Ján Ďurica starší exkluzívne o MS

 

Jano, Slovensko má za sebou dva zápasy. Ako si ich videl ty?

„Zápas s Novým Zélandom bola v prvom rade smola, ak si premietneme vyrovnávajúci gól. Ale bolo to aj o možno až priveľkom nováčikovskom chcení. To chalani nezvládli.”

 

Veľa sa teraz diskutuje o správnosti taktiky a o zostave na zápas s Paraguajom. Je jasné, že to bude subjektívny pohľad, ale opýtam sa - zazlievaš v tomto smere niečo trénerovi Weissovi?

„Nie. Vlado bol celý rok priam národným hrdinom a zrazu je tým najväčším vinníkom. Média si ho podávajú, ale...”

 

Čo čakáš od zajtrajšieho zápasu? Čo myslíš, čo predvedú Taliani?

„Ak by som to chcel trochu odľahčiť: Ja mám po svojom zenite – futbalovom, a toto talianske mužstvo má takisto po svojom zenite... Dnes by sme ich mali rozprášiť.” (smiech)

 

S čím by malo Slovensko vyrukovať? S vyčkávacou taktikou, alebo by to malo byť smelšie?

„Je to samozrejme na Vladovi... Ale... Nech vlietnu na nich tí mladí holuby... Teda, ja čakám zdravú drzosť od sršňov...”

 

Ako sa hovorí, v paklíku je aj vypadnutie. Čo by ťa v tomto prípade čiastočne uspokojilo?

„Spokojný by som bol s dobrou hrou. Aby sa chlapci vracali domov so cťou a zdvihnutými hlavami. To odkazujem celému tímu - od človeka ktorý balil veci až po Vlada Weissa. Nech to zvládnu so cťou.”

 

Si spokojný s MS ako divák? Čakal si viac?

„No... Trošku som čakal viac. Ale teraz už pôjde do tuhého. Samozrejme, odchod Francúzov s ovisnutou hlavou je obrovským prekvapením. Nedá sa to porovnať s tým, ak by zo skupiny nepostúpilo Slovensko.”

 

Koho favorizuješ a komu držíš palec?

„Ja mám troch favoritov - Argentína, Španielsko a Brazília. Tieto tri mužstvá, by si podľa mňa mali rozdeliť medaily. Pripliesť sa tam môže nejaký juhoamerický tím. Je vidno, že tieto mužstvá majú navrch. Možno je to únavou európskych tímov z náročných líg.”

 

Keď som robil rozhovor s tvojím synom, položil som mu otázku, ktorej variáciu položím aj tebe. Uvedomuješ si, že tvoj syn hrá na MS? Je oceán futbalistov, ktorým sa to nikdy nepodarilo...

„Je to príjemný pocit, samozrejme. Ja sa to snažím nedávať najavo - povedal by som nedávať najavo tak namyslene. Hm... Samozrejme, vo mne vnútri je hrdosť. Áno, priznám sa, vo svojom vnútri mám obrovskú radosť...”

 

Ďakujem za rozhovor!

(Tibor Poór, 24.6.2010)