Tak trochu futbalovo a tak trochu sviatočne (predvianočný rozhovor s Jánom Novotom)

 

Blíži sa koniec roka. Aký bol tvoj futbalový rok 2009? Úspešný?

„Ak mám hodnotiť celý rok, prvá polovica nebola najlepšia. Druhá polovica, hlavne ak ju budem hodnotiť z hľadiska mojich výkonov, bola, myslím si - celkom vydarená. Môj hlavný cieľ, odchytať všetky jesenné zápasy, som splnil.“

 

Vždy otvorený na debatu. Ján Novota v rozhovore so šéfom fanklubu YBS.

Do akej miery si spokojný so svojimi výkonmi? Porovnaj minulú jeseň s touto. A porovnaj svoje pocity po poslednom zápase v roku 2008 a po poslednom zápase v tomto roku.

„Jarná časť začala pre mňa dobre. Bol som v pohode, futbal mi „chutil" a dostal som sa do dobrej formy. Začal som dobre, zápas v Zlatých Moravciach (1:1) sa mi vydaril. Žiaľbohu, prišla séria zlých výsledkov, ktorá vyvrcholila domácim zápasom s Trnavou (1:4). K zlému výsledku sa pridružil zápal pľúc a sezóna v podstate pre mňa skončila. Z pohľadu mužstva každý čakal na koniec sezóny, ktorý by ukončil trápenie. Fakt, že sme sa zosunuli na konečné desiate miesto, bol určite pre každého veľkým sklamaním. Prišla letná príprava, ktorá v úvode vyzerala trochu ako sánkovanie v lete. Mužstvo sa opäť pomenilo. Ja som od konca mája naberal stratenú kondíciu a snažil som sa vrátiť do zabehnutých koľají... Úvod sezóny bol náročný, cítil som následky choroby, ale chvalabohu do štartu jesennej časti som už bol pripravený."

 

Skús si spomenúť na Novotu, keď do Dunajskej Stredy prichádzal a porovnaj ho s dnešným Novotom. V čom sa zlepšil - viditeľne? Zlepšil si sa v ukazovateľoch, ktoré mi až tak nevnímame?

„V čom som sa zlepšil očividne? To je ťažké, nezvykol som sám seba takto hodnotiť..."

 

Skús to...

„Očividne, možno v dirigovaní mužstva. A ešte... Počul som viacerých ľudí hodnotiť moje vybehnutia. Slovkom, dvoma... (smiech). Ale podľa môjho názoru je to v tomto smere už lepšie, aj keď ešte nie dokonalé. A čo by som ešte spomenul? Snáď prácu s loptou, lepšie povedané kopacia technika sa mi zlepšila. A čo až tak nevidieť je zlepšená technika nôh pri premiestňovaní sa v bráne."

 

Mužstvo DAC-u sme už hodnotili viackrát, skús teraz zhodnotiť Corgoň ligu.

„Corgoň liga nie je podľa mňa zlá liga. Sú od nej aj horšie. Ak mám hodnotiť samotné zápasy - či už tie, ktoré vidím z brány, alebo tie ktoré pozerám v televízii - sú podľa mňa aj kvalitné zápasy. Ale musím priznať, že nie v každom kole. A to je problém. Že je ich len zopár a iba občas. Ako som vnímal zápasy z brány? Napríklad zápas s Trnavou bol výborný, hra sa prelievala z jednej strany na druhú, dal sa vychutnať ako na tribúne, tak aj na trávniku. Ale sú zápasy, v ktorých sa lopty nedotknete a dostanete z dvoch striel dva góly. To je veľmi frustrujúce."

 

Sleduješ súperových brankárov a hráčov v poli?

„Z brankárov už dlhšiu dobu sledujem Riša Zajaca. Okrem neho Hrošša z Nitry. Ale podľa mňa ešte lepším brankárom je Martin Dúbravka zo Žiliny. Z hráčov v poli by som spomenul viacerých - Kornela Salátu, Jána Nováka. Ja už roky hrávam proti Ľubovi Bernáthovi, a to je podľa mňa hráč, v ktorom je omnoho viac, ako zatiaľ dokazuje. Len musí byť úspešnejší v zakončovaní."

 

Ak sa dobre pamätám, Bernáthovi kazil štatistiky aj brankár menom Novota...

„Neviem, či som štatistiku pokazil ja, alebo či ju pokazil on tým, že mi triafal do nohy... Jaj, a ešte by som rád spomenul Hanzela. Keď som ho prvýkrát uvidel, nevedel som si ho predstaviť ako futbalistu. Je veľmi tenký, lepšie povedané až krehučký, ale je to jeden z najtvrdších obrancov - prototyp moderného ľavého beka. Z hráčov, ktorí vyčnievajú z Corgoň ligy, by som vyzdvihol ešte Sylvestra, Ježa a Slováka.“

 

Sleduješ Ligu Majstrov? A čo hovoríš na postup na MS?

„Kvalifikačné zápasy som sledoval a v prípade slovenskej reprezentácie som rád, že sa im podarilo postúpiť. Je to plus aj pre nás hráčov z Corgoň ligy. Mám v reprezentácii kamarátov, takže som im držal palce. Ak zosumarizujem celú kvalifikáciu, myslím si, že ten postup bol zaslúžený. Vlado Weiss je mi veľmi sympatický. Nielen ako tréner, ale aj ako človek. Oceňujem, že z hráčov z ktorých predchádzajúci tréneri nevyťažili prakticky nič, on vyťažil maximum. A možno aj viac. To už nemôže byť náhoda, podarilo sa mu to už s viacerými mužstvami. Ligu majstrov až tak nesledujem, lepšie povedané nesledujem pravidelne jej jesennú časť. Viac zvyknem sledovať jarnú časť, keď začínajú play-off zápasy. Ale zaujímavosťou jesennej časti bola určite účasť malých mužstiev. Podľa mňa je dobré, že terajší systém umožňuje dostať sa do skupinovej fázy aj takýmto mužstvám. Prinášajú do Ligy majstrov trochu pestrosti. Tvrdím to napriek tomu, že možno nehrajú najkrajší futbal.“

 

Miláčik fanúšikov.

Čo priniesol tento rok Novotovi? Ale teraz sa Ťa pýtam nie na futbal, ale na tvoj „civilný“ život.

„Čo priniesol?“ (smiech)

 

Poprosím Ťa pred Vianocami mi hovor iba o pozitívnych veciach...

„Urovnal sa môj civilný život, mám vedľa seba priateľku Katku, pri ktorej je mi veľmi dobre a veľa vecí vnímam aj jej zásluhou už úplne inak. Proste som s ňou veľmi šťastný človek. A čo mi ešte tento rok dal? Spoznal som počas roka, ale vlastne aj minulý rok pár ľudí, o ktorých môžem vyhlásiť, že sú ozajstnými kamarátmi, medzi nimi si aj ty... (smiech)“

 

Počkaj, toto budem musieť cenzúrovať, lebo mi povedia, že som neprofesionálny. Alebo vieš čo? Vzhľadom na to, že ja nie som profesionál - „nevystrihnem“ to. Nech mám aj ja Vianoce...

„Nechaj to tam...“

 

Poďme späť k pôvodnej otázke.

„Ako to povedať... (dlhá pauza)... Prišiel som na to, že sa netreba zobúdzať a zaspávať s DAC-om. Že život je aj o inom. A je aj o omnoho dôležitejších veciach.“

 

V tejto súvislosti mi napadla jedna vec. Raz sme sa o tom už rozprávali. Nápad Petra Ivána aby si začal písať na našu webstránku zápasové komentáre, podľa môjho názoru vyšiel a dopadlo to veľmi dobre. Ako to vnímaš ty? Bolo pre teba písanie nejakým spôsobom osožné?

„V prvom rade ma ponuka trochu prekvapila. Niežeby som sa zľakol, bol som len trochu neistý, ako to celé vypáli. A hlavne, ako to príjmu ľudia. Keď si však spätne premietnem ako som prežíval zápasy a spätne si prečítam svoje komentáre, musím povedať, že mi písanie často pomohlo ľahšie stráviť hlavne neúspešné zápasy. Pomohlo mi, že som mohol dať na papier svoje pocity, svojim spôsobom ich dostať zo seba von a nezadúšať sa nimi. Na druhej strane, po vydarenom zápase bolo veľmi ľahké písať, riadky prichádzali akoby sami od seba. Pravdu povediac, spočiatku som veľmi neveril, že mi to pôjde... Môžem to teda hodnotiť iba pozitívne. Uvidíme, aké bude pokračovanie. Dúfam, že bude záujem ľudí naďalej... V každom prípade, články môj život obohatili.“

 

Vieš, že si svojimi textami možno trochu napravil renomé brankárov? Veď vieš čo sa o gólmanoch hovorí? Napríklad: Sú to čudáci! Chlap, ktorý sa postaví do brány predsa nemôže byť normálny! Brankári ani nie sú futbalisti, a podobné perly... Možno zopár ľudí ani neverí, že brankár dokáže vôbec písať...

„Ak som zlepšil renomé, tak sa tomu veľmi teším. Naozaj je to tak, ako hovoríš. O brankároch sa hovorí všeličo. Najhoršie je, že najviac takéto perly z úst vypúšťajú futbalisti-spoluhráči. Ale na druhej strane treba vedieť aj to, že v očiach brankárov sú hráči v poli na tom rovnako, ako sú brankári v ich očiach. My brankári sme totiž tí, ktorí tú loptu chytajú a oni ju iba naháňajú...“ (smiech)

 

Tak túto tému sme celkom slušne odľahčili, povedal by som tak trochu silvestrovsky... Ale nepredbiehajme a porozprávajme sa najprv o Vianociach. S akými pocitmi zvykneš očakávať Vianoce? Ako a kde ich budeš tráviť?

„Budem ich tráviť samozrejme s priateľkou Katkou. Najprv u nich a potom u našich. V príjemnom rodinnom kruhu, ktorý mi poskytuje tie najpríjemnejšie pocity a to nielen počas Vianoc, ale po celý rok. Oni sú tí ľudia, ktorí mi vždy vedia pomôcť, vždy sa na nich môžem obrátiť a vždy viem od nich načerpať silu na prekonávanie každodenných problémov. Keď som smutný, tak ma rozveselia a keď som veselý, smejú sa spolu so mnou. Oni sú tí, ktorí pre mňa znamenajú všetko.“

 

Na tribúne ružomberského štadóna. Ján Novota počúva postrehy svojho otca-kritika.

Ozaj, tvoji rodičia. Ako berú syna Janiho-futbalistu? Zvykneš debatovať o zápasoch s otcom? Ak áno, sú debaty štipľavé? Vidím, že sa usmievaš, tak asi áno?

„Otec ma svojho času k futbalu vonkoncom netlačil, nechal ma nech sa rozhodnem sám. Keď som začal hrať za žiakov, otec nebol proti, ale mama áno. Mal som sedemnásť rokov, keď prišla na prvý zápas a odvtedy už chodila na väčšinu mojich zápasov. Tak je tomu doteraz. Na domácich zápasoch sú v hľadisku vždy, a ak sa dá, chodia aj na zápasy na súperovej pôde. Vrátim sa k pôvodnej otázke. Áno, otec vie kritizovať a má k zápasom často poznámky. Neberiem ich v zlom, hlavne ak nie sú ihneď po zápase. Vypočujem si ich, niektoré veci beriem, ale občas mu pripomeniem, že nikdy nestál v bráne..." (smiech)

 

Nerobí Ti problém, keď sú v hľadisku tvoji najbližší?

„Nie, beriem takéto veci profesionálne. Snáď, keď je v hľadisku moja priateľka, možno vtedy sa chcem viac vytiahnuť... Ale určite to môj výkon neovplyvňuje negatívne.“

 

Pospomínaj trochu, aký bol tvoj prvý vianočný darček, z ktorého si mal takú radosť, že si od radosti prekotil stromček?

„Pamätám sa veľmi dobre... Neviem koľko som mal rokov, ale bol som ešte veľmi malý, keď som dostal vláčiky od rodičov. Spomínam si, že sa z lokomotívy normálne dymilo... Vypúšťala dymové clony a ja som sa tomu strašne tešil.“

 

Aké darčeky očakávaš dnes?

„Po jarných skúsenostiach sa najviac teším zdraviu. Nedá sa povedať, že som si doteraz nevážil zdravie, to nie, ale asi niet nad osobnú skúsenosť. Bol to veľmi zlý pocit, keď som nemohol robiť to, čo mám rád. Takže hlavne zdravie, ale nielen pre mňa...“

 

Čo nemôže chýbať na štedrovečernom stole u Novotovcov? Tvoja obľúbená sviečková?

„Nie, samozrejme od nej si dám cez sviatky pokoj. (smiech). Aj u nás je klasické menu. Šošovicová polievka, vyprážaný kapor a filé so zemiakovým šalátom. Mne viac chutí kapor. Na našom štedrovečernom stole sa určite aj tento rok objavia cesnak, slivky a oplátky s medom. Čiže, vianočné menu ako u väčšiny rodín, možno tento rok toho bude na kvantitu viac, lebo budeme jesť u mojej priateľky, potom u mojich rodičov atakďalej, atakďalej. Bude pár kíl naviac..."

 

Ako zvykneš tráviť Silvester?

„Väčšinou na báloch, alebo na nejakej silvestrovskej párty. Pravdepodobne aj tento rok.“

 

Je adventné obdobie. Aký je tvoj odkaz divákom, fanúšikom?

„Chcel by som sa v prvom rade poďakovať v mene celého mužstva, že chodili na naše zápasy v hojnom počte, či už v domácom prostredí, alebo v zápasoch na pôde súperov. A to aj napriek tomu, že hra nie vždy bola taká akú si predstavovali. Prajem im príjemné prežitie sviatkov. A na jar im prajem veľa trpezlivosti, aj keď dúfam, že jej až tak veľa nebude treba. Ich podporu potrebujeme. Viem, že boli zlé zápasy a neboli s tými zápasmi spokojní. Je to ich právo vyjadriť svoju nespokojnosť, ale … Ako to správne povedať... Ja pochopím ich nespokojnosť, ale… Sú v živote dôležitejšie veci ako futbal... Aj keď by mnohí pre futbal aj umreli, možno aj aj som taký, ale v živote sú naozaj omnoho dôležitejšie veci, ako futbal.“

 

Ďakujem Ti za rozhovor a prajem Vám pekné sviatky.

„Nemáš za čo, a ja rovnako to isté prajem všetkým fanúšikom a čitateľom.“

(Tibor Poór, 21.12.2009)