Exkluzívny rozhovor s Petrom Kašparom, - bývalým dlhoročným hráčom a funkcionárom DAC-u, momentálne generálnym manažérom MFK Petržalka

Môj zápas zápasov? Domáca výhra nad Slovanom 5:2!

 

Málokto mu hovorí inak, ako „KAFE“. Ak by som chcel byť štýlový, tak by som na úvod vyslovil želanie, aby ste si tento rozhovor s Petrom Kašparom vychutnali pri šálke kvalitnej kávy. Ale takéto želanie by som vyslovil iba ak by som chcel byť veľmi štýlový... Takže poviem len: Nech sa Vám páči!

Petr Kašpar  odohral v žlto-modrom 183 ligových stretnutí, čím je štvrtý v historických tabuľkách. A ako jediný nastúpil vo  všetkých zápasoch DAC-u v európskych súťažiach.

 

Petr, s akými pocitmi si prichádzal v roku 1986 do nášho mesta? Rátal si s tým, že sa tak rýchlo zapracuješ do základnej jedenástky a že tu nakoniec zapustíš korene?

„Čo sa týka základnej jedenástky, áno prišlo vtedy sedem-osem nových hráčov, ale zapracovať sa do základnej jedenástky, to bol môj základný cieľ. Po dvoch kolách, sa to podarilo. Lavička pre mňa nebola lákadlom. V samotnom meste, regióne sa mi zapáčilo hneď, boli a sú tu dobrí ľudia, rodinná atmosféra a našiel som tu dobré zázemie.“

 

Kedy si sa vlastne rozhodol zakotviť tu? Je Vás takých, bývalých hráčov viac - bola pre Vás Dunajská Streda „zasľúbenou zemou“?

„Už počas hráčskej kariéry. A za to, že tu veľa chalanov ostalo, môžu tunajšie krásne ženy. Tak to býva, keď má niekto záväzky tohto typu...“

 

Ja si Ťa pamätám ako defenzívneho záložníka s technikou, ktorú dnes v niektorých prípadoch nevidno ani u strednopoliarov, ktorí majú v popise práce tvorenie hry. A pamätám si, ako skvele ste fungovali s Fieberom. Hovorí sa, že bez teba by...

„A bezo mňa by nebol ani trénerom, lebo ho teraz chcem do Petržalky... (smiech) Ale teraz už vážne. Tá spolupráca bola naozaj výborná, rozumeli sme si. Pravdou je, že som hral na viacerých postoch - kraj zálohy, ľavá obrana, stopér a nakoniec opäť záložník. Tú zmenu postov prináša jednak vek a hráčske skúsenosti.“

 

Triumf v Slovenskom a Československom pohári, Bayern München, Young Boys Bern atakďalej ...

„Určite najväčšie emócie prinieslo finále Československého pohára. A samotné medzinárodné poháre? Ono to bolo zaujímavé aj z iného, ako čisto športového hľadiska. Dostali sme sa do krajín, kde sa obyčajní ľudia jednoducho ťažko dostávali.“

 

Kto bol, podľa Teba, najväčší „ Pán futbalista“ v tíme.

„Mali sme skalopevnú obranu Šrámek, Liba, mali sme hráčov, ako Rudo Pavlík, Mičinec, Diňa, bolo ich viac...“

 

Ale predsa, skús povedať niekoho, kto bol pri stávkach najväčším frajerom. Frajer, ktorý ak povedal štyrikrát namierim do šibenice, tak aj trafil?

„Taký sme boli všetci... (smiech) Nechcem nikoho vyzdvihnúť, skôr by som povedal, že v tom období boli hráči na vyššej úrovni a na porovnanie - mnoho dnešných hráčov, ktorých považujú za dobrých, by si podľa mňa vo vtedajšej lige veľmi nezahrali. Dokonca mnohokrát bola väčšia kvalita v porovnaní s dneškom aj v mužstvách, ako Lehnice, Orechová Potôň, Zlaté Klasy.“

 

Jedna hypotetická otázka. Boli by poháre a Bayern aj bez Peczeho? Ale nebuď príliš diplomatický. Peczemu tie zásluhy aj tak nik nezoberie. Ani tvoja odpoveď...

„Predtým než odpoviem na otázku, minule som s ním telefonoval a vyjadril sa v tom zmysle, že s potešením registruje aktivitu svojich bývalých zverencov okolo futbalu... Aj to s tým súvisí. Tak áno, jeho jednoznačnou výhodou bolo, že mal skvelý mančaft... Ale to, čo ho zdobilo, bola úžasná schopnosť komunikovať s hráčmi a hlavne s funkcionármi. Tam bol jeden z pilierov našich úspechov. Súlad medzi funkcionármi a Peczem. A na čo nerád spomínam pri vyslovení mena Pecze, je zimná príprava pod jeho vedením... Dával nám poriadne zabrať! Bŕŕŕ...“

 

Tvoj zápas zápasov?

„Domáca výhra nad Slovanom 5:2. Dal som dva góly a bol som v jedenástke kola. V zápase , ktorý mal vždy príchuť veľkej rivality.“

 

K tej rivalite, sa ešte neskôr dostaneme... Bol si koncom osemdesiatych rokoch na vrchole svojich schopností, alebo ten výkonnostný vrchol prišiel neskôr?

„Výkonnostne asi áno, pretože som sem prišiel v mojich najlepších futbalových rokoch. Ale úspechy prišli aj neskôr. Napríklad výhra s UTE v Maďarskom pohári.“

 

Blíži sa koniec kariéry. Kedy a z akého dôvodu?

„V roku 1995, po zimnej príprave (zájazd do Strednej Ameriky) som sa zranil spôsobom, ktorý vylučoval ďalšiu kariéru vo vrcholovom futbale. Samozrejme, pre radosť som ho hral naďalej. V regióne som bol hráčom snáď v desiatich dedinách.“

 

Nedá mi neopýtať sa: vyzerá to tak, že si posledný majstrovský zápas odohral v drese Royalu Dunajská Streda?

„Veru hej, hráčsku kariéru som ukončil v Royale. Keďže koleno mám značne opotrebované, ďalší majstrovský zápas už neprichádza do úvahy.“

 

Po ukončení vrcholovej kariéry začínaš pracovať v klubových štruktúrach a začínaš podnikať.

„S tými klubovými štruktúrami to bolo tak, že ja som v nich pracoval aj počas kariéry. Pre funkcionárov to bola občas dilema. Niekedy som bol pre nich hráč a niekedy ich šéf... Aj s tým podnikaním to už bolo skôr. Mal som viaceré aktivity, aj v Čechách. Čiže, nebolo to z jedného dňa na druhý.“

 

Stávaš sa manažérom Artmedie Petržalka.

„Do Artmedie som prišiel v roku 2001. O niečo neskôr sme angažovali Vlada Weissa.“

 

Ako to vyzeralo pred slávnym pochodom v Lige Majstrov? Pamätám si na emotívne odchody - neodchody Vlada Weissa. Bolo to naozaj také - nazvime to futbalovo - vášnivé?

„Každý sa učí a Vlado sa tiež musel naučiť niektoré veci. A učili sme sa aj my. To je ale normálna vec. Ivan Kmotrík bol v klube od roku 1992, ale v rokoch o ktorých hovoríme si postavil vysoké ciele. Veľa vecí sa muselo zmeniť a pri zmenách sú aj problémy.“

 

Liga majstrov, Kajrat, Celtic, „neľudský“ výkon Čobeja v Belehrade a následný postup do skupinovej fázy Ligy Majstrov. Po rokoch, už bez emócií, aká je tvoja odpoveď na otázku - ako sa to mohlo stať?

„Dôležité bolo, že sme boli pripravení, nenechávali sme nič na náhodu. Predchádzajúce ročníky boli akousi skúškou, v ktorých sme sa mnohému priučili. Zápasy s Bordeaux a Dnepropetrovskom boli výborné školy. A tá často spomínaná šťastná súhra okolností. Väčšina hráčov totiž dozrela práve v tejto sezóne. Aj dovtedy nijak výnimočný brankár Čobej chytil fantastickú fazónu. A pán Boh mu nadelil neskutočnú formu. Svoje zohral aj dobrý žreb. Dostať namiesto Belehradu niekoho z TOP mužstiev, asi by sme skončili. Viď príklad Debrecenu, ktorý postúpil do hlavnej fázy cez priemerné mužstvá. A pomohlo nám, že nás v prvom zápase podcenil Celtic, rovnako ako nás podcenil Belehrad po remíze, ktorú uhrali u nás v prvom zápase.“

 

Skupinová fáza Ligy Majstrov.

„Všetko zmenil zápas v Porte. Dovtedy nás nebrali vážne, brali nás tak trochu „za blbečkov“. Rozdiel v prístupe, hlavne súperových funkcionárov, pred a po zápase s Portom bol očividný a citeľný...“

 

Ako si sa cítil v daždivom počasí v poslednom zápase doma s Portom? Videl som výbuchy hnevu na lavičke a naštvaného Weissa na tlačovke. Boli ste z toho rozhodcu asi na pokraji infarktu?

„Podali sme kvalitný výkon, ale dodnes sa cítime byť ukrivdený výkonom rozhodcu.“

 

K tomuto zápasu sa neskôr vrátim, ale ostaňme pri LM. Po rozprávkovej jazde prišlo rozpredanie mužstva. Áno, hráči dostali šancu, ale mal som z toho taký pocit, že to Kmotrík nemyslí s tou Artmediou až tak dlhodobo a, že v Petržalke ľudovo povedané nezostarne...

„Mohli sme sa aj na hlavu postaviť, ale ak hráči dostanú finančnú ponuku, ktorá desaťkrát prevyšuje ich aktuálny plat - hráča si ťažko udržíš. A my sme vôbec nechceli niekomu robiť napriek.“

 

Ale bez tých siedmych-ôsmych hráčov, ste nemohli pomýšľať na rovnaké méty.

„To je pravda, nemohli. Zhodnotili sme situáciu a považovali sme za málo pravdepodobné, že sa môže zopakovať postup do záverečnej fázy Ligy Majstrov. Že sa jednoducho už nezopakuje tá súhra okolností.“

 

Kmotrík v Slovane. Cieľ bol jasný, vytvoriť jeden silný klub. A je mi jasné, že by bolo čudné, ak by si vybral Inter. Chcel klub s medzinárodnou tradíciou. To je v poriadku. Ale ja si myslím, že urobiť to tak, že mužstvo, ktoré fanúšikovia na Slovensku nazvali Slovan B, ostalo naďalej v najvyššej súťaži, bolo chybou. Súperi mali a majú pocit krivdy (nielen DAC) a koniec koncov podľa mňa stratili tým aj Slovan a Artmedia. Minimálne tým, že prichádzali na Slovensku o sympatie.

„Keď niekto vráža peniaze do futbalu nerobí to kvôli tomu, aby to sledovalo osemdesiat ľudí. Chce výsledky adekvátne investícii. Nielen z ekonomického, ale aj športového hľadiska.“

 

To je v poriadku, mne ide o ten spôsob. Nedalo sa to spraviť inak, trebárs fúziou? Alebo takto sa spýtam, urobil by to pán Kmotrík podľa teba dnes inak?

„Podľa mňa neurobil. A tá fúzia neprichádzala do úvahy, lebo by Bratislava ťažko akceptovala zánik petržalského klubu.“

 

Čo bude s Petržalkou?

„V žiadnom prípade nemienime nechať klub zaniknúť. Momentálne je kladený dôraz na zabezpečenie plynulého chodu klubu a hľadáme strategického partnera.“

 

Čiže je to teraz taká údržba pred vstupom silného mecenáša?

„Dá sa to tak povedať.“

 

A čo fúzia s nejakým bratislavským klubom?

„Boli nejaké šumy okolo fúzie s Devínom, ale fúzia s hocikým skôr nie, ako áno.“

 

Pýtal som sa, ako si sa cítil po výkone rozhodcu v zápase s Portom. Čo myslíš, ako sa cítili fanúšikovia Dunajskej Stredy v pohárovom zápase s Petržalkou? Nemám na mysli reakcie klubu. Mám na mysli pocity obyčajných fanúšikov.

„Akože Dunajskú Stredu vtedy poškodil rozhodca?“

 

Ja som mal z toho rovnaký pocit, ako počas zápasu s Portom a preto sa Ťa pýtam.

„Ja si to nemyslím, skôr si myslím, že tam mali využiť šance - išli trikrát sami na bránu a nemali by také pocity.“

 

No veď práve. Dve vylúčenia hráčov DAC-u boli v poriadku, ale rozhodca nepoužil rovnaký meter. Marcin išiel sám na bránu, faul naňho - žiadna červená, kým za taký istý faul, hráča DAC-u vylúčil rozhodca bez mihnutia oka.

„Ja by som až takú dôležitosť tomu nedával, opakujem, podľa mňa si ten zápas sami prehrali.”

 

Budiž. Mimochodom, ako by si jednou vetou charakterizoval tvoj vzťah s Barnusom Antalom? Ak prijme moju ponuku na rozhovor, túto otázku v obrátenom garde položím aj jemu.

„Človeče, tak na túto otázku Ti asi ani neodpoviem!“ (smiech)

 

V poriadku, tak mi jednou vetou charakterizuj tvoj vzťah s klubom. (smiech)

„Pozri hral som tam roky, roky som pracoval v štruktúrach klubu, ja tu bývam, podnikám - ja k tomuto klubu, mestu nemôžem mať a nechcem mať zlý vzťah.“

 

A vzťah k vedeniu klubu?

„Tak z mojej strany nevidím problém. Veď napokon a už som to spomínal, môj syn hrá za ich klub, takže z mojej strany to nie je určite o nejakom absolútne konfliktnom vzťahu. Koniec koncov, pred pár dňami sme si s Barnabásom volali, vybavoval som mu lístky na zápas Slovan-Ajax...“

 

Takže čo to je? Šou pre média, alebo ľudia z toho robia väčší problém, ako v skutočnosti je? Príliš nafúknutá bublina?

„Nie je to také ako sa to vykresľuje. Z mojej strany určite nie.“

 

Nitky s DAC-om sú už definitívne popretŕhané, alebo si hovoríš ‘Never say never’?

„Definitívne určite nie sú popretrhané. Zažil som tu veľa, niečo som tomuto klubu aj odovzdal, hrá v ňom aj môj syn a čo sa týka budúcnosti? Ani ja nikdy nehovorím nikdy...”

 

Ľubo Luhový, Milan Lešický a ďalší svorne tvrdia, že slovenský klubový futbal je na rázcestí a treba sa rozhodnúť či sa pôjde po ceste futbalovej záhuby, alebo nie.

„Je to hlavne o ekonomike. O peniazoch. Ekonomicky silné krajiny majú najbohatšie kluby a preto sú tam, kde sú. Ak budú na tom naše kluby finančne dobre, bude aj futbal inak vyzerať.“

 

Ja si nie som istý, či by sa v prípade, ak by sme boli v dobrej ekonomickej kondícii, s tými financiami narábalo, tak ako treba. Takto sa spýtam. Ak budeme mať peniaze, čo je potrebné ešte zmeniť?

„Vytvorenie podmienok pre mládežnícku základňu. Ale opäť sme pri ekonomike. Vytvoriť adekvátne podmienky pre mládežnícke mužstva všetkých kategórií je opäť hlavne otázka financií. Dnes trebárs mládežnícky tréneri a ľudia pohybujúci sa okolo mládeže pracujú väčšinou za smiešne peniaze.“

 

Apropo, moderný futbal. Proti tejto takzvanej futbalovej globalizácii sa nebúria už len futbalový radikáli, ale ako na možný zlý smer upozorňuje čoraz viac futbalových teoretikov v zahraničí. Počuť razantnú kritiku Ligy majstrov, ku ktorej sa pridávam aj ja. Vytvorila sa taká čudná Liga výnimočných...

„A tá Liga výnimočných bude mať podľa mňa pokračovanie. Na začiatku sa búrili malé krajiny. Teraz, po čiastočnom rozšírení, sa však búria veľké mužstvá, ktoré si skôr či neskôr vybojujú uzavretú spoločnosť, kde medzi seba nevpustia krajiny, ktoré pre nich nie sú vôbec zaujímavé. Pre divákov týchto klubov sú zápasy s mužstvami z krajín bývalého východného bloku neatraktívne. A tým pádom sú málo zaujímavé aj z pohľadu marketingu, predaja televíznych práv.“

 

A čo teraz? Buduje sa Slovan s cieľom preraziť do Európy a za chvíľu aj podľa tvojich slov hrozí, že im oficiálne zabuchnú pred nosom dvere do európskeho top futbalu...

„Pre tento región by bolo ideálnym riešením vytvorenie spoločnej federálnej ligy.“

 

Čiže postupné budovanie spoločných líg, ktoré by neskôr vytvorili určitú protiváhu na spôsob NHL - KHL?

„Aj to je jeden zo spôsobov. Tá federálna liga by prospela už teraz, nielen v prípade, ak sa vytvorí zúžená Liga Majstrov.“

 

Poďme teraz od riešenia futbalovej budúcnosti k tomu, čo Ťa na futbale zabáva? Na výber máme toho strašne veľa. Čo si vyberáš?

„Nevyberám si špeciálne žiadnu ligu, alebo štýl. Zaujímajú ma rovnako zápasy anglickej, španielskej, talianskej, aj nemeckej ligy. Bez rozdielu. Pre mňa je pasiou, ak sa osobne zúčastňujem na zápasoch Ligy Majstrov, alebo na zápasoch vo vyspelých futbalových krajinách. Fascinuje ma to zázemie, organizácia zápasu, viem si všetky tie zdanlivé maličkosti vychutnať.“

 

Na ktorom zápase si si v poslednej dobe zgustol?

„Fantastický bol zápas PSV Eindhoven - Ajax Amsterdam 4:3. Čo sa týka atmosféry, nedá sa zabudnúť na to, akú atmosféru vytvorilo 60-tisíc divákov počas zápasu Celtic-Artmedia (4:0). Spievanie cez polčasovú prestávku atď...”

 

Kvalifikačné zápasy. Postúpia Maďari a Slováci?

„No, Slováci majú výhodnejšiu pozíciu a majú určitú výhodu v tom, že české mužstvo bolo dlho v útlme a prebehlo veľa zmien, ako okolo mužstva, tak aj na zväze. Slovenské mužstvo je kompaktnejšie. Aj z tohto pohľadu. Maďarské mužstvo má za sebou zväčša ľahšie zápasy a ťažké ich len čakajú. Tam je to ešte otvorené.”

 

Zvládnu tieto zápasy?

„Samozrejme, fandím im, hlavne slovenskej reprezentácii, lebo prípadný postup prinesie množstvo pozitív aj pre našu ligu, ligové kluby. Už by to nemali Slováci pustiť. A Maďarsko podľa mňa so Švédskom remizuje, takže to bude aj po tomto zápase ešte otvorené.”

 

Čo robí Petr Kašpar, ak sa nezaoberá futbalom? Existuje niečo také?

„Neexistuje!“ (smiech)

 

Tak čo robíš, keď máš vypnutý mobil? (smiech)

„Nemám ho nikdy vypnutý! Naozaj, teraz máme okolo mužstva toľko vybavovačiek, že jednoducho musím byť na príjme od rána do večera. Ale pre mňa futbal znamená aj relax. Neviem si predstaviť, že by som bol bez futbalu. A v podstate relaxom je pre mňa aj moje podnikanie.“

 

Blíži sa zápas DAC-u so Slovanom. Bol si minulý rok? Aké si mal pocity z toho zápasu?

„Tak tá rivalita tu bola vždy, koniec koncov doma fandíme so synmi proti sebe... Ale mám taký dojem, že sa na štadión pritiahli veci, ktoré tam nemajú čo hľadať.“

 

Ak máš na mysli hymnu a maďarské popevky, tak sa podľa mňa Dunajskej Strede krivdí, pretože potom by sme na rovnakom základe mohli to isté vyčítať jednému z najslávnejších svetových klubov - katalánskej FC Barcelone v španielskej Primera division...

„Samozrejme, videli sme to aj my, keď sme hrali proti Espaňolu. Hrali sme proti Celticu a Glasgowu a aj tam sú takéto veci bežné. Ale ide o to, aby sa neprekročili hranice únosnosti.“

 

V tejto súvislosti, čo želáš zápasu DAC-Slovan? Budeš prítomný?

„Asi nie, vyzerá to tak, že budeme mať aj my zápas. Ale divákom prajem dobrý futbal a prajem im, aby neboli svedkami prehnaných emócií.“

 

Ďakujem Ti za rozhovor!

 

Epilóg.

Pri sledovaní zápasov Európskej ligy som si spomenul na tento rozhovor. Stále vo mne rezonovalo, akú podľa mňa prehnanú dôležitosť prikladajú činovníci v slovenskom futbale financiám pri obrode klubového futbalu na Slovensku. Pozerajúc zápasy Európskeho pohára na stanici ORF1, STV3 a koniec koncov aj zápas Ligy Majstrov na maďarskej TV2, som myslel na jednu vec. Ak by corgoňligové mužstvá hrali nejakú Stredoeurópsku ligu, veru, už by nestačili s dychom ani v nej. To, čo som videl v podaní slovenských mužstiev, je na míle vzdialené už aj od od pohárovej produkcie mužstiev z okolitých štátov, kde sú vcelku porovnateľne balíky peňazí, plus-mínus. A myslím si, že na budúci rok to bude so slovenskými mužstvami rovnako a v auguste bude opäť konečná. Petr, stavme sa o kafe, že to tak bude...

(Tibor Poór, 4.9.2009)

 

Vizitka Petra Kašpara»