, preto som sa učil, ako rozprávať vo futbalovej pospolitosti. Najťažšie bolo zvládnuť turečtinu, ale som na seba hrdý, že som to dokázal. Otvorilo mi to aj srdcia Turkov, čo nie je každodenný jav. Pohyb po Európe si vyžaduje zvládnuť angličtinu a nemčinu, takže keď si to zosumarizujem, je asi len málo krajín, kde by ma "predali"...

 

U ako udalosť - narodenie synov. K tomu niet čo dodať. A pred troma mesiacmi aj vnučky.

 

V ako vrchol - mal som 36 rokov a sedel som na lavičke Slovana, po boku velikána Michala Vičana. Bolo to v inej spoločenskej dobe a Slovan ustupoval z pozícii absolútnej špičky, ale stále to je a vždy to bude klub, ktorý má zásadné postavenie u nás a ktorý pozná futbalový svet. Následne som v kariére viedol silné a rešpektované kluby, v mojej duši ostal vzhľadom aj na vek, kedy som mužstvo prevzal, prvým vrcholom práve Slovan...

 

X ako xenofóbia - spoločnosť platí za neriešenie problémov. Napriek tomu, že som strávil roky v cudzine, povedzme aj v krajine s rozdielnym určujúcim náboženstvom, mňa osobne sa tento jav nedotkol. Nie je mi ľahostajný, ale dokážem sa vyjadriť len tak, že ho apriori odmietam. Ako všetko neľudské, nehumánne.

 

Y ako Yilmaz - môj vedúci mužstva v Rizespore. Dokázal naplniť slovo priateľstvo tak, až ma to dojalo. Sľúbil, že ak vyhráme zápas, mne, "hodžovi Peczemu", prinesie kačku. Pre Turka je doma chovaná kačka či hus špinavé zviera, lebo chodí po blate. Ak ju jesť, tak jedine divú. Vyhrali sme a on bol tri dni preč. Cestoval kamsi 600 kilometrov, aby tam zastrelil divokú kačku a priniesol mi ju. Šlo o sľub priateľovi a pre mňa je Yilmaz dôkazom, že na svete sú dobrí ľudia.

 

Z ako zlyhania - nezískal som majstrovský titul. V onom pamätnom stretnutí v Rimavskej Sobote na záver sezóny 1996/97 sme zlyhali. Bol to protipól všetkých tých pocitov, ktoré sme spolu s ľuďmi zo Spartaka vytvárali spoločne dovtedy. Mali sme to na dosah, navždy by sme boli zapísaní v histórii. Zlyhal ľudský faktor. Nevyčleňujem sa z tej skupiny.

 

Ž ako žiaľ - ani jeden krok, ktorý som urobil, som neoľutoval. Nečakal som, že moje trénerske obdobie sa skončí tak, ako sa skončilo v Košiciach a naposledy v Žiline. Ale nenazval by som ten pocit, ktorý ma po tom ovládol, žiaľom...

 

P.S. Redakcia Šport pripíja Karolovi Peczemu na zdravie. Na to najcennnejšie, čo človek má...

 

KTO JE KAROL PECZE

NARODENÝ: 7. februára 1946 v Košiciach, považuje sa však za rodáka z Moldavy nad Bodvou

STAV: ženatý, manželka Eleonóra, synovia Karol (30) a Peter (27), vnučka Dominika (3 mesiace)

HRÁČSKA KARIÉRA: Moldava nad Bodvou, Inter Bratislava, TSMB Trnávka

TRÉNERSKÁ KARIÉRA: TSMB Trnávka (1976 - 79), ZVL Žilina (1979 - 82), Slovan Bratislava (1982 - 84), DAC Dunajská Streda (1984 - 89), Rába ETO Györ (1989 - 91), FC Nitra (1991 - 92), Wisla Krakov (1992 - 93), Spartak Trnava (1994 - 97), 1. FC Košice (1997 - 98), Genclerbirligi Ankara (1998 - 2000), Caykur Rizespor (2000 - 02), Inter Bratislava (2002 - 04), Panionions (2004), MŠK Žilina (2005)

ÚSPECHY: so ZVL Žilina finalista Slovenského pohára, ako asistent trénera so Slovanom víťaz Čs. pohára, s DAC postup do I. ligy, v nej 3. miesto a štart v Pohári UEFA, s Nitrou postup do I. ligy, s Trnavou 2. miesto, s 1. FC Košice štart v Lige majstrov

(Peter Šurin, Šport, 07.02.2006)