Kapitán, ktorý nie je žiadne béčko (Exkluzívny rozhovor s Jánom Novotom)

 

Brankár, ktorého mnohí pasujú za najlepšieho brankára Corgoň ligy. Brankár, ktorý skončil v ankete Futbalista roka na 20. mieste a z kolegov ho predbehol iba čarodejník Ján Mucha. Brankár, ktorému je podľa mnohých odborníkov táto súťaž už priúzka. Brankár, ktorý sa v lete chystá vyskúšať si, na čo má v kvalitnejšej lige. Brankár, ktorý však napriek týmto faktom pravdepodobne „dojazdí“ svoju aktuálnu zmluvu v B mužstve DAC-u. Rovnako ako väčšina fanúšikov, aj ja pociťujem sklamanie. Ten „dojazd“ sme si totiž všetci predstavovali v Corgoň lige.

 

Jani, tuho som premýšľal, ako by mala znieť prvá otázka, ktorú Ti položím. Po dvoch dňoch som sa rozhodol pre túto: Koľko je hodín?

(Smiech) „Štvrť na osem, večer...“

 

Super! A ja som si robil zbytočné starosti, že dnes bude ťažké začať rozhovor... Išlo to ľahko... No, ale teraz už trošku vážnejšie. Prezraď mi, ako si prežil deň, keď Ti bolo oznámené, že s tebou nerátajú v Áčku. Aké myšlienky Ti napadali?

„Ako mi ubiehal deň? Hm... V podstate môj denný program ostal taký aký som mal aj predtým, z tohto pohľadu sa nezmenilo nič. V duchu som sa na takýto moment pripravoval, čiže nemôžem povedať, že by ma to zastihlo nepripraveného, alebo, že by ma situácia zaskočila. Na druhej strane, môžete sa na takéto situácie pripraviť sebalepšie, ak sa naozaj stanú, aj tak Vás nepríjemne zasiahnu.“

 

Aké bolo privítanie v B-mužstve?

„Privítali ma klasickým „naťahovaním“, ktoré prináša hráčska kabína. Povedali mi, že konečne budem chytať v Áčku... Prijali ma absolútne v pohode. Trénujem s Áčkom a s béčkom chodím iba na zápasy. Dúfam, že som už natoľko skúsený, aby som im vedel v zápasoch pomôcť.“

 

Čo Ti dal týždeň s béčkom?

„Môžno to vyznie trošku čudne, ale ja som dostal nový impulz. Niekomu možno príde táto myšlienka nepochopiteľná, veď akýže impulz môže dať preradenie do béčka. Mne to dalo veľa. Nehovorím, že som doteraz tréningy flákal, ale teraz sa snažím vydať zo seba čo to dá - maximum. Toto preradenie beriem tak trochu ako poslanie, pretože dobre viem ako je na tom béčko. Chcel by som im na jar svojimi výkonmi pomôcť vybŕdnuť z najhoršieho.“

 

V čom sa líšia kabíny?

„Po takom krátkom období je to ťažké zhodnotiť.“

 

Dobre, tak skús povedať svoje prvé pocity a dojmy.

„Prvý dojem je taký, že v béčku je - povedal by som rodinnejšia atmosféra, čo je pochopiteľné, veď v mužstve je 90% domácich hráčov, či už z Dunajskej Stredy, alebo z okolia. Poznajú sa dlhšie.To je asi môj prvotný pocit.“

 

Určite si premýšľal o tom, že vzhľadom na kvalitatívny rozdiel medzi CL a druhou ligou, môže prísť k poklesu tvojej výkonnosti. Máš pripravený nazvime to „plán prežitia“?

„Tak áno, toto bola aj moja prvá myšlienka, keď som priniesol svoje rozhodnutie, koniec koncov ja som tak rozhodol. Ja na to pozerám takto. Základom je pre mňa tréning. Čím lepšie budem trénovať, tým lepšie sa budem cítiť fyzicky a s tým prichádza aj psychická pohoda. Odchytal som za béčko zatiaľ dva zápasy a pravdupovediac až také veľké rozdiely nenachádzam. Samozrejme, nie je to to isté, ale sú tu porovnateľné herné situácie, na ktoré treba reagovať. Áno, je tu viac času na rozhodnutie, ale snažím sa tento rozdiel nevytvárať ja, čiže sa snažím hru zakaždým zrýchľovať.“

 

Situácia do ktorej si sa dostal je zaujímavá. Takto sa opýtam: ako sa má reagovať v takejto pozícii a kde je tá hranica, ktorú nechceš prekročiť? Trebárs v komunikácii s médiami?

„S takouto situáciou som ešte nemal skúsenosti (smiech), takže... Ja si myslím, že dôležité bude, aby som zakaždým situáciu riešil s kľudom a rozvahou. Túto situáciu musím brať s nadhľadom, obrazne povedané z vtáčej perspektívy. Musím si veci uložiť v hlave aj v duchu. A podľa mňa musím pozerať na to, čo bude o polroka. Mám pred sebou cieľ, ktorý ma ťahá a núti k tomu, aby som sa nevzdal, ale kráčal ďalej. Čo sa týka médií, snažím sa svoje vety formulovať čo najopatrnejšie a hlavne, nechcem ísť proti vedeniu a klubu. To nie je v mojom záujme. To som povedal aj viceprezidentovi klubu, pánovi Antalovi. A musím dodať, že ten rozhovor prebiehal v absolútne korektnom ovzduší a s chladnými hlavami. Predostrel som mu svoje rozhodnutie zmluvu nepodpísať, ale rovnako som mu prezentoval aj to, že žiadna hádka nie je v mojom záujme.“

 

Čiže, aj zo strany klubu to bolo pragmatické vnímanie situácie spôsobom - keď to nejde, tak to nejde?

„Dá sa to tak povedať. Som rád, že to prebehlo takým spôsobom, ako to prebehlo. A možno to vyznie čudne, ale som rád aj za šancu chytať v béčku.“

 

To je jedna stránka veci, jeden uhol pohľadu. Druhou stránkou a trochu iný uhol pohľadu je vnímanie tejto udalosti fanúšikmi. V poriadku, vy ste sa dohodli, poviem to tak, že obidve strany ste v podstate rovnako nespokojné, ale nemôžem to povedať o fanúšikoch. Tí stratili svoj idol, svojho „Kapitána Novotu“ skôr ako boli pripravení a hlavne - inak ako predpokladali. Obišli najhoršie...

„Áno, to je tá vec, na ktorú som... aj keď som sa pripravoval... Keď som pozeral na internete zápas so Slovanom nebolo mi všetko jedno, chýbalo mi to... Chcel som tam byť, ale... Viem, že fanúšikovia... Toto bola najhoršia vec, tohto som sa bál najviac - ako prijmú celú záležitosť fanúšikovia... Možno zaznelo - no áno, kde je teraz DAC-ovské srdce - ja chápem aj takéto reakcie. Ale, ten kto ma nepozná, nevidí do mňa, nevie aký som a nevie čo sa vo mne odohráva, nikdy nebude vedieť, ako to celé prežívam. DAC sa stal súčasťou môjho života. Podstatnou a dôležitou. A tak tomu bude aj v budúcnosti. Moje naviazanosť na fanúšikov a na klub ostane. A nezmení sa ani vtedy, ak sa mi podarí v lete odísť do zahraničia - teda ak pán Boh dá. Aj kvôli týmto veciam bolo ťažké sa rozhodnúť, ale ja si myslím a viem, že sa musím pohnúť ďalej. Tento krok som musel urobiť. Nechcem ustrnúť vo vývoji a chcem sa vyskúšať v náročnejšej súťaži. A, samozrejme, chcem si zabezpečiť budúcnosť. Nielen pre mňa, ale aj pre rodinu. Premyslel som si všetky pre a proti a sám som sa tak rozhodol.“

 

Ako si predstavuješ ďalšie týždne, mesiace? Ako vyzerá optimálny scenár?

„Optimálne bude, ak moja nevesta povie áno, keď ju povediem k oltáru... (smiech)“

 

No teda! To sú mi novinky, lepšie povedané „novoty"!

„No vidíš... Takže, optimálnym by bolo, ak by som mohol pokračovať vo svojej práci, trénovať s áčkom a... Teraz neviem či je správne povedať nedajbože, alebo ak pán Boh dá - ak by som mohol nastúpiť na zápas. Ak by som bol potrebný. Ak nie, tak svoje úsilie nasmerujem do béčka. Samozrejme, prioritou je, aby som sa udržal vo forme.“

 

Rátaš, lepšie povedané túžiš po rozlúčkovom polčase, v ktorom by si sa rozlúčil s divákmi?

„Hm... Áno... Túžim. Rozlúčková päťminútovka, polčas. Ale na mne to nezáleží.“

 

Trochu oddychová otázka. Pozeral si Olympijské hry?

„Pozeral som, nie všetko, ale pozeral som.“

 

Najväčší zážitok?

„Asi dráma Holanďana Kramera v rýchlokorčuľovaní. Zajazdil suverénne najlepší čas, ale fatálna chyba trénera znamenala jeho diskvalifikáciu. Namiesto zlata. Aj to je dôkaz o tom, že darmo je niekto dobrý, ak sa okolnosti nevyvinú tak, ako by sa podľa predpokladov vyvinúť mali.“

 

Apropo, šport v televízii. Aké to bolo pozerať DAC na huste.sk?

„Tento pocit som už poznal, keď som mal zápal pľúc, takisto som sledoval zápasy na huste.“

 

No dobre, ale to je trochu iné. Vtedy si nemohol hrať kvôli chorobe.

„Tak, áno. No veru, nebol to dobrý pocit. Najradšej by som bol na pľaci, rád by som prežíval ovzdušie zápasu so Slovanom a cítil vôňu jarnej trávy. Každý z nás pozná ten pocit, keď chce niekde byť, ale nemôže. Nie je dobrý pocit. Ale, asi je všetko tak, ako musí a má byť.“

 

Čo odkazuješ fanúšikom?

„Samozrejme som rád, keď na zápase skandujú moje meno aj keď tam nie som. Tým, že do DAC-u prišiel brankár Szamotulski sa podľa môjho názoru mužstvo obohatilo o po všetkých stránkach absolútneho profíka. Viem, že je to veľmi skúsený brankár, bývalý reprezentant a viem, že napriek tomu to nemá ľahké. Čiže, ja ich prosím len o jedno - aby mu napriek tomu, čo momentálne cítia, uľahčili jeho prácu. A nech myslia na to, že každý je nahraditeľný aj vtedy, keď viem a cítim, že mňa a fanúšikov spája viac vecí a nešlo len o šport a o zápasy... Chcel by som ich teda poprosiť nech pomôžu Grzegorovi. Viem, že to nebude ľahké, tak ako nebude ľahká ani jarná časť. A čo sa týka mňa, ak teda v lete odídem, chcel by som, aby na mňa spomínali ako na férového človeka a na ozajstného kapitána.“

 

Vďaka za rozhovor.

„Aj ja ďakujem.“

(Tibor Poór, 4.3.2010)