ROZHOVOR KOLA so ZLATKOM KRANJČAROM, trénerom Dunajskej Stredy
Prvá vec: naučiť sa mená


Aké boli vaše pocity po víťaznom zápase?

Samozrejme, že výborné. Vyhrali sme v dobrej atmosfére nad vynikajúcim súperom, hráči hrali so srdcom, za čo im ďakujem. Dosiahli sme dobrý výsledok, takže musím byť spokojný. Ale - čaká nás ešte veľa roboty.“

 

Ako vyzerali vaše dni s tímom do zápasu s Košicami?

V prvom rade som sa zoznámil s hráčmi. Popracovali sme na taktike, aj s mojím asistentom Alím, ktorý je z Iránu. Taktickým tréningom sme sa venovali dva dni. Analyzovali sme našu hru i hru Košíc. Našim hráčom sme ukázali, kde robili chyby. A mali sme rozhovory s nimi, pri ktorých sme sa snažili odstrániť ich neistotu a posilniť sebavedomie.“

 

Čo bolo to prvoradé, čo ste si počas tých pár dní medzi svojím príchodom a zápasom s Košicami vytýčili? Čo bol prvotný bod, ktorý ste si dali za úlohu zvládnuť?

Prvým momentom, na ktorom sme okrem taktiky začali robiť, bola defenzíva. Pretože už pohľad na množstvo inkasovaných gólov v predchádzajúcich zápasov - štyri, tri, päť, šesť - napovedal, že tam nie je niečo v poriadku. Mužstvo ani nebolo treba analyzovať, pohľad na čísla prezrádzal veľa. Takže sme sa venovali defenzíve.“

 

V 25. minúte zápasu ste vyšli z lavičky a temperamentne ste gestikulovali. Bolo to o vašej nespokojnosti?

Nie, to nie. My sme boli dohodnutí, ako budeme fungovať. Miki Radványi, môj asistent, mužstvo dobre pozná, takže sme si povedali, že ho bude spočiatku koučovať on. Považoval som však za potrebné, aby sa hlavný tréner jednak ukázal hráčom, aby videli, že som s nimi, jednak potreboval som im vysvetliť nejaké veci. My sme dali gól, ale potom prevzali iniciatívu Košice a my sme stratili kontinuitu hry. Preto som išiel von z lavičky.“

 

O asistentovi Radványim hovoríte ako o Mikim, o Iránčanovi Alím Rezovi Marzbanovi ako o Alím, o strelcovi gólu Beniušisovi ako o Ričardasovi, keď sa vás pýtali na stav N´lenda, hovorili ste o Jeanovi Michelovi. To všetko bez zaváhania, v menách hráčov sa orientujete. Zaujalo nás to, vzhľadom na tých pár dní, čo ste tu. Učili ste sa to?

Ale nie, veď to je normálne, samozrejmé! Tréner predsa musí poznať svojich hráčov, musí to vedieť pre tesnejší kontakt, pre lepšiu prácu. Je samozrejmé, že prvé, čo urobí nový tréner, keď príde k mužstvu, je to, že sa musí naučiť mená hráčov. My sme veľa diskutovali, aj na tréningoch, hráčov som spoznával i takto. Je to samozrejmá vec, ale pre hlavného trénera dôležitá.“

 

Ste veľmi skúsený tréner, ale... Mali ste už niekedy pod sebou také rôznorodé mužstvo? Typológiou hráčov, národnostným zložením?

(Po chvíľke premýšľania) „Nie, musím povedať, že ešte nemal. Preskakujeme z jazyka na jazyk, s Kamerunčanmi musíme hovoriť po francúzsky, s ďalšími po chorvátsky, Miki hovorí so Slovákmi, je tu maďarčina. Niektoré chorvátske slovíčka sú však zrozumiteľné slovenským hráčom. S litovským futbalistom hovoríme po anglicky. Je to zložité, ale o tom som vedel už pri rozhodovaní sa, keď som sem mal prísť.“

 

Vedeli ste i to, že Dunajská Streda je po všetkých stránkach špecifické prostredie? Doslova po všetkých...

Ja som bol o všetkom informovaný. Vedel som o výsledkoch Dunajskej Stredy, sérii prehier, zložení kádra, jej postavení. Aj o krajine, o Slovensku, o tom, že v Dunajskej Strede prevažuje maďarská národnosť. Vedel som, kam idem. Ale ja som zatiaľ nepostrehol žiadne problémy, ľudia tu žijú normálne vedľa seba. V sobotu som na štadióne videl skvelých divákov, ktorí stáli 90 minút za nami. Som spokojný so všetkým, čo tu je.“

 

Váš predchodca Werner Lorant to najprv hovoril tiež. A potom dokola opakoval, že to a to ešte nezažil. Po tvrdom policajnom zásahu voči fanúšikom pri zápase Dunajská Streda – Slovan, po útoku fanúšika na seba, po prehre 0:6 na Slovane, vraj najvyššej v jeho trénerskom živote...

„Viete, ja sa stále pozerám do budúcnosti, nevraciam sa k tomu, čo bolo. A navyše, čo bolo pred mojím príchodom, k tomu ja môžem ťažko niečo povedať. Môžem povedať, že za tých pár dní, čo som tu, sa cítim veľmi dobre.“

 

Vráťme sa ešte k zápasu s Košicami. Mužstvo z východu Slovenska hralo výborne, ide o kvalitný tím z vyšších priečok ligy. Ste rád, i vzhľadom na dosiahnuté víťazstvo, že váš debut sa odohral práve proti takému silnému tímu?

Som rád, že sme mali silného súpera. Mohol som vidieť, že moje mužstvo chcelo bojovať a chcelo hrať. Možno keby sme hrali proti slabšiemu mužstvu, by sme tieto veci nevideli. Košičania nám navyše veľmi dobre ukázali, kde máme nedostatky a na čom ešte musíme robiť.“

 

Na akej zmluve ste sa s vedením klubu dohodli?

Do konca tejto sezóny. S tým, že po jej skončení si sadneme a uvidíme, čo bude ďalej.“

 

Čo sa od vás očakáva v Dunajskej Strede?

Vo zvyšných zápasoch do konca ligy samozrejme uhrať čo najviac bodov, stabilizovať výkonnosť mužstva.“

 

Na záver - ako sa má váš syn Niko, ktorý pre zranenie Portsmouthu chýba?

Posledná informácia hovorí, že bude mimo šesť týždňov. Je v dobrých rukách lekárov a fyzioterapeutov FC Portsmouth. Verím, že klubu i chorvátskej reprezentácii bude potom čo najrýchlejšie k dispozícii.“

 

MYŠLIENKA KOLA

Som rád, že sme mali silného súpera. Mohol som vidieť, že moje mužstvo chcelo bojovať a chcelo hrať. Možno, keby sme hrali proti slabšiemu mužstvu, by sme tieto veci nevideli. Košičania nám navyše veľmi dobre ukázali, kde máme nedostatky a na čom ešte musíme robiť.“

(MOJMÍR STAŠKO, Šport, 28.4.2009)