Držme palce! (Exkluzívny rozhovor s Renátou Medgyesovou pred odletom na ME v Barcelone)

 

Renáta od nášho marcového rozhovoru postíhala toho naozaj dosť. Stala sa majsterkou Slovenska, splnila limit na ME, vytvorila si skvelý osobák a jej príbeh zaujal širokú verejnosť. Médiami prebehli informácie o, na miestne pomery až nečakane úspešnej, zbierke. Na tému zbierky som sa porozprával s jej iniciátorom Dakó Alexandrom. Ale poďme najskôr na „hlavné predmety“ rozhovoru - Renátu Medgyesovú a skok do diaľky.

 

Renátka, keď sme robili v marci rozhovor, chystala si sa na trojtýždňové sústredenie do Španielska. Boli ste s priebehom sústredenia spokojní?

„Musím byť zatiaľ spokojná. Dôkazom kvalitného sústredenia je zlepšenie mojich osobných maxím vo viacerých tréningových ukazovateľoch (šprinty, skoky zo skrátených rozbehov...) a zlepšila som si absolútny osobný rekord. Ak si spomeniem aké náročné boli tréningy, sama sa čudujem, že som ich zvládla. Posledné tréningy v Španielsku boli už s vypätím všetkých síl. Únava, tá veľká, však prišla až po týždňovom odpočinku. Prišiel aj mierny pokles výkonnosti.“

 

Ešte by som sa vrátil k španielskemu sústredeniu. Na čo ste kládli dôraz?

„Technika skokov, posilňovanie, krátke behy a rýchlostná vytrvalosť.“

 

Tvoj plán na úvod letnej sezóny bol skočiť čím skôr limit ME, aby z toho neboli zbytočné nervy. Teda, aby témou číslo jedna pred ME nebolo naháňanie výkonov, ale bezstresová príprava. Tento cieľ sa podarilo splniť priam excelentne...

„Hneď na prvý šup! Po sústredení som mala dobrú fazónu a tréner rozhodol, že budem pretekať o týždeň skôr ako sme plánovali. Na mítingu v Novom Meste nad Váhom. Už v rozcvičke bolo vidno, a aj ja som cítila, že mám na ďaleký skok. Mala som sprvoti problém chytiť poriadne odrazovú dosku. Podarilo sa mi s vetrom (2,5 m/s) skočiť 679 cm, ale v ďalších pokusoch mi vietor skôr prekážal a robil problémy. Na piaty pokus som skočila regulárne 667cm (1,2 m/s).“

 

Aké boli pokusy z technického hľadiska?

„Veterný skok (679cm) bol veľmi dobrý. Mám ho zaznamenaný na videu, takže sme ho už párkrát analyzovali. Dosku som trafila takmer dokonale, dopad do pieskoviska bol takisto technicky dobre zvládnutý.“

 

Skok, ktorým si vyhrala Majstrovstvá republiky. Ako ho hodnotíš? Bol rozhodený, nebodaj technicky nepodarený?

„Nevedela som trafiť dosku, mala som skočených 647cm, taký výkon mi však bol nanič. Zariskovali sme a v poslednom pokuse som výkonom 663 cm preskočila Velďákovú.“

 

Ak rozprávame o technike skokov do diaľky, ja si vždy spomeniem na Marion Jones. Pri jej pokusoch sa nielen jej tréner ale aj diváci modlili, aby sa v pieskovisku nezabila. Aj keď skákala ďaleko. Teda ak sa trafila do dosky a neskončila hlavou v piesku... Máš ešte aj ty takzvané nepodarky, alebo vo všeobecnosti skoky kazia aj najlepšie?

„Ani nie, ale napríklad pri tom spomínanom skoku (663 cm) som si veľmi udrela chrbticu... Problém som videla skôr v tom, že doskočisko nebolo dostatočne pripravené, piesok bol tvrdý, nepodkopaný. Po skoku som cítila aj bolesť sánky, mala som vyrazený dych, proste bola som kompletne dobitá... Na druhej strane, išla som na doraz, nechcela som si pripustiť prehru a ešte k tomu pre mňa nedostačujúcim výkonom...“

 

Domáci šampionát mal byť prvým vrcholom po príprave v Španielsku? Alebo ste sa rovnako sústreďovali aj na zahraničné mítingy?

„V prvom rade sme sa pokúsili namodelovať situáciu, aby som skákala dva dni za sebou. Zvyknúť si na to, čo má čaká na ME. Vrchol je tento rok pre nás len jeden - Barcelona. Domáci šampionát bol z tohto pohľadu prípravou, aj keď samozrejme pre mňa s veľmi pozitívnym výsledkom. Ak rozprávame o príprave, spomeniem ešte nedávny míting v Maroku.“

 

Tento rok začínaš chodiť na mítingy vyššej kategórie. Je to veľká zmena?

„Veľká. Nedá sa to porovnať s vlaňajškom. To som brázdila de facto iba mítingy na Slovensku. Najviac som si musela zvykať na neprítomnosť môjho trénera Bezdíčeka na pretekoch. Možno by niektoré preteky inak skončili, ak by som mala k dispozícii jeho rady. Ale organizátori z finančných dôvodov nezvyknú preháňať pozývanie trénerov...“

 

Ako sa tréner Bezdíček vyjadril o tvojej príprave?

„Bol spokojný až do mítingu v Maroku, kde som skočila iba 622 cm... Päť prešľapov, veru krútil hlavou... Ale na dnešnom tréningu sme si napravili chuť. Tréning sme zakončili dobrými skokmi a po záverečnom pokuse sa tréner vyjadril - Môžeš byť dnes spokojná.“

 

Prejdime priamo k šampionátu v Barcelone. Ako som v rozpise na oficiálnej stránke ME čítal, utorňajšiu kvalifikáciu preložili z 10.00h na 12.30h. Zmení sa tým tvoja príprava?

„Nie. Zajtra si vyskúšame takzvaný trenažér. Budem mať simulovanú kvalifikáciu s trénerom určeným limitom. V piatok budem mať tréning na rýchlostnú vytrvalosť (4 x 120 m), v sobotu krátke šprinty a nábehy na dosku, nedeľa je voľno, v pondelok posilňovňa a v utorok ma už čaká kvalifikácia na ostro.“

 

Ak by si postúpila do finále, ktoré je na programe o deň neskôr o 20.00h, ako máš naplánovaný deň?

„Bodaj by som mala také starosti! (smiech) Ľahké raňajky - šunka, paradajky, syr, káva a vitamíny od Róberta Změlíka (bývalý desaťbojár ČR). Na štadión sa veľmi nebudem ponáhľať, nemám rada teplo, ostanem radšej na izbe. A na rad príde asi internet...“

 

Preteky sú o ôsmej, kedy treba ísť podľa „protokolu“ na štadión?

„Trištvrte hodiny pred pretekmi berú organizátori pretekárky na callroom, predtým je rozcvička, okolo 18.45h.“

 

Vplývajú na teba súbežne prebiehajúce disciplíny?

„Už som pretekala v takej situácii, nie nerobí mi to problém. Aj keď som radšej, keď nie je hurhaj.“

 

Čo ti vyhovuje viac, úplné ticho, alebo si pýtaš skandovaný potlesk?

„Skandovaný potlesk, ale vtedy viem, že si musím upraviť rozbeh.“ (smiech)

 

Tvoj rozbeh patrí medzi dlhšie či kratšie?

„Slovinka, s ktorou som skákala a má skočených tiež okolo 670 cm, má takisto osemnásť krokový rozbeh, ale má ho o dva metre kratší. Na počet krokov mám dlhý rozbeh. A budúci rok skúsime dvadsať krokový. To je viac ako 40 metrov. Bude to fuška.“ (smiech)

 

Šesť skokov, to sú vlastne dva 100 metrové šprinty a čosi naviac... Ozaj, aký bude povrch na ME?

„Mondo.“

 

Vyhovuje Ti?

„Hovoria, že Mondo je rýchly povrch a mne rýchly povrch vyhovuje. Je to tvrdý povrch. Ja radšej skáčem na tvrdom povrchu.“

 

S akým výsledkom by si bola spokojná?

„Hovorme o cieľoch. Mojim prvým cieľom je postup do finále. To je najdôležitejšie. A po prípadnom postupe? Mojim cieľom, ale to si hovorím skôr pre seba, je medaila. Uvidíme, v každom prípade budú medaily visieť podľa mňa veľmi vysoko.“

 

Ako vysoko?

„Zlatá podľa mňa okolo 690 cm. Striebro a bronz okolo 670-680 cm.“

 

Budeš sledovať ostatné disciplíny? Čo si nenecháš ujsť?

„Samozrejme technické disciplíny. Tréner sa ma pýtal dokedy chcem ostať, pretože nie každý ostáva do konca šampionátu. Dohodli sme sa, že ostaneme. Ale aby som si dokonale vedela vychutnať šampionát, moje účinkovanie by malo byť úspešné...“

 

Mimo atletiky, na čo si zvedavá v Barcelone?

„Uvidíme na čo budem mať čas... Ale samozrejme ako športovkyňa si pozriem Nou Camp. A katedrálu Sagrada Familia.“

 

Aký cieľ Ti určila dcéra?

„Ešte nekonkretizovala. (smiech) Inak, vždy mi pred odchodom hovorí - Buď majsterkou sveta, vyhraj Majstrovstvá sveta!“

 

Iná téma. Príbeh o zbierke na Facebooku je už notoricky známy. Oslovila si na sieti Dakó Sanyiho a...

„Bola to úplná náhoda. Bola som u mamy a pri káve som si otvorila Facebook. Všimla som si, že tam vtedy bol aj Sanyi, skúsila som ho osloviť či by mi nevedel pomôcť. Veľmi som tomu neverila, ale hneď mi prišla otázka - Koľko potrebuješ? Napísala som mu sumu 2000 Euro a od tej chvíle udalosti nabrali rýchly spád. Osobne som neverila, že sa zbierka vydarí.“

 

Internet, Facebook. To sú „priestory“, kde sa správa o zbierke rozniesla. To sú asi netušené možnosti virtuálnej komunikácie cez sociálne siete s dosahom na reálne udalosti? V tomto prípade v našom meste...

„Samozrejme, ale je to tak pol na pol, pretože polovica sumy pochádza od priamo oslovených ľudí. Ešte čo sa financií týka, spravíme webovú stránku a na nej chcem zdokladovať a zverejniť ako bolo vynaložené s každým vyzbieraným centom.“

 

Aké je tvoje resumé z tejto iniciatívy, mám na mysli pozitívnu spätnú väzbu od ľudí? Nie vždy sa reaguje na takéto výzvy a nie vždy sa končia úspešne. Čo to pre teba znamená?

„Som veľmi rada, že to takto skončilo. Na druhej strane je to pre mňa svojim spôsobom bremeno, nerada by som po tom všetkom zlyhala a sklamala množstvo ľudí, ktorí mi dôverujú. Očakávania sú teraz väčšie. Možno je to pre mňa nová motivácia, myslím to pozitívne.“

 

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa šťastia v Barcelone.

„Ďakujem aj ja.“

 

P.S. Kvalifikáciu skoku do diaľky žien (v utorok o 12.30h) a prípadné finále (v stredu o 20.00h) môžete v priamom prenose s určitosťou sledovať na stanici Eurosport.

 

Zbierka

 

Sanyi, pár otázok na tvoju osobu. Si iniciátorom zbierky. Ako vnímaš nie každodennú odozvu verejnosti na tvoju výzvu?

„Ako už Renáta spomínala, štartom bola výzva na Facebooku. Mojim pôvodným zámerom bolo, poznajúc fakt, že na Facebooku je v skupine „Dunajskostredčania“ viac ako 2000 ľudí, primäť ich, aby sa zbieralo po jednom Euro na hlavu. Čo by znamenalo v prípade, ak by dal každý, Renátou uvedenú suma. Ale z Facebooku sa informácia veľmi rýchlo dostala aj na ostatné internetové stránky a fóra (vaša stránka, felvidek.ma, parameter.sk atď...). A zároveň som začal oslovovať potencionálnych darcov priamo. Vlastne, aj ja som začal byť oslovovaný ľuďmi, ktorí mali záujem prispieť. Nabrali sme trochu iný kurz, ale koniec koncov, lepší. “

 

Aký je výsledok zbierky?

„Dnes sme nad sumou 5000 Euro.“

 

Keď sme sa dohodli, že spravím pred odchodom Renátky na ME rozhovor, nielen s ňou, ale že o tej zbierke dáme reč aj s tebou, proste vtedy to bolo také, povedal by som nevinné. Dnes má táto téma aj jeden neželaný prívesok. Výmena názorov sa v miestnych médiách dostáva do roviny, nazval by som ju hašterenie s politickým nádychom...

„Z ktorej, alebo z koho strany myslíš?“

 

Neriešim, kto z Vás má pravdu a kto to viac politizuje, proste mám po prečítaní článkov taký pocit. Aký máš z toho pocit ty?

„Nie sme na Slovensku zvyknutý na veci, ktoré sú na západ od nás samozrejmosťou. Nielen v Dunajskej Strede, všeobecne na Slovensku. Nie sme ešte zvyknutí a schopní racionálne „stráviť“ situáciu, keď sa niekto verejne postaví za niečo, za niekoho, v prospech niekoho. A je jedno aké má spoločenské a politické zaradenie, kam patrí. Ja som ako Dunajskostredčan inicioval spoločnú pomoc pre našu športovkyňu. Nič viac.“

 

Ak berieme do úvahy ako sú vnímané podobné veci v našom meste, tento scenár bol v paklíku. Vrátane výmeny názorov. Horšie bude ak výmena názorov bude trvať príliš dlho. Na jednej strane je zbierka šancou na precedens, môže sa stať vzorom, vodítkom, ale na strane druhej, spory môžu do budúcnosti odradiť potencionálnych darcov.

„No dobre, ale ja som to nepostavil do tejto roviny. Ja nie som straník a ani táto zbierka nie je súčasťou kampane ako sa to niekde prezentuje.“

 

Dobre, vráťme sa k tomu, čo ja považujem za najdôležitejšie. Je tu jeden prípad, keď sa podarilo pozbierať financie mimo oficiálne štruktúry. Píše sa rok 2010 a v našom regióne, a nemám na mysli len športovcov, slovko grant stále nemá takú váhu ako na západ od nás. A rovnako pojem filantrop nepatrí medzi často používané. A nie vždy sa vieme my, obyčajní ľudia, odhodlať na úspešné zbierky. Sú Facebook a sociálne siete jedným z kľúčov, ktoré otvárajú pomyselné dvere?

„Tieto veci sú problémom, ako som povedal, na celom Slovensku. Ako to riešiť? Máme dosť bohatých ľudí. Ak je záujem, nie je problém vytvoriť štruktúru nadácie a v nej dozornú radu, ktorá by na základe jasných kritérií pomohla ľuďom, ktorí to potrebujú.“

 

Ak by nešlo o športovca, vygeneroval by Facebook rovnakú sumu?

„Možno aj viac, ale chcem povedať, že úloha Facebooku bola v tomto prípade viac informačná. Ako hlavný a spúšťajúci informačný kanál. Ľudia z Facebooku, ak beriem darcov, ktorých sme neoslovili priamo, netvorili gro. Priamo cez Facebook prišlo na konto asi 150 Euro. Jednoducho, sieť veľmi úspešne posúvala informáciu ľuďom mimo tejto komunity.“

 

Si spokojný? Nemyslím na sumu.

„Áno. Som spokojný s tým, že som niekomu pomohol. A tie reči ma veľmi nezaujímajú.“

 

A na záver trochu odľahčene. Stavme sa o fľašu. Ak budeš kandidovať a robiť kampaň, vyhrám ja a keď nie, máš odo mňa fľašu. Platí? Ruku na to.

„V poriadku.“ (smiech)

(Tibor Poór, 23.7.2010)