Z jazykového Babylonu do „slovenskej“ šatne

 

Prešovský Tatran pokračuje v hľadaní svojho streleckého spasiteľa a vedeniu mužstva sa už aj podarilo nájsť prvú posilu zimného prestupového obdobia. Káder šarišského mužstva vystuží na najbližšie tri roky mladý strelec Dunajskej Stredy a člen širšieho kádra reprezentačnej dvadsaťjednotky Zoltán Bognár. „Bol to dobrý krok,“ skonštatoval rozhodným tónom v rozhovore pre profutbal.sk.

 

Odchod nikdy nie je ľahký

Dunajská Streda vyradila Prešov v aktuálnej edícii Slovenského pohára, v tabuľke je však s dvojbodovou stratou o tri miesta nižšie. Dva výkonnostne vyrovnané tímy sú s jesenným umiestnením málo spokojné a práve Bognár by mohol byť tým prešovským jazýčkom na rozdielových váhach. „Potreboval som zmenu, ako mladý futbalista chcem skúsiť niečo iné a potrebujem zistiť, na čo vlastne mám. Dúfam, že mi to prospeje. V Dunajskej Strede mi skončila zmluva a rozhodol som sa, že klub opustím,“ povedal čoskoro dvadsaťdvaročný strelec troch jesenných gólov v Corgoň lige. Zo Žitného ostrova síce odchádza rýchlo, nie je to však ľahké. „Veľa ľudí mi tam bude chýbať, s niektorými hráčmi som dobrý kamarát a tiež fantastickí diváci, takí sú málokde na Slovensku, za nimi mi bude tiež smutno. Aj tak si ale myslím, že odchod bol dobrý krok, ak chcem vo futbale napredovať.“

 

Prešov je lepší

Bognár sa okrem futbalu venuje aj štúdiu a v spojitosti s prestupom sa mu aj v tejto oblasti hromadia nejasnosti. „Momentálne som tretiak na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ale som dohodnutý s Tatranom, že mi nájdu niečo na východe. Ak napíšem bakalársku prácu a podarí sa mi získať titul, chcem pokračovať v štúdiu buď v Prešove, alebo v Košiciach, uvidíme. Všetky tieto záležitosti dohodneme, keď prídem do Prešova, čo bude už v stredu,“ objasnil nám odchovanec DAC-u, ktorý pri otázke porovnania svojho minulého pôsobiska s budúcim neváhal: „Lepší je Prešov. Má kvalitnejší káder ako DAC s z osobných skúseností viem, že v Dunajskej Strede je to veľmi nestabilné. Každú zimu a každé leto sa mení káder, hráči prichádzajú a odchádzajú ako na bežiacom páse, za posledné dva roky je to hádam aj osemdesiat percent mužstva. V Prešove to majú stabilnejšie. A konečne bude v kabíne znieť jediný jazyk, čo je pre mňa už asi niečo špeciálne,“ so smiechom priznal Bognár a podotkol, že v šatni Dunajskostredčanov neznela slovenčina o nič viac ako maďarčina, angličtina a nemčina.

 

Skromný

O svojich cieľoch rozpráva Zoltán Bognár jasne, všetko má v hlave urovnané a prílišným optimizmom či inými maniermi rozhodne nesrší. „Prišiel som, aby som strieľal góly, pretože Prešov sa v koncovke veľmi trápi a skóroval už asi každý hráč, ale vyslovený strelec tu nie je. Snáď mne sa to podarí,“ dúfa hráč, ktorý nemá bezhraničné futbalové sny, ale skôr vieru v samého seba. „Dlhodobo si futbalové ciele nedávam a ani o sne nebudem rozprávať, už vôbec nie o nejakých veľkokluboch. Najprv musím spoznať sám seba a svoje možnosti. Keď zistím, kde je moja hranica a otestujem sa aj v iných podmienkach, budem o niečo múdrejší. Možno ju nájdem už v Prešove, a preto by som nerád hovoril o nejakých veľkých zahraničných kluboch. Ale keby sa mi darilo, postačí mi podarený prestup do zahraničnej ligy a nech je to najvyššia súťaž. To je môj sen.“

(Peter Zagiba, www.profutbal.sk, 05.01.2010)