Marcel Palic: Vráble sú doma nepríjemné, ale chceme tri body

Chcem mať radosť z futbalu

 

Marcelovi Palicovi v mužstve nikto nepovie inak, ako Loko. Prezývku dostal po bývalom reprezentantovi Francúzska, Patriceovi Lokovi.

Marcel Palic, 29-ročný rodák z Tlmáč (nar. 30. júna 1978), prišiel do DAC pred jarnou časťou prebiehajúcej sezóny z corgoňligovej Banskej Bystrice. Svojimi výkonmi na poste defenzívneho záložníka preukazuje bohaté skúsenosti, ktoré počas kariéry nazbieral. Pri svojej výške 178 centimetrov a váhe 72 kg je mimoriadne vzácnym typom futbalistu, univerzál použiteľný v strede poľa i obrane. Spolu s Tonom Kubalom vytvorili v zálohe dvojicu, na ktorej stojí a padá hra nášho mužstva, ašpirujúceho na návrat do I. ligy.

 

„S futbalom som začal v rodných Tlmačoch, od dorastu som prešiel do Levíc. Tam som začal hrať 2. ligu v áčku, a keď vypadlo do 3. ligy, prestúpil som na tri roky do Močenku. Medzitým som bol rok v Malajzii a vlani v lete išiel do Banskej Bystrice do Corgoň Ligy. Tam som počas jesene odohral asi 10 zápasov, hlavne pod trénerom Rehákom, ktorého neskôr odvolali. Pod novým trénerom Horným som už toho veľa nenahral.“

 

Aká bola tvoja cesta z najvyššej súťaže o dve stupne nižšie? Nebral si prechod do DAC ako krok späť?

„Oslovil ma tréner Meszlényi, pod ktorým som hrával v Močenku. Mal som aj iné možnosti, toto bolo také najlákavejšie. Neberiem to ako krok späť, radšej chcem hrávať a mať radosť z futbalu ako v Bystrici  vysedávať na lavičke. Páči sa mi tu, vytvorila sa celkom dobrá partia. Aj mužstvo dobré, len nech sa nám darí. Aj keď ťažko porovnávať s Banskou Bystricou, je to predsa len o niečom inom, ale podmienky v Dunajskej Strede sú na veľmi dobrej úrovni. Mojim prvoradým cieľom je hrávať a viem, že pod Horným by sa mi to nesplnilo. Hosťovanie mám do konca júla a čo bude ďalej, zatiaľ neriešim.“

 

Ako hodnotíš výkony mužstva počas prebiehajúcej jarnej časti?

„Ťažšie sme sa rozbiehali, prvé zápasy bolo troška cítiť nezohratosť. Myslím, že čím ďalej, tým je to lepšie, sme viac zohratí. Až na ten posledný zápas v Dúbravke, ten nám nevyšiel vôbec. Bolo to možno aj tým, že sme mali veľmi nahustený program, prejavila sa únava, nevedeli sme sa dostať do tempa. Aj väčšie mužstvá majú jeden zlý zápas a verím, že to bola len výnimka. Dúfam, že v ďalších zápasoch budeme hrať to svoje a budeme bodovať.“

 

V nedeľu nás čakajú Vráble, ktoré sa po zlom začiatku v posledných kolách rozbehli.

„Ideme tam s cieľom pokúsiť sa bodovať a vyhrať. Sú tam viacerí chalani z Levíc, aj keď som s nimi nehrával, lebo sú mladší, ale poznám ich. Bude to ťažký zápas, doma sú silní, nestrácajú body, ľudia chodia na futbal, tlačia mužstvo. Vráble boli doma vždy nepríjemné, ale dúfam, že im zoberieme body.“

 

Vieme o tebe, že bývaš na štadióne s dvojicou Levičanov Kubala – Chmelo. Ako spolu vychádzate?

„Je to fajn, aspoň nie je nuda. Keď máme celý deň voľno, chodím domov do Tlmáč.“

 

Čím by si bol, keby si sa nestal futbalistom?

„V mládeži som hral hokej, zlomilo sa to v doraste, keď zrušili ľad. Vedel by som si predstaviť, že by som bol hokejistom. Ivan Čiernik, ktorý teraz reprezentuje v Kanade na svetovom šampionáte, som mnou sedel sedem rokov v školskej lavici a hrali sme v jednej formácii.“

(nk, 8.5.2008)

 

Vizitka Marcela Palica »

 

Marcel Palic, v pozadí s číslom 5, v jarnej časti nechýbal na ihrisku ešte ani minútu.