Jozef Hroš (zatiaľ náhradný) brankár DAC

Jablko pod stromom

 

Jozef Hroš, so 194 cm druhý najvyšší hráč v kádri. Viac narástol len druhý Bratislavčan, Tomáš Horváth, s ktorým cestujú na tréningy a zápasy spoločne.

Nevďačnú, ale dôležitú rolu druhého brankára v našom tíme plní mladý talentovaný gólman Jozef Hroš (nar. 5. januára 1987), ktorý prišiel do DAC-u pred jarnou sezónou na hosťovanie z materského Interu Bratislava. 194 cm vysoký Hroš zatiaľ na svoju šancu čaká, v súťažnom zápase sa v novom drese ešte nepredstavil.

 

Jozef, tvoj otec je bývalý ligový brankár, svojho času si viackrát zachytal aj proti DAC. V tvojom prípade teda jablko nepadlo ďaleko od stromu...

„V Interi som začínal od prípravky, otec tam v tom čase trénoval brankárov, nemal som veľmi na výber. V neskoršom veku viedol aj mňa. Som odchovancom Interu, postupne ma trénovali páni Horník, Zdenek Jánoš, ktorý je teraz v Lehniciach, Bartoš, Horváth, Bagin, Moravec, Novák, Salenka. Reprezentoval som od 16 do 19 rokov, v Interi som prešiel všetky žiacke a dorastenecké mužstvá, chytal prvú a druhú ligu. V roku 2006 som skončil v doraste a na rok prešiel k mužom do ŠKP. Vlani na jeseň som chytal za Moravany a teraz som prišiel do DAC na hosťovanie do septembra. Aj otec mi radil, čo ma asi bude čakať v novom prostredí, ale posledné rozhodnutie, či sem prísť, nechal na mňa.“

 

Nečakal si v zime, že po roku a pol hosťovania v II. lige dostaneš šancu o súťaž vyššie na Pasienkoch?

„V Interi nebola veľká šanca chytávať, preto keď mi dali ponuku prejsť do Dunajskej Stredy, porozmýšľal som. A keď potom zavolal pán Sebő, prikývol som. Išiel som sem samozrejme s tým, že mužstvo chce postúpiť, hráči aj tréneri to vedia, a to je veľmi dôležité. Našiel som tu príjemné prostredie, aj kolektív je fajn.“

 

S Jozefom Košovanom tvoríte vekovo dosť rozdielnu dvojicu brankárov. Ako spolu vychádzate?

„Môžem povedať, že si veľmi rozumieme, vo veľa názoroch, aj brankárskych, sa zhodneme. Nebýva zvykom, aby si brankári rozumeli tak, ako my. Je starší, skúsenejší, aj preto sa ťažšie pri ňom presadzuje. Jeho silné stránky sú hlavne zažratie do hry, pre víťazstvo je schopný spraviť všetko. Vidno to aj na tréningoch, vie sa rozčuľovať aj tam. Pre mňa platí, že od starších si treba vždy zobrať to dobré, a tu sa mám od koho učiť. Nie je jednoduché presadiť sa, musím počkať na svoju šancu a keď príde, musím spraviť všetko pre to, aby som sa dostal do brány a udržal v nej.“

 

Jeseň si strávil v Moravanoch, teraz pôsobíš u mužstva, ktoré má v tej istej súťaži celkom odlišné ambície. Čo hovoríš na jarnú fazónu DAC-u? Aká je nálada v kabíne po posledných nepresvedčivých výkonoch?

„Všetci si uvedomujeme, že v Dúbravke to nebolo ono. Momentálne cítiť sklamanie z prehry a výkonu. V pondelok sme si pri opekačke vyjasnili nejaké veci, starší povedali niečo k zápasu, ako by to nemalo vyzerať. My mladší ich musíme počúvať a učiť sa. Chce to zamakať, iba tak sa vrátime do hernej pohody. Keď sa mužstvu bude dariť, bude aj lepšia nálada. Prehralo sa, teraz máme čas do nedele, aby sme sa naladili na tú pravú vlnu a išli do Vrábeľ jednoznačne vyhrať.“

 

Kto je tvojím brankárskym vzorom? V akej lige by si chcel chytať?

„Svojou dynamikou sa mi páči anglická liga. Odmalička som chodil na tréningy Interu a sledoval Mira Hýlla. Otec po druhom titule Interu odišiel k reprezentácii Spojených Arabských Emirátov, už siedmy rok je v zahraničí, a Miro mi vo veľa veciach pomáha. On je pre mňa vzorom.“

(nk, 9.5.2008)

 

Vizitka Jozef Hroša »