Za farby klubu sa takto nebojuje

 

Brankár Ján Novota bol ešte v jesennej časti Corgoň ligy oporou dunajskostredského A-mužstva. V priebehu zimy však odmietol predĺžiť s klubom zmluvu a vedenie ho následne odsunulo na vedľajšiu koľaj. V troch zápasoch jarnej časti sa v bráne predstavil poľský gólman Grzegorz Szamotulski. Novota síce s A-mužstvom trénuje, no cez víkend sa predstavil v stretnutí tretej najvyššej súťaže medzi Dunajskou Stredou B a Novým Mestom nad Váhom. Corgoňligové výsledky však naďalej pozorne sleduje. Aká je jeho momentálna situácia v klube, ako vníma postavenie Dunajskej Stredy v tabuľke, aké boli jeho futbalové začiatky a aké sú jeho ďalšie sny, vám prinášame v rozhovore na stredu.

 

Ján Novota sa snaží odovzdať na trávniku všetko.

(foto Dušan Koutný)

Ako momentálne vyzerá vaša situácia?

Trénujem s A-mužstvom a zápasy chytám za B-mužstvo. Teraz cez víkend sme práve mali prvý ligový zápas jarnej časti, s Novým Mestom nad Váhom sme remizovali 2:2. Musím povedať, že aj v druhom tíme Dunajskej Stredy je veľa talentovaných hráčov, ktorí majú chuť hrať futbal.

 

Zmenilo sa pre vás niečo odkedy nechytáte zápasy za A-mužstvo?

„Myslím, že vôbec nie. Jediná zmena je možno v tom, že teraz absolvujem viac silových tréningov. Predtým som mal do utorka silné tréningy a od stredy sa to zmierňovalo, teraz ich mávam náročnejšie aj v stredu a uvoľnenie prichádza až vo štvrtok.“

 

Na konci júla vám končí s Dunajskou Stredou zmluva. Čo bude nasledovať? Prichádzajú už ponuky od klubov?

„Niečo sa rysuje, no nechcem to predbiehať. Z niektorých klubov sa mi už ozvali. Samozrejme, mám svoje ciele, chcem sa pohnúť v kariére ďalej a urobím všetko pre to, aby to bol čo najlepší klub pre môj brankársky rast.“

 

Môžete konkretizovať, či ide o ponuky zo slovenských klubov alebo zo zahraničia?

„Zo zahraničia...“

 

Môžete prezradiť aspoň krajinu?

„To by som si zatiaľ nechal pre seba.“

 

Dunajská Streda vám nebude chýbať? Fanúšikovia, atmosféra...

„Samozrejme, že bude. Prežil som tu najkrajšie zápasy v Corgoň lige. Čo som tu dostal od fanúšikov, nezažije človek kdekoľvek. Ak by som v Dunajskej Strede nepôsobil, bol by som ochudobnený o veľa vecí. Fanúšikovia vedia urobiť fantastickú atmosféru. Niekedy to ani nie je ľudské, ako milujú futbal. Je pre nich ako život a dali by zaň všetko.“

 

Pred istým časom ste sa vyjadrili, že fanúšikovia snáď pochopia vaše rozhodnutie nepredĺžiť zmluvu. Mali ste odvtedy od nich priame reakcie? Ako to vnímajú?

„Naozaj som sa veľmi obával, ako zoberú moje rozhodnutie. No zatiaľ som sa stretol iba s pozitívnymi reakciami. Hovorili mi, že robím dobre a prajú mi len to najlepšie. Vedia, že dunajskostredský klub ostane v mojom srdci. Aj keď odídem, budem na nich myslieť len v tom najlepšom. A ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy, možno sa sem raz vrátim..."

 

Zápas v Košiciach bude životne dôležitý

 

Sledujete jarné zápasy A-mužstva?

„Doteraz som ich sledoval, ale iba na internete. Zatiaľ neboli až tak kvalitné. Myslím, že proti Žiline sme v prvom polčase hrali celkom dobre, mali sme aj nejaké šance. Zápas so Slovanom bol ako prvý jarný, hráči sa len dostávali do zápasového rytmu. No a v Trnave... Na to sa hľadajú slová len veľmi ťažko. Mohol by som k tomu povedať iba toľko, že keď bola Dunajská Streda nováčikom ešte vo federálnej lige a dostala 0:8 na Bohemianse, ľudia to brali úplne inak. Samozrejme, aj vtedy bolo hanbou, že dostali osem gólov, ale hráči aspoň chceli hrať. Nechcem nikoho ohovárať, ale veď ja to poviem niektorým aj do očí, že takto sa za farby klubu nebojuje. Jednoducho, či už sú alebo nie sú problémy, keď nastúpim na zápas, tak hrám v prvom rade o svoje meno. Samozrejme, dá sa dostať sedem gólov, ale za iných okolností...“

 

Očividne ste z toho sklamaný. Dalo by sa hovoriť v istom zmysle aj o pocite hanby, aj keď ste výsledok nemohli nijako ovplyvniť?

„Samozrejme, je nepríjemné, keď idem po meste a ľudia sa ma na to neveriacky pýtajú. Pri pozeraní zostrihov som si hovoril, že najradšej by som tam stál a pomohol mužstvu. Aj keď na druhej strane, ťažko sa polemizuje o tom, čo by som chytil alebo nechytil. Osobne si myslím, že Grzegorz Szamotulski je kvalitný brankár, v ňom problém nevidím. Keby fungovali iní hráči, ako fungujú brankári, tak by sme asi boli niekde inde.“

 

Hovoríte, že Szamotulski je kvalitný brankár. Skúste o ňom povedať niečo viac.

„Vnímam ho len a len pozitívne. Odkedy prišiel do klubu, pomáha, kde sa dá. Vychádzame spolu dobre, rovnako ako s Bartolomejom Kurum a nie je medzi nami žiaden problém.“

 

Na ktorých postoch podľa vás mužstvo najviac pokrivkáva?

„Inkasovali sme veľa gólov, takže asi to nie je v poriadku v obrane. Ale všetko hádzať na obranu sa tiež nedá, v zápase musia všetci hráči útočiť, ale aj brániť. Celkovo niektorým hráčom chýba chuť hrať a odovzdať maximum. Musia do toho dať všetko a ísť až do krvi.“

 

V tabuľke ste momentálne na treťom mieste od konca. Ako vidíte túto pozíciu?

„Určite nie je ružová. Či si to niekto chce priznať alebo nie, musíme bojovať o holý život. Košice sú rozbehnuté, v troch jarných zápasoch získali päť bodov. V sobotu sa spolu stretneme, určite sú dobre naladení, no zápas začína za stavu 0:0. Do konca týždňa si musíme dať hlavy do poriadku. Určite sa dá niečo zmeniť, len treba do toho ísť s iným odhodlaním.“

 

Zamýšľali ste sa nad tým, na ktorom mieste by mohlo skončiť vaše mužstvo na konci sezóny?

„Pred začiatkom jari veľa slov o záchrane nepadlo, hovorilo sa najmä o Slovenskom pohári. Musíme sa však sústrediť aj na každé ligové stretnutie, aby sme si vybojovali záchranu. Myslím, že tu sa ani o inom hovoriť nedá. A kde by sme mohli skončiť? Ťažko sa to hodnotí. Myslím, že ak by sme skončili do ôsmeho miesta, bolo by to slušné.“

 

Do brány ma dotiahli

 

Skúsme sa pozrieť na vašu doterajšiu kariéru. Ako ju hodnotíte?

„Začiatky boli asi trošku odlišné od iných brankárov. Začínal som v Matúškove, čo je dedina neďaleko odtiaľto. Dá sa povedať, a mnohí ma tak aj nazývajú, že som bol samouk. Nebol som práve talent a ak ma má niečo zdobiť, tak to bola snaha čo najviac na sebe robiť. Keď sme neskôr išli so Sencom do ligy, mal som isté mladícke šibalstvá, no našťastie ma vtedy rodičia pritiahli opäť k zemi. Niektoré sny sa mi v kariére už splnili, no mám aj ďalšie, ktoré si ešte chcem splniť a dúfam, že som na dobrej ceste.“

 

Aké sny by ste si ešte chceli naplniť?

„Chytať v zahraničí v kvalitnej lige a odovzdávať čo najlepšie výkony.“

 

Spomenuli ste rodičov. Komu ste ešte za svoju kariéru vďační?

„Okrem rodičov určite snúbenici Katke, ktorá sa onedlho stane mojou ženou a samozrejme mojím doterajším trénerom. Bolo ich viac, nebudem ich všetkých menovať, ale som vďačný každému jednému.“

 

Ako ste sa vlastne dostali do brány? Malí chlapci chcú byť predsa na ihrisku čo najviac vpredu a strieľať góly. Vás to od začiatku ťahalo na post brankára?

„Neťahalo, oni ma tam dotiahli. (smiech) Postavili ma do brány a ako ma do nej postavili, tak som v nej ostal až doteraz. Otec môjho kamaráta bol trénerom žiakov v Matúškove, kamarát ma raz zobral na tréning, kde ma postavili do brány. Musím však povedať, že sa mi v nej páči.“

 

Máte od detstva svoj brankársky vzor?

„Nenazval by som ho vzorom, ale skôr brankárom, ktorého štýl sa mi veľmi páči. Je ním Gianluigi Buffon, kvôli tomu, ako sa prezentuje na zápasoch, ako sa oblieka, ako sa správa... Myslím, že nie náhodou je prvým brankárom talianskej reprezentácie.“

(Michal Zeliska, www.denniksport.sk, 17.3.2010)