Tomáš Horváth v sobotu strelil

Prvý gól v nových kopačkách

 

Ustrážiť 202 centimetrov živej hmoty spôsobuje nemalé problémy každej obrane. Tomáš Horváth je postrachom súperov nielen pre svoje fyzické parametre.

20-ročný (nar. 25. augusta 1987) Tomáš Horváth prišiel do DAC v zimnej prestávke na hosťovanie z Artmedie Bratislava. 202 centimetrov vysoký mladý útočník strelil v sobotu Nemšovej svoj prvý gól v novom drese, ktorým vyrovnal na 1:1. Na zápas nastúpil v nových kopačkách, ktoré mu priniesli šťastie a spôsobili otlaky. Práve tie si pred pondeľňajším tréningom liečil na masérskom stole, keď sme ho vyspovedali.

 

Tomáš, predstav sa, prosím, dunajskostredským fanúšikom.

„S futbalom som začal v šiestich rokoch, keď ma mama odviezla na Artmediu. Tam ma zobral do opatery môj prvý tréner Nitka. Odvtedy som inde nehral, nebol som nikde ani na hosťovaní, štrnásť rokov som odtiahol len v Artmedii. DAC je môj prvý tím preč z Petržalky. S Artmediou sme ako žiaci hrali väčšinou druhú ligu, a bol som pri postupe do prvej ligy. S dorastom sme postúpili z tretej do druhej ligy. Na jeseň 2006 som začal hrať medzi dospelými. Predtým v lete som bol v Amerike a po návrate ma chceli do Čunova, ale nepustili ma. Išiel som teda do Rapidu, ktoré je béčkom Artmedie, stihol ešte posledné dva prípravné zápasy. Tréner ma chcel, a tak som zostal. Trinásť rokov som hral stopéra, až tréner Schwarz v béčku ma vyskúšal v útoku tak jeden a pol roka dozadu, a už som tam zostal.“

 

Pri takej výške je nemožné ťa na ihrisku prehliadnuť. Vždy si bol najvyšší v kolektíve?

„Nevychádzali mi roky, preto som išiel neskôr do školy a vždy som bol najvyšší v triede. Otec má 192 cm, mama je na ženu tiež vysoká, brat narástol na 195 cm, hrával basketbal.“

 

Sobotňajší gól bol pre teba šiesty v tejto sezóne. Päť si strelil na jeseň v Artmedii.

„Musím to poopraviť - v petržalke som dal o jeden viac, ale pripísali ho Hantákovi. Prvé zápasy mi to nešlo, ale potom som za sebou dal štyri góly. Bolo to v zápasoch, keď prišli posily z áčka, najmä Gajdoš mi nahrával, dával výborné centre.“

 

V zimnej prestávke ti tréneri Weiss s Hippom otvorili dvere do kabíny áčka. Ako si prijal šancu pripravovať sa s prvým mužstvom ašpiranta na titul?

„Bral som to ako výzvu, snažil som sa všetko odmakať. Vedel som, že v tíme je veľké konkurencia a tréner Weiss po návrate z Ruska presadzuje tých hráčov, ktorých pozná. S prípravou som bol spokojný.

Na jeseň sa u mňa objavili problémy s kolenom, ale dohral som sezónu s tým, že po nej sa dám do poriadku. Napokon som ale bez prestávky išiel do áčka. Aj sústredenie som odmakal, až na dva týždne, keď som pre zranenie absolvoval len výklus. Potom sa čakalo, či príde Pospěch a keď sa to uzavrelo, pán Kašpar mi navrhol hosťovanie v Dunajskej Strede, kde som začal 8. februára.“

 

Ako si prijal možnosť hosťovať v DAC?

„Hneď som si spomenul na tvrdý vzájomný zápas na jeseň, s Krisztim Némethom sme sa vtedy dosť dokopali. Radšej chcem stabilne hrať, každý mladý hráč to potrebuje. Chalani ma prijali výborne, kolektív je tu perfektný. Mužstvo má navyše ambície na postup, čo každému dodáva motiváciu.“

 

Na jar si nastúpil v každom zápase. Ako hodnotíš prvé štyri kolá?

„Na prvý zápas sme nastúpili pod tlakom, museli sme priniesť tri body. Zo začiatku sme boli dosť nervózni, našťastie, bojovnosťou sa dá dosť vykompenzovať. Dosť nám pomohol aj brankár Slovana svojím skratom. Prišiel za mnou po zápase, ospravedlnil sa, že ma nechcel kopnúť, ale ja si myslím, že on tam nohu nechal naschvál. Počul som, ako rozhodcovi povedal, že ja som trikrát za podobný zákrok nedostal žltú kartu. Našťastie ma netrafil nižšie, ktovie, čo by bolo. Po vyhratých troch bodoch zo Slovana tréner povedal, že ideme od zápasu k zápasu. Proti Novému Mestu publikum od nás očakávalo potvrdiť tri body, a aj keď to nezačalo dobre, ukázalo sa, že v mužstve je veľká vôľa, každý chcel. Aj keď je tu veľa nových hráčov, kolektív je dobrý. Ešte síce nezohratý, ale veríme, že sa dáme čoraz viac dokopy. V Nitre sme dostali lepený gól, z tribúny vyzeral na ofsajd. Pri nepriaznivom vývoji sme začali hrať na nakopávané lopty, chceli me si vytvoriť tlak, boli aj šance, ale na našu smolu sme ich nevyužili. Mohli sme skórovať, nestalo sa a tak sme išli domov bez bodu. Proti Nemšovej sme išli do zápasu s cieľom odplatiť prehru v Nitre. Tréner nás upozornil, aby sme išli od začiatku naplno. Hneď na začiatku som prvú šancu mal ja, lopta vyšla spoza obrancu, išiel som do nej šmýkačkou ako brankár. Žiaľ, zle som ju trafil. Hnevá ma to, mohli sme sa uspokojiť. Z množstva šancí, ktoré som mal, sa mi potom konečne podarilo dať gól, čo aj tréner odo mňa očakáva. Pravda, dôležitý je výsledok, nie strelec. Bolo dobré, že sa nám podarilo dať kontaktný gól ešte do polčasu. Do kabíny sme tak išli odhodlaní a do 2. polčasu s otvoreným výsledkom.“

 

Cez víkend nás čakajú Moravany, ktoré na jar ako jediné mužstvo súťaže ešte nestratilo ani bod.

„Teraz chodím po tých istých ihriskách, ako na jeseň s Artmediou. Bol som s ňou aj v Moravanoch. Domáci boli húževnatí, ale po prvom góle sa položili. Majú dobrých divákov, na to, aká je to obec, tam chodí na futbal veľa ľudí, ktorí ich dokážu potlačiť. Bude to náročný zápas, povyhrávali na jar všetko a na lídra sa iste budú chcieť vytiahnuť. Naša snaha je vyhrať, podobne ako každý iný zápas. Jednoznačne chceme priniesť tri body!.“

(nk, 9.4.2008)

 

Vizitka Tomáša Horvátha »