Trénerovi WERNEROVI LORANTOVI prišlo dlhé prípravné obdobie vhod

Ako nahradiť Kweukeho a Pinteho

 

Werner Lorant rozmýšľa, ako nahradiť kanoniera Kweukeho a kapitána Pinteho.

FOTO DUŠAN KOUTNÝ

Chcete začať rozhovor na veselú alebo vážnu tému?

„Je mi to jedno.“

 

Takže položartom-polovážne: v daždi a chlade ste sledovali tréning bez čiapky a rukavíc. Konzumujete o to viac kyslej kapusty, aby ste v tomto sychravom počasí boli zdravý?

„Je pravda, že kyslá kapusta mi chutí, ale nepreháňam to. V stravovaní nie som prieberčivý a zjem všetko, čo dostanem na stôl, tak som bol naučený odmalička. Čo sa týka počasia, nie je mi zima a som rád, že nemusíme trénovať na snehu.“

 

Veríte, že vo víne je pravda?

„Víno nepijem, takže neviem. Som pivár, ako väčšina Bavorov, večer po práci si dám jedno-dve „zdravotné“ a potom dobre spím.“

 

Zaplatil by hráč Werner Lorant za zimnú prípravu pod trénerom Lorantom, keby to bolo možné?

„Nie, pretože aby ste mohli hrať dobrý futbal, potrebujete byť fyzicky fit a to vyžadujem od každého. Títo chlapci trénujú veľmi dobre, nemám s nimi najmenší problém.“

 

Ako ste využili zimnú dovolenku?

„Bol som spolu so synmi na lyžovačke v Rakúsku, hoci sám už nelyžujem, bolia ma kolená. Zúčastnil som sa tam, ako každoročne, na Memoriáli Bruna Pezzeya, ktorý bol mojím spoluhráčom v Eintrachte Frankfurt, a už je, žiaľ, pätnásť rokov po smrti.“

 

Čo najradšej robíte vo voľnom čase v Dunajskej Strede?

„Teraz počas prípravy mám voľného času veľmi málo, trénujeme dva razy denne a venujem sa novým hráčom. Keď prídem domov, sledujem televízor a rád spím, tak si najlepšie oddýchnem.“

 

Učíte sa aj slovenčinu?

„Zatiaľ len tak, že ju počúvam, ale futbalové pojmy už ovládam. V Dunajskej Strede vedia viacerí po nemecky, tak sa ľahšie dorozumiem. Keď tu zostanem dlhšie, tak sa budem intenzívne učiť, podobne ako v Turecku, kde som bol tri roky.“

 

V mužstve máte hráčov ôsmich národností. Už ste trénovali toľko legionárov?

„Dnes je to bežné. Keď pochádzate z krajiny Európskej únie, nie ste cudzinec. Mnohonárodnostnú mentalitu som zažil aj v Turecku, viaceré mužstvá bundesligy majú v zostave len dvoch pravých Nemcov. Musíme si na to zvyknúť, ja tiež. Áno, máme tu aj hráčov z Kamerunu, veľmi talentovaných, mladých, nemôže ich byť však veľa, to je jasné.“

 

Skúste zostaviť ideálneho „nadnárodného“ futbalistu DAC-u...

„V každej krajine sú veľmi dobrí a usilovní futbalisti, ochotní trénovať, majú víťaznú mentalitu. S nimi nikdy nie sú problémy. Nájdete však aj lenivcov, ktorí si myslia, akí sú dobrí a musia hrať. Aj hráčom s takýmto defektom treba pomôcť, pretože našim cieľom vo futbale je víťazstvo, nie prehra.“

 

Ako vnímate dvojmesačnú zimnú prípravu, na takú dlhú prestávku ste zrejme neboli zvyknutý?

„To mi len vyhovuje, máme viacero nových hráčov a potrebujeme viac času na prípravu a zohratie sa. Veľmi kvalitne sme trénovali v Dubaji, zohráme veľa prípravných stretnutí a očakávam, že mužstvo bude mať v jarnej časti ešte krajšiu tvár.“

 

Na ktoré tri najdôležitejšie veci v zimnej príprave musíte ako tréner klásť dôraz?

„Rozhodujúce je správne kombinovať zaťaženie a oddych. Hráči potrebujú v príprave vysokú záťaž, ale aj oddych, je to ako v zápase. Telo sa potrebuje aj zregenerovať, keď je unavené, vytráca sa koncentrácia, hráč robí chyby a mužstvo nie je v stave podať očakávaný výkon. Koncentrácia na zápas je rovnako dôležitá ako fyzická kondícia. Treba dávať pozor, aby forma neprišla príliš skoro, lebo v majstrovských zápasoch môže prísť únava.“

 

Ako hrá mužstvo bez kanoniera Kweukeho?

„Leo je pre mňa minulosťou, predali sme ho do veľkej európskej ligy a teraz sa musíme sústrediť na to, ako ho čo najrýchlejšie nahradiť. Viem, že musíme pozmeniť zostavu a v útočnej fáze bude musieť viac hráčov prevziať na seba zodpovednosť.“

 

Aké máte najnovšie informácie o Kweukem?

„Som o ňom dobre informovaný, lebo vo Frankurte som hral päť rokov. Sú s ním veľmi spokojní, v prvom zápase v Berlíne mal obrovskú šancu na vyrovnanie, ale brankár jeho hlavičku chytil. Som presvedčený, že sa v bundeslige presadí.“

 

Keď ste sa pred polrokom stali trénerom Dunajskej Stredy, všetko bolo pre vás nové, mužstvo, ľudia, krajina, kultúra. Čo ste si najviac vychutnávali?

„Predovšetkým domáce zápasy, v nich sme hrali veľmi dobre a naši diváci nám utvorili nádhernú atmosféru. V zápasoch vonku som však sa často hneval, ani raz sme nedokázali vyhrať, hoci vo viacerých zápasoch sme mali hernú prevahu.“

 

Ktoré miesto v konečnej tabuľke môže byť pre DAC reálne?

„Štvrté miesto, to by sme boli všetci s účinkovaním v našom premiérovom ročníku veľmi spokojní. Pred začiatkom zimnej prípravy som však hráčom povedal, že mojim cieľom je tretie miesto, že máme šancu a treba ju využiť. Či sa nám to však podarí, nezáleží len od nás.“

 

Zmenil sa váš pohľad na slovenský futbal, odkedy v ňom pôsobíte?

„Slovensko vždy malo dobrých futbalistov, presvedčil som sa o tom napríklad v Turecku. Z pôsobenia doma a v zahraničí viem, že slovenská liga sa vo viacerých krajinách podceňuje, no chcem zdôrazniť, že neprávom. Slovenské kluby nehrajú zlý futbal, len sa musia viac presadiť na medzinárodnom poli. Tam sa hrá v oveľa vyššom tempe, koncentrácia hráčov musí byť vysoká. Ak chcú slovenské kluby dosiahnuť úspech, mali by sa posilniť kvalitnými hráčmi zo zahraničia. Máte veľa talentovaných futbalistov, treba ich však viac podporovať, klubmi, zväzom či trénermi reprezentácie a tak urýchliť ich rast.“

 

Čo by ste nechceli zmeškať počas ďalšieho pôsobenia v Dunajskej Strede?

„Som zvedavý na mladých hráčov, ako sa budú zlepšovať a stanú sa z nich postupne stabilní hráči. Rád by som doviedol talenty z regionálnych súťaží až do ligy, pretože Dunajská Streda je futbalové mesto, takisto okolie je zapálené pre futbal a aj preto je povinnosťou mojou, mužstva a klubu, byť úspešný. O to sa budeme snažiť a v tomto smere neexistuje žiadne pardón.“

 

LORANT A PINTE

Čo sa vo vás odohrávalo, keď pred stretnutím posledného jesenného kola s Dubnicou išiel Attila Pinte ako kapitán mužstva za majiteľom klubu a v mene hráčov ho požiadal vyplatiť sľúbené peniaze. Neuvažujete dať mu šancu na návrat, predovšetkým pre to, čo pre mužstvo a klub urobil, aj kvôli fanúšikom, ktorí na Pinteho po jesenných výkonoch nedajú dopustiť?

„Jedno, čo povedal, alebo nepovedal, pre mňa je to uzatvorená kapitola. Keď raz poviem koniec, tak je koniec. U mňa neexistuje žiadne naspäť. Vedenie klubu sa rozhodlo jednoznačne hráča suspendovať, ale vypýtalo si môj súhlas. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, to priznávam, pretože išlo o skúseného a kvalitného hráča, bol vzorom pre mladých hráčov. Bol som s ním spokojný, vybral som si ho za kapitána, keď predtým ním bol Novota. Ale čo sa stalo pred posledným jesenným zápasom, to som nemohol akceptovať. Dovtedy sme spolu nemali najmenší problém, ale keď niečo treba urobiť, tak to musíš. Padlo rozhodnutie a viac k tomu nemám čo povedať.“

 

ŠKOLA PRE RADVÁNYIHO

„Without ball... Mehr tempo... Prestávka na čaj...“ - vydával pokyny v troch jazykoch asistent Mikuláš Radványi. „Tréner Lorant mi necháva voľnú ruku a po tréningu mi povie, čo bolo dobré a prípadne zlé. To je pre mňa ozajstná trénerská škola,“ zdôraznil 40-ročný bývalý kanonier DAC-u.

(MIROSLAV TOMÁŠIK, Šport, 6.2.2009)