Rozhovor s Jánom Marcinom, zraneným obrancom DAC

Nedočkavý maród

 

Na ten excelentný výkon proti Dubnici sa nedá zabudnúť. Po tomto skvelom výkone všetci čakali, že na jar bude jedným z ťahúňov mužstva. Bohužiaľ, na jar sa viac vecí „dokafralo“ a medzi ne určite patrí aj jeho nešťastné zranenie. Namiesto lopty, mesiace núteného odpočinku. O zranení a o budúcnosti sme sa porozprávali s onedlho 24-ročným obrancom DAC-u, Jánom Marcinom.

Jánovi Marcinovi stačilo deväť zápasov v našom drese na to, aby sa stal oporou defenzívy. Jeho absencia bola v jarnej časti citeľná...

 

Zdravím Ťa Jano, začnem trochu od konca. Kedy Ťa uvidíme naplno zarezávať?

„Najskôr to bude v polovici septembra. Začnem s individuálnym tréningom a postupne sa pripojím k tréningovému procesu. Ale potrvá to pár týždňov, kým sa dostanem do optimálnej formy. Poškodené kolenné väzy a chrupavka si žiadajú svoje...“

 

To nešťastné zranenie, dalo sa tomu predísť?

„Hmm... Ja idem do každého súboja naplno. Najväčší problém vidím v tom, že ten umelý trávnik jednoducho „zasekol“ moju nohu. Preto mi vyskočilo koleno. Ak by to bolo na na normálnom povrchu, pravdepodobne by sa to nestalo.“

 

Ako prebehla operácia?

„Operovali ma až šesť týždňov po zranení, dovtedy som posilňoval a naberal svalovú hmotu, aby noha po operácii nebola príliš slabá. Celý môj pobyt v nemocnici bola jednodňová záležitosť. Najhorších bolo samozrejme prvých desať dní po operácii. Po dvoch mesiacoch ma už noha prakticky nebolela. Začal som s klasickými pooperačnými rehabilitačnými cvičeniami, ako drepy, plávanie atď... A raz týždenne som chodil na injekcie.“

 

Čo hovoríš na jarnú časť, respektíve na začiatok novej sezóny?

„Jar nevyšla, čo viac dodať? Úvod tejto sezóny je však už o niečom inom. Sú tu noví, lepší hráči, celé je to také hravejšie a je aj lepšia atmosféra v mužstve.“

 

Si často v Dunajskej Strede?

„Jasné, som tu každý týždeň. Mám už aj „suvenír“ z týchto návštev. V priebehu pár dní mi vypichli pneumatiky a rozbili zrkadlo na aute...“

 

Mali by sme asi upozorniť ľudí, že auto s ŠPZ MI ..... je tvoje a nech ho nechajú na pokoji...

„Asi áno..“ (smiech)

 

Ako tráviš dni?

„No veľa som toho kvôli zraneniu robiť nemohol... Už sa neviem dočkať, jednak futbalu a samozrejme tej báječnej atmosféry na dunajskostredskom štadióne. Spomínam na to často, pozerajúc na dres DAC-u, ktorý tu mám zavesený...“

 

V obrane je dnes konkurencia, bude to asi ťažké, nie?

„Bude, ale trúfam si a už sa teším!“

 

Vďaka za rozhovor a prajem skorý a hlavne úspešný návrat!

„Ďakujem“

(Tibor Poór, 19.8.2009)

 

Vizitka Jána Marcina»