Ako si videl víťazné derby s Báčom?
„Nebol to
bohvieaký zápas, najmä v druhom polčase. Dôležité ale je, že sme vyhrali, prvé
kolo je vždy najťažšie, výsledok v ňom ovplyvní atmosféru v mužstve. Takže
z tohto pohľadu som spokojný.“
Vo svojom dvadsiatom druholigovom vystúpení si sa dočkal premiérového gólu. Aký
bol pocit vidieť loptu v súperovej sieti?
„Bolo to super,
dlho som na ten moment čakal. Verím, že sa mi bude dariť aj ďalej. Už v Humennom
by som na to rád nadviazal, hoci aj dvakrát. Hlavné ale je, aby sa darilo
mužstvu a uhrali sme dosť bodov na záchranu. Tomu podriadime všetko.“
V zime sa ti podarilo vybojovať si stabilné miesto v zostave. Nakoľko je pre
hráča dôležité cítiť dôveru trénera?
„Určite to má
veľký vplyv na výkon. Odohral som všetky prípravné zápasy a zohral sa so
spoluhráčmi. Každému hráčovi pomáha, keď tréner stojí za ním. Ja vychádzam dobre
tak s trénermi ako aj s ostatnými chlapcami, vytvoril sa tu vynikajúci
kolektív.“
Tréner Mičinec bol počas aktívnej kariéry tiež útočníkom, dokonca na
reprezentačnej úrovni. Máte sa teda od koho učiť...
„Je to pre nás
veľká výhoda, dáva nám rady kde sa pohybovať, v ktorých priestoroch stáť pri
štandardkách. Posiela nás do šestnástky, čo je najnebezpečnejší priestor, a káže
nám veľa strieľať.“
Cez víkend nás čaká dôležitý šesťbodový zápas v Humennom. Ako tento fakt vníma
kabína?
„Musíme sa dobre
pripraviť, uvedomujeme si, že to bude zlomový zápas. Aj domáci sa na nás určite
chystajú. V príprave nič nepodceníme, cestujeme už v piatok. Bude potrebné dať
všetko do zápasu, nedostať gól a aspoň jeden bod získať.“
Vyrastal si vo futbalovej rodine. Ako ovplyvnil otec váš futbalový rast?
„Od našich
mládežníckych čias nám dával veľa rád čo robiť a ako trénovať, bol mojou veľkou
oporou počas polročnej pauzy zavinenej zranením. Pre každého hráča je rodinná
pohoda dôležitá.“
Tvoj starší brat Jano prežíva najúspešnejšie obdobie kariéry, darí sa mu v klube
aj reprezentácii. Je motivujúce, alebo skôr zaväzujúce mať takého súrodenca?
„Je to určite
motivujúce, veľa sa rozprávame, sme stále v kontakte. Ja to nevnímam tak, že je
slávny, ale že je to môj brat, navzájom si pomáhame. Snažím sa robiť všetko pre
to, aby bol aj zo mňa dobrý hráč. Mám oproti nemu ešte dva roky k dobru...“
ĎURICOVCI V DRUHEJ LIGE
Otec Ján (nar.
1956), ktorého post bol v strede poľa, prišiel do DAC z Popradu pred sezónou
1981/82, v jej priebehu si zahral v siedmych druholigových zápasoch. V prvom
kole v Púchove strelil svoj jediný gól. O rovných dvadsať rokov, v ročníku
2001/02 sa v A mužstve žlto-modrých objavili aj jeho synovia Ján a Pavol. Starší
Jano (nar. 10.11.1981) si svoj debut
odkrútil
3. novembra
2001 proti Žiaru nad Hronom (2:0), keď krátko pred koncom striedal Szoráda.
Druhú ligu si tú jeseň ešte zahral v poslednom
kole
proti Slovanu B
a potom sa na pol roka vytratil do Štúrova. V nasledujúcej sezóne už bol
stabilným hráčom obrany, odohral 24 zápasov a proti Prešovu strelil svoj jediný
gól v dospelom drese DAC. V lete 2003 prestúpil do Artmedie a ďalej už jeho
príbeh poznáte... Najmladší z rodu Ďuricovcov Paľo (nar. 17.5.1983) je útočníkom,
v druhej najvyššej súťaži sa prvýkrát predstavil v stretnutí na pôde Rimavskej
Soboty (0:3) na jar 2002. Po sezóne v Štúrove sa
v lete
2003 vrátil do
DAC a odvtedy odohral ďalších 19 zápasov. V tom dvadsiatom v sobotu proti Báču
strelil svoj prvý gól. Verme, že nezostane iba pri ňom
ako jeho otec a brat.
Jano a Paľo sa teda v mužstve striedali, v súťažnom zápase si bok po boku nikdy
nezahrali.
Otec a jeho synovia v DAC (druhá liga):
Ján Ďurica st.
1981/82: 7 zápasov / 1 gól; SPOLU 7/1
Ján Ďurica ml.
2001/02: 2 zápasy, 2002/03: 24 zápasov / 1 gól; SPOLU 26/1
Pavol Ďurica
2001/02: 1 zápas, 2003/04: 6 zápasov, 2005/06: 13 zápasov / 1 gól; SPOLU 20/1
(aktuálny stav).
(nk,
28.+29.3.2006)
Vizitka Paľa
Ďuricu
