Exkluzívny rozhovor s Tiborom Zsákovicsom, bývalým dlhoročným hráčom DAC-u, momentálne úspešným trénerom mužstva U19

Fanúšikov na tribúny pozýva útočným futbalom

 

V prvom momente som sa začal obávať, či sa náš dohodnutý rozhovor vôbec uskutoční. V stredajšom zápase prvej ligy U19 s Dubnicou totiž jeden zo zverencov Tibora Zsákovicsa privodil prítomným divákom - a nielen im - infarktový stav. Pár minút pred koncom, po tom, čo obišiel brankára hostí, z pár krokov ľahkovážne zahodil dvetisícpercentnú šancu. A aby toho nebolo dosť, v nastavenom čase domáci brankár Juriga vytlačil tutovku Dubničanov na rohový kop... To všetko za stavu 1:0 pre DAC! Povedal som si, ak teraz Tibora netrafí šľak, prežije všetko... Našťastie tri body ostali doma. A aj Tibor, ktorému nikto nepovie inak ako Zsaki, ostal živý a zdravý, takže sme mohli hodiť reč o... no predsa o futbale! Ale nedalo mi nespomenúť zápas s Dubnicou...

Tibor Zsákovics, tréner DAC U19.

 

Ako si na tom po stredajšom zápase s tlakom a aké je tvoje EKG?

„Bŕŕŕ! Ešte som nestačil stráviť „kúsok“ môjho zverenca a hneď po nej tá ich šanca... No nebolo mi všetko jedno...“ (hlboký výdych a smiech)

 

Hlavne, že si prežil... Poďme trochu do minulosti. V drese DAC-u si ako strednopoliar odohral 174 ligových zápasov. Je to jedno z najvyšších čísiel v histórii nášho klubu. Na ktoré momenty s odstupom času z toho množstva zápasov spomínaš najradšej?

„Zápasy federálnej ligy so Spartou a Sláviou, zápasy pohárov UEFA a INTERTOTO - dá sa na to zabudnúť? Na také malé mestečko je to celkom pekná zbierka kvalitných a nezabudnuteľných zápasov. Ďalej si spomínam, a to trošku s pocitom nevyužitej šance, na finálové prehry v Slovenskom pohári v roku 1993 s 1. FC Košice (0:0, na penalty 4:5 - pozn.), a v roku 1995 s Interom Bratislava (1:1, na penalty 1:3 - pozn.). Bol som vtedy kapitánom mužstva. A napriek zdanlivo jasným výsledkom na zápasy s mužstvom SV Casino Salzburg (dve zhodné prehry 0:2). Spomínam na tie dva zápasy rád, pretože sme podľa môjho názoru hrali naozaj veľmi dobre, akurát sme strieľali so slepými nábojmi...“

 

Viem, že to nie je ľahké, ale vedel by si jednou vetou charakterizovať svoju futbalovú filozofiu?

„Agresívny, behavý a hlavne útočný futbal. Nemám rád naťahovanie času, zdržiavanie hry - proste deštrukčný futbal. Som prívržencom futbalu atraktívneho pre divákov.“

 

Kto mal na tvoj futbalový rast najväčší vplyv?

„Z mládežníckych rokov musím spomenúť Sidó Franciho, ktorý bol mojim trénerom, keď som ako 14-ročný začal hrať v DAC. Neskôr to boli Karol Pecze, Dušan Radolský a nemôžem vynechať Ladislava Škorpila, ktorý to vedel hlavne po tej psychologickej stránke.“

 

Si spokojný so svojou hráčskou kariérou? S odstupom času - urobil by si niečo inak?

„Nedá sa povedať, že by som urobil niečo inak. Skôr je mi ľúto, že mi nevyšlo kvalitné zahraničné angažmán. Črtala sa nemecká liga - Bayer Uerdingen, ale nakoniec z toho zišlo. Mali sme na takýto prielom do zahraničia určite menej príležitostí, ako dnešné generácie hráčov. Je to už o inom.“

 

Kedy si sa rozhodol pre trénersku dráhu?

„Po tridsiatke som začal pracovať na trénerskej B-licencii. Na čas som to štúdium prerušil, kvôli hráčskej kariére v 3. nemeckej profesionálnej lige. Po troch rokoch - po návrate - som štúdium dokončil. Urobil som si aj A-licenciu. Na prácu v mládežníckom futbale mi dala impulz ponuka Attilu Olláriho.“

 

Trénerské zastávky? Krátko ich zhodnoť.

„Začal som s dorastom v tretej lige. V prvej sezóne sme obsadili 4. miesto. Trénoval som v rakúskej 5. lige v meste Andau, kde som zároveň aj hral. Dnes okrem trénerstva v U19 pôsobím v dedinke Ohrady už štvrtý rok, ako hrajúci tréner.“

 

Si, nazvime to, špecialista na mládežnícky futbal, alebo sa chceš vypracovať aj na pozíciu trénera v najvyšších súťažiach aj s mužstvom dospelých?

„Nezaťažujem sa tým čo bude - nechám to voľne plynúť. Chcem si samozrejme urobiť aj licenciu Euro Pro, a ak sa vyskytne šanca, budem sa ju snažiť využiť. Napredovať chce každý.“

Tibor Zsákovics, odchovanec dunajsokstredského futbalu. V drese DAC odohral celkovo 174 ligových zápasov, čím mu v historickej tabuľke patrí 9. miesto.

 

Keď som robil rozhovor s tvojimi zverencami, naznačili rozdiely medzi tvojou trénerskou filozofiou a Rosťovou (Prokop - pozn.). Do ktorého „šuflíka“ pasuješ sám seba?

„Ako tréner pracujem na rovnakých princípoch, na ktorých som fungoval aj ako hráč. Dostal som sa do kádra federálneho ligového mužstva, v ktorom bola veľká konkurencia. Nedosiahol by som to, ak by som nebol zdravo agresívny, ak by som nedrel a nešiel do všetkého na doraz a na hranicu svojich schopností. Tento princíp sa snažím vtĺkať aj do mojich zverencov. A čo sa týka rozdielov medzi trénermi, ak si hráči dokážu uchovať v pamäti od každého trénera čo len časť z toho, čo do nich „hustíme“ - už je dobre. Vytvára sa tým ich hráčska mozaika a postupne sa skladá to ich „lego“. A v neposlednom rade sa snažím z chlapcov utvárať nielen dobrých športovcov, ale aj komplexné osobnosti. Aby sa nehanbili za svoje výkony ani v súkromnom živote.“

 

Trúfal si si pred súťažou na lepší výsledok ako plánované udržanie sa?

„Pravdupovediac, postup som nečakal ani v tom najkrajšom sne. Mali sme taký menší hendikep, nemali sme totiž s čím porovnávať. Naozaj sme nevedeli odhadnúť, na čo má toto mužstvo. Na druhej strane, nemám rád také tie minimalistické ciele. Podľa mňa dať si za cieľ udržať sa v súťaži je trochu alibizmus. Ja do každého zápasu idem s cieľom vyhrať. A čo sa týka predchádzajúce ročníka, chcel som s mužstvom skončiť prinajhoršom do ôsmeho miesta. Rovnako, ako tento rok.“

 

Čo podľa teba rozhodlo, že ste napokon celú súťaž vyhrali? Bol to prirodzený vývoj, alebo tam bol nejaký zlomový moment, ktorý nakopol celé mužstvo?

„Jednoznačne tímový duch. Boli síce hráči, ktorí svojimi výkonmi tvorili kostru mužstva, ale

nemali sme žiadnu hviezdu, nebodaj primadonu. Zo zápasu na zápas sme zisťovali, že sme schopní zdolať každého. Po jesennom zápase s Petržalkou, hlavne druhý polčas v ktorom sme podali najhorší výkon sezóny, sme však už ďalšie zápasy zvládali. V niektorých prípadoch suverénne a v niektorých chlapci bojovnosťou zvrátili aj nemožné.“

 

Viem, že nie je fér voči ostatným chlapcom vyzdvihnúť hráčske individuality, ale keďže gro majstrovského mužstva už vlastne nie je pod tvojim vedením, myslím si, že názor o týchto hráčoch už môžeš prezentovať. Kto bol podľa teba najväčší talent? A kto ten talent využíval naplno. Je medzi nimi aj talent - lajdák?

„Tie mená sú notoricky známe. Ravasz Tibor, Lénárth Tomi, Németh Zsolt, Németh András. O Lénártha sa nie náhodou zaujímali zahraničné kluby už dávnejšie. Rovnako sa presadzuje v zahraničí aj Ravasz. Všetci potrebujú teraz na sebe tvrdo makať a najviac sa to týka asi Andrása. Tomu neprospel ani tréningový výpadok. Je to skvelý kanonier, veď koniec koncov strelil 29 gólov v 29 zápasoch. Má to v krvi, ale musí na sebe pracovať a musí drieť. A čo sa týka Zsolta Németha, ten sa už v minulej sezóne bez problémov adaptoval v Corgoň lige.“

 

Németh Zsolt. Všeobecný názor vo futbalových kruhoch: je to výnimočný talent, ktorý svojimi schopnosťami prevyšuje väčšinu svojich spoluhráčov nielen v drese U19. Ja s týmto názorom absolútne súhlasím.

„Včera si pán Peráček, tréner reprezentácie Slovenska do 19 rokov, napísal jeho meno do svojho poznámkového bloku dosť výrazne... A uznanlivo kýval hlavou. Je celkom pravdepodobné, že sa zmestí aj do jeho užšej nominácie...“

 

Kedy si po zápase spokojný a ktorý zápas Ťa v minulej sezóne uspokojil?

„Dokonalý zápas asi neexistuje. Hlavne pre trénera... Futbal je podľa mňa o momentoch. Preto tvrdím, že ak pri dodržiavaní taktických pokynov budú schopní moji zverenci dôležité momenty zvládať tak, aby v nich boli úspešný na osemdesiat percent, budem pravdepodobne vždy spokojný... Z minulej sezóny by som do tejto kategórie zaradil zápas so Zlatými Moravcami, ktorý sme vyhrali 2:0.“

 

Okrem Košíc v podstate všetky kluby zanedbávajú mladých hráčov, ktorí dovŕšia vekový limit pre dorasteneckú súťaž. Alebo ak to robia, robia to povrchne. Mám na mysli to, že nikto nemá trpezlivosť a chuť venovať sa pár mesiacov mladým, aby zvládli neľahký prechod medzi dospelých. Ak dobre viem, v zahraničných kluboch sa tejto problematike venujú aj na úrovni odborníkov - psychológov. Veď sú to v podstate stále ešte deti. Tu nikto nemá chuť odstraňovať ich hráčske nedostatky, ktoré sú zákonité, nikto nemá na to trpezlivosť a čas. Aj kvôli tomuto zaostávame za svetom. Pritom mládež drží so svetom krok, ale prechod medzi dospelých sa u nás nezvláda. Prečo je to tak a dá sa to podľa teba v dohľadnej dobe zmeniť?

„Jedna z najväčších chýb sa robí v tom, že sa do mužstiev dospelých mladí nezaraďujú koncepčne. Robí sa to vo všeobecnosti ‘hurá´ systémom a úplne nesprávne sa s tým začína na poslednú chvíľu v lete, počas prípravy na novú sezónu. Ak vieme o hráčoch, že sú dobrí a chceme ich zaradiť - podľa mňa úplne stačia na sezónu dvaja zapracovaní - títo adepti by mali zimnú prípravu, alebo aspoň časť z nej, absolvovať s mužstvom dospelých. Ochutnať, okúsiť a hlavne zvyknúť si. Po všetkých stránkach. A na to je potrebné dlhšie časové obdobie ako dva-tri týždne!“

 

Aké musí mať predpoklady talentovaný mladý hráč, aby uspel po prechode do A mužstva? Čo mu nesmie chýbať?

„Najdôležitejšia vec, musí byť na tom dobre po kondičnej a silovej stránke. Rozdiel v dynamike a v častých zmenách zápasového tempa je veľmi veľký. To je asi základ. Pri tomto prechode musia naviac chlapci preukázať svoje vôľové vlastnosti a svoj vzťah k futbalu. Nesmú to po dvoch týždňoch vzdať. A hlavne, toto je tá križovatka, kde sa chlapci musia rozhodnúť či sa chcú venovať futbalu a keď áno, tak to musia začať robiť naplno. Končia školy a prichádza to známe buď-alebo...“

 

Čo podľa teba chýba futbalu v Strednej Európe, na Slovensku a v Dunajskej Strede?

„Keď som hral v Nemecku v tretej lige, musel som byť minimálne o triedu lepší, ako domáci hráč. Mohol si byť aj reprezentant - to nikoho nezaujímalo. Musel si drieť, makať a byť lepší. Evidentne lepší. V našej lige je to premnožené priemernými legionármi. A nie je tu priestor na dlhodobejšie a strategickejšie rozhodnutia. Takýto spôsob rozmýšľania zasahuje do všetkých oblastí. A úplne bez problémov a nekoncepčne sa v týchto krajinách pravidelne rozbíja pre mužstvo to najdôležitejšie - kostra. Čiže je potrebné pozerať sa na veci v dlhšom časovom horizonte.“

 

Nie je Corgoň liga už neznesiteľne nudná v porovnaní s čo i len priemernými európskymi súťažami? Myslíš si, že je to iba o peniazoch a platí Puskásovo: malé peniaze - malý futbal, veľké peniaze - veľký futbal? Niekedy mám pocit, že je to dobrá výhovorka, ktorá ospravedlňuje všetko. Aj neschopnosť.

„Kluby sú nedočkavé. A opäť sme tam, kde sme boli pred chvíľou... Treba jednoznačne vsadiť na mládež, vybudovať kvalitnejšie futbalové podmienky. Pozitívny impulz by tomu možno v najviac „postihnutých“ krajinách dala účasť na ME, alebo MS. Prináša to mnohé pozitíva. Momentálne sa u nás hrá málo atraktívny futbal a tým klesá nielen návštevnosť, ale aj renomé futbalu. Treba rozmýšľať aj nad tým, či nie sú problémom aj také „maličkosti“ ako to, že mnoho trénerov je činných v mládežníckom futbale popri svojom hlavnom zamestnaní. Ak hovoríme o mládeži ako základe, už v takýchto veciach zaostávame...“

 

Vráťme sa k mládeži. Nová sezóna mužstva U19. Aká bola príprava?

„Na začiatku prípravy sme si vyberali z 36 členného kádra. Rozpadol sa Inter, záujemcovia prišli aj odtiaľ. Na začiatku prípravy sme sa museli popasovať s najväčším problémom a to, že noví hráči postrádali dynamiku a nevedeli sa vyrovnať so zápasovými zmenami tempa. Prišli zranenia a v posledných prípravných zápasoch som nevedel postaviť tú základnú zostavu, s ktorou som rátal na majstrovské zápasy. Posledné dva prípravné zápasy sa nám nevydarili, v oboch sme prehrali.“

 

Aký je rozdiel medzi predchádzajúcou garnitúrou a novou?

„Hlavný rozdiel je v tom, že teraz hráme tzv. kontrafutbal a hráme rýchlejšie. Trochu som sa obával toho, ako budú zápasy zvládať takticky, ale už spomínaný zápas s Dubnicou zvládli po tejto stránke výborne.“

 

Kto tvorí kostru mužstva?

„Ágh Zoltán, Németh Zsolt, Demeter Szabolcs a Csonka Árpád.“

 

Odišli brankári Lipovszky a Karácsony.Čo rozhodlo pri nominácii v prospech Jurigu?

„Jednoduchá vec. Dlho som sa rozhodoval, nakoniec sa misky váh priklonili k Jurigovy z úplne prozaického dôvodu. Bálint Csonga dostal v príprave viac gólov.“

 

Máte dva zápasy za sebou - úspešné. Čakal si to? Prosím zhodnoť ich.

„S prvým zápasom som nebol spokojný. Potrebovali sme však výhru k tomu, aby sa hráči upokojili. Proti Dubnici to už bolo omnoho lepšie. Veď sme koniec koncov porazili majstra. I keď, aj u nich došlo k veľkej obmene hráčov. Ale priznám sa, taký začiatok som nečakal. Dva zápasy, šesť bodov, pri skóre 4:0. Čo viac som si mohol priať?“

 

Na záver, ako znie tvoja pozvánka na túto sezónu?

„Tieto dva zápasy ukázali, že máme čo hľadať aj v najvyššej súťaži. Určite nebudem meniť štýl hry a aj keď príde silné mužstvo, chcem aby moje mužstvo hralo útočný futbal. Tak ako v minulej sezóne, v ktorej nás začali diváci hojne navštevovať, aj v tejto chcem docieliť, aby diváci mali dôvod chodiť na naše zápasy a aby mali čomu tlieskať!“

 

Zsaki, ďakujem Ti za poskytnutý rozhovor a prajem veľa úspechov!

„Aj ja ďakujem!“

(Tibor Poór, 14.8.2009)