Brankár DAC 1904 DUNAJSKÁ STREDA JÁN NOVOTA patrí k najlepším v Corgoň lige

Už žiadne silné reči

 

Ján Novota si už vo futbale čo-to preskákal. Pozná vrcholy i pády, preto čoraz viac váži slová. FOTO RÓBERT ČAPLA

Brankár Dunajskej Stredy Ján Novota zažil v kariére rôzne pozície: bolo tak, že na dianie na ihrisku sa pozeral z tribúny, lebo sa nezmestil na zápasovú súpisku ani ako náhradník, lietal v oblakoch, keď bol hrdinom mužstva i tvrdo pristál na zemi po tom, ako mu život ukázal odvrátenú tvár. Drel však vždy a výsledky sa dostavili. Je stabilnou jednotkou DAC 1904 medzi žrďami, na jeseň bol v niektorých zápasoch Dunajskej Stredy kapitánom mužstva. „Príjemný pocit, keď sa vám darí, ale treba ostať stáť nohami pevne na zemi," hovorí 25-ročný statný chlap. Od seneckej etapy požíva kredit jedného z najlepších brankárov Corgoň ligy, uplynulý polrok len potvrdil, že právom.

 

Odhadzovali ste rukavice v čase, keď ste pravidelne nechytali a sedávali na tribúne?

„Bolo aj také ťažké obdobie, niekedy ma to deptalo. Ale veril som si, že sa stanem v mužstve jednotkou. Veľmi mi pomohlo hosťovanie Dušana Perniša v Senci, nebral som ho totiž ako konkurenta v boji o miesto, skôr ako kamaráta, od ktorého som sa dosť priučil. A to ma odrazilo vyššie."

 

Pred dvomi rokmi ste sa v drese Senca chytili v Slovenskom pohári, vďaka vám mužstvo prešlo cez Močenok i Ružomberok B po jedenástkových rozstreloch.

„Zdvihlo mi to sebavedomie a začal som častejšie chytávať."

 

Okrem toho, že ste v rozstrele chytili súperom ich pokusy, ste v oboch zápasoch aj dve premenili. Trúfli by ste si aj aj v lige na pokutový kop?

„Viem, že prvú jedenástku som premenil v Močenku. Mal som z toho takú radosť, že som utekal po celom ihrisku a spoluhráči ma nemohli dohoniť. V Dunajskej Strede máme teraz dobrých exekútorov pokutových kopov, ale ak by bolo treba kopať, som pripravený. Chuť ani guráž mi nechýba."

 

Vašu kopaciu techniku odborníci hodnotia vysoko, majú pravdu?

„Na brankára je to solídne...”

 

Bola výborná jeseň vaším najkrajším obdobím v kariére?

„Užíval som si každú minútu na trávniku. Uvedomujem si, že nie je jednoduché sa dostať na určitú úroveň, ešte ťažšie je udržať si stabilnú výkonnosť. Snažím sa o to. Poteší ma, keď ma pochváli tréner či najbližší a prečítam si o sebe v novinách niečo pozitívne."

 

Takže už ste dobrý?

„Futbal je spravodlivý a dokáže vrátiť všetko, dobré i zlé. Ešte v Senci som sa po dvoch vydarených pohárových zápasoch a ďalších v lige videl ako veľký brankár a lietal som v oblakoch. Bola to chyba. Našťastie, tréner Kriška ma stiahol na zem. takže už žiadne silné reči, radšej si všetko dvakrát rozmyslím predtým, ako to vyslovím. A vo futbale pracujem, bez zbytočných rečí.."

 

Ako vychádzate so svojským nemeckým trénerom DAC 1904 Wernerom Lorantom?

„Brankárom dôveruje, keď začneme špekulovať a neurobíme, čo od nás vyžaduje, okamžite nám dá najavo, aké sú pravidlá tejto hry."

 

Dunajská Streda je kozmopolitné mužstvo. Aké jazyky ste sa museli ako brankár učiť, aby ste si s legionármi porozumeli?

„Dohovorím sa po slovensky, maďarsky a anglicky. Zdokonaľujem sa v nemčine a nalepili sa na mňa už aj francúzske slovíčka."

 

Pôsobíte vyrovnane, pokojne, ste taký aj vo vzťahu s priateľkou Ľudmilou?

„Snažím sa. Spoznali sme sa počas môjho pôsobenia v Senci, som rád, že ju mám. Mám na ňu takú zaručenú formulku, ktorá zaberie: na mňa nemusíš zvyšovať hlas, stačí mi desaťkrát povedať."

 

Je pravda, že v bráne sa dokážete oveľa lepšie pohybovať ako pri tancovaní?

„Zásah! Mám rád len „ploužáky", kde nohy stoja pevne na zemi a vlní sa len vrchná časť tela. Na ľudovky by som si netrúfol, ale počúvať ich môžem celé hodiny."

 

Vraj patríte k silným kávičkárom, potvrdíte to?

„Predtým som vypil aj päť za deň, teraz som to však výrazne korigoval. Stačí mi jedna."

 

Zlé jazyky o vás tvrdia, že ste maškrtný, platí to stále?

„Sedí. Mám rád zákusky, najradšej orechové, krémové a krémeše, a čokolády, ale na mojej hmotnosti, ktorá je tesne cez sto kíl, sa to neprejavuje. Telo mi dobre spaľuje nadbytočné kalórie.."

 

Viete niečo upiecť?

„Keď som mal mamu v nemocnici, tak som jej upiekol podľa receptu kokosové pusinky. Hoci sa mame nepozdával výsledný vzhľad, nakoniec sme sa zalizovali obaja. Teraz občas pomáham pri pečení priateľke. Najlepšie sa cítim, keď spoločne pripravujeme pudingové jednohubky. Som v úlohe asistenta, pomáham, povzbudzujem a niekedy, ešte pred dokončením, keď ma nevidí, rýchlo hodím jednu - dve do úst."

 

Hovorí sa o vás, že zjete za štyroch a keď výprava niekam cestuje, objednávajú sa porcie navyše. Je to pravda čí výmysel?

„Máte staré informácie. Už zjem len za troch..."

 

Koľko knedlíkov si dáte k vašej obľúbenú sviečkovej?

„Pri nej stravovacie normy nemením. Na posedenie zjem k dobrej sviečkovej desať knedlí."

 

TRAVOLTA I SANDOKAN, TERAZ PEDRO

Ján Novota mal viacero prezývok. Väčšinou z nich vymyslel bývalý spoluhráč a kamarát Ivan Pecha. Travolta, Elvis i Sandokan...

Raz prišiel na tréning do Senca s nagélovanými dlhými vlasmi, vyčesanými dozadu, v čiernej koženej bunde, oči mu zakrývali zrkadlovky. Masívne dvere otvoril takou silou, až zárubne zaprašťali a omietka opadávala. Ešte hrubá reťaz zo žltého kovu na krku, drahé značkové auto s polmetrovou šírkou dezénu a za opaskom pištoľ riadnej ráže.... „Trénerovi Jozefovi Valovičovi nebolo viac treba. Keď ma zbadal vo dverách, okamžite reagoval. Hovoril, že vyzerám ako mexický výpalník Pedro. Vraj túto postavu videl dávnejšie v nejakom filme," smeje sa Ján Novota. Prezývka sa chytila a brankárovi kamaráti hovoria už len Pedro.

(RÓBERT ČAPLA, Šport, 21.2.2009)