Exkluzívny rozhovor s Radványi Mikim, trénerom FK DAC1904

V sobotu o štvrť na desať

 

Pre Mikiho prišiel krst ohňom možno až príliš skoro. Ešte takpovediac nemá dopitú privítaciu kávu, z úvodnej uvítacej večere má dojedenú snáď iba polievku a má pred sebou zápas o všetko. Je to ťažké sústo aj pre trénerských bardov, nielen pre toho, kto na poste hlavného patrí takpovediac do kategórie „greenhornov“... Námetov na diskusiu bolo teda ako po dvadsiatom kole...

 

V našom minuloročnom rozhovore som ako názov použil vetičku: Keď budem trénerom od A do ZET. Aké sú tvoje pocity keď už ním si?

„Jednoznačnú odpoveď ešte nemám. Mužstvo mám pod palcom približne šesť týždňov a všetko sa odvíja od tohto momentu. Je však pravdou, že nejaké výsledky by už mali byť viditeľné. V tejto súvislosti si však spomínam na slová trénera Galáda. Po zápase s Nitrou mi tvrdil, že dva mesiace sú príliš krátkou dobou na to, aby dal do poriadku mužstvo. Pritom on má jadro mužstva pokope už približne dva roky...“

 

Nemyslel som na konkrétne výsledky práce, to je podľa mňa predčasne, skôr by ma zaujímalo ako vnímaš svoju zmenu.

„Dostal som voľnú ruku pri výbere hráčov. Mali sme po mojom vymenovaní rozhovor s pánom Antalom, kde sme si vyjasnili vzájomne predstavy o fungovaní mužstva. Úprimne poviem, vo všetkých veciach ma podporoval. Hráčov, ktorých som mal vyhliadnutých, som dostal k dispozícii. Všetkých. Spomínam si na hektické vybavovanie prestupu Struhára po trase Budapest-Bratislava. Proste, aj on vidí, že z tohto výberu hráčov sa dá postaviť životaschopný tím. Druhou vecou je, aký časový priestor budem mať ako tréner k dispozícii.“

 

Lebo?

„Lebo mužstvo, respektíve 70% mužstva malo menšie či väčšie kondičné resty. A je problematické robiť kondičnú prípravu počas sezóny. Chýba nám trojtýždňový ucelený kondičný blok. Takticky sme na tom už teraz lepšie, ako minuloročné mužstvo.“

 

Ale s tou kondičkou to nie je nič nového. Na druhej strane, momentálny stav nie je podľa mňa taký tragický ako v minulej sezóne. Máme mladších hráčov, ktorí by kondičku nemali naháňať celú sezónu. Podľa môjho názoru kondícia nemôže byť problémom dlhodobého charakteru ako vlani.

„V prvom rade, s týmito hráčmi je veľmi dobré pracovať. Každý si je vedomý svojich povinností. Potrebujeme čas. Je to možno klišé, ktoré fanúšikovia za posledné roky počuli až príliš často, ale je to fakt. Ak budem mať priestor, po pár týždňoch by sme mohli byť z tohto pohľadu takpovediac v cieli. Alebo smotanu zlíže niekto iný...“ (smiech)

 

Aká bola tvoja filozofia, respektíve, čo Ti dovoľuje tento výber z pohľadu taktického a z pohľadu herného prejavu?

„Hráčov, ktorých som si vybral, som poznal. Vo viacerých prípadoch osobne. Viem, akí sú na ihrisku a viem, akí sú po ľudskej stránke. Chcel som hráčov, ktorí vedia hrať futbal, majúc v sebe potrebnú dynamiku a hlavne, chcem vytvoriť mužstvo, ktoré by tvorilo súdržnú partiu. Darmo by som tu mal desať osobností, ak by mi netvorili tím v pravom slova zmysle. Tento tím už funguje aj ako partia. A musí sa to prejaviť aj na ihrisku. Filozofia. Hm... V prvom rade musíš mať výsledky. Ak budeme mať „dych“ na 90 minút, budeme vidieť aj atraktívnu hru akú sme videli v prvom polčase proti Nitre. Pri analýze zápasu som napočítal 17 útokov, akých sme nemali možno v celej minulej sezóne. Centre, lopty na päťke - chýbal nám však gól. A na druhej strane - zbytočný gól.“

 

Mimochodom, ako dopadla analýza gólu? Podľa môjho názoru bolo až príliš veľa hráčov v múre. Ako ste to videli vy?

„Áno, tak akosi. Ale je to o skúsenostiach. Treba si uvedomiť, že plátame dieru vzniknutú po odchode Novotu. Jani nám urobil v sezóne dvadsať bodov. Martin Nahodil prišiel z nižšej súťaže, takže mu chýbajú potrebné skúsenosti. Napriek tomu v Banskej Bystrici podal výborný výkon. Ale bolo jasné, že potrebujeme skúsenejšiu brankársku jednotku, pri ktorej by Martin získaval potrebné skúsenosti. Nevyšiel prestup Kováča, ale podaril sa Daniel Kiss. Verím, že Danielovi ako jednotke sa v tomto prostredí podarí preraziť. Rovnako ako sa to podarilo, takpovediac medzi svojimi, aj Janimu. Podľa mňa práve kvôli prostrediu chytal Jani o 20-30% lepšie ako v Senci. Inak, pre prevažnú väčšinu nových hráčov bola veľkým lákadlom práve atmosféra, ktorá tu na zápasoch panuje. Je snom každého hráča hrať v podobnom prostredí.“

 

Vráťme sa späť k hráčskemu materiálu. Po prvom zápase si spravil jednu zmenu, ktorú som ja osobne privítal. Presunul si Helíseka do zálohy, kam podľa mňa patrí viac ako do obrany. Je to zámer, alebo z núdze cnosť?

„Keď sem David minulý rok prišiel, áno, bol záložník. Poviem Ti dôvod, prečo hral na pravej strane obrany. V prvom rade je disciplinovaný hráč, ale jeho najväčším nedostatkom boli napriek tomu, že je rýchly záložník, nepresné centre. Dlhodobo ich s Davidom trénujeme. A naviac, dnes sa vo svetovom futbale tieto dva posty v podstate prelínajú. Ja preferujem dynamických hráčov na krajoch, ktorí bez problémov vedia meniť tempo hry. Preferujem hráčov ako Gašparík, Obert, Ďurica a patrí medzi nich aj David. Chcel som ich sem, dôverujem im a verím, že s nimi budeme hrať pekný futbal. A budeme strieľať góly po dynamickej hre našich krajných.“

 

Niečo na spôsob dvojice Hassan-Helísek v zápase proti Prešovu (3:0)?

„Áno, presne tak. To, čo ešte na tréningoch trénujeme do úmoru, je presúvanie ťažiska hry. V podstate, prvý polčas s Nitrou.“

 

Prvý polčas s Nitrou. Chýbali síce góly, ale je predvedená hra v ňom ideálny stav, ktorý naháňaš? Ja považujem za dôležité a teším sa, že pri zakladaní útokov nie je vynechávaná záloha.

„Podľa mňa to bol jeden z najlepších polčasov odkedy sme prišli do Corgoň ligy. Áno, dlhé prihrávky ponad zálohu môžu byť, ale len občas. Práve Hílek je hráč, ktorý má za úlohu, aby sa lopta posúvala zálohe. Ešte mi vedľa neho chýba hráč, ktorý by produkoval takzvané finálne prihrávky. Chcem podotknúť, že vedľa Híleka evidentne výkonnostne rastie Lénárth Tomi. Kostra mužstva je teda, až na „výrobcu“ finálnych prihrávok, hotová. A verím, že sa zobudia naši útočníci...“

 

V zápase s Ružomberkom sme papierovo hrali na dvoch útočníkov s tým, že Matúš bol stiahnutý...

„V dnešnom futbale hrá veľmi málo mužstiev s dvomi útočníkmi. Väčšina preferuje systém 4-2-3-1. Mám štyroch útočníkov. Harsányi, Filo, Matúš a ja rátam v útoku aj s Yavarzadehom. Keď hráme vonku a mužstvo sa dostane do defenzívy, jeden z forwardov sa musí stiahnuť. Aby nedošlo k prečísleniu. Matúš je na to ideálnym hráčom.“

 

Hmm... Hľadáš teda hráča s finálnou prihrávkou, lebo Matúš ním nie je? Nie je hráčom, s ktorým by sme mohli hrať na dvoch útočníkov a nie je hráčom, ktorý by zásoboval Harsányiho prihrávkami? Matúš nepracuje pre spoluhráča smerom dopredu, teda pre Harsányiho, ale pracuje smerom dozadu, pre zálohu?

„Presne tak. Hmm... Viem, že si verejnosť myslela, že príde Harsányi a bude sypať jeden gól za druhým. Musíme však nájsť hráča, ktorý bude dávať lopty aké Zoli potrebuje. Prvé dva kroky má Zoli veľmi rýchle. My zatiaľ jeho počiatočnú rýchlosť nevyužívame. Proti Ružomberku jednu takú prihrávku od Matúša dostal, ale bol vytlačený do strany...“

 

Proti Videotonu som videl niečo podobné. Dobrá lopta do behu, získal na pár metroch náskok a tak anglicky priamočiaro si to namieril smerom k bráne...

„Áno. Zoli naozaj nie je typ hráča, ktorý pôjde do súboja s obranou, takpovediac do plných...“

 

Poďme späť k zápasu s Ružomberkom. Druhý polčas a v ňom gól hneď v prvej minúte. Mne sa zdalo, že naša obrana aj po góle mala príliš blízko k zálohe a zároveň príliš ďaleko od vlastnej brány. A prišli dlhé lopty za chrbát obrany...

„To sú fakty. Druhá vec. Mali sme iba dva dni na oddych medzi dvomi zápasmi, čo sa ukázalo ako málo na regeneráciu hráčov. V tom sme chybili. V zápase sme v prvom polčase nepustili domácich prakticky do ničoho. V druhom polčase prišla kríza a gólová situácia, ktorej predchádzala nevídaná séria našich chýb. Chýbalo nám aj zdvojovanie hráčov, na čo sme kruto doplatili.“

 

Ak porovnám minulý rok, výsledkovo až taký veľký rozdiel nevidím. Vtedy sme mali po troch kolách jeden bod a skóre 1:4. S čím si rátal ty?

„Budem úprimný, rátal som s výhrou proti Nitre. Samozrejme, pre začínajúceho trénera nula bodov na konte nie je nič príjemného. Zahrá to s vašou psychikou a ani na hráči nie sú z toho dvakrát šťastní. Sú si vedomí faktu, že máme dobré mužstvo, koľko a ako pracujeme. Samozrejme, ja im zdôrazňujem, že prielom raz príde.“

 

Ak porovnám predchádzajúce sezóny, diváci mali neuveriteľnú trpezlivosť. Spomeňme si na jar 2009, keď bolo po zimnej príprave rýchlo jasné, že sa nepodarilo zložiť kvalitný tím. A napriek tomu bola trpezlivosť divákov priam neuveriteľná. Rovnako v minulej sezóne. Trochu slabšia, ale aj tak opäť dlhodobá trpezlivosť. A tento rok im došla už po treťom kole... Vytvorila sa atmosféra, a to cítim aj ja, že zápas so Senicou bude z tohto pohľadu kľúčový. Nezvykle skoro.

„To sú opäť fakty. Ja od pondelka hráčom zdôrazňujem, že mne je jedno ako, ale v sobotu chcem tri body. Nech sa každý pripraví, že v sobotu, jedno ako, ale aj keby z neba padali traktory, musíme vyhrať. Bude to veľmi ťažký zápas. Ja verím mužstvu, verím, že v sobotu zomelie súpera a budeme mať aspoň trochu šťastia a strelíme potrebné góly. Možno to nebude pekný zápas, ale to ma v tejto chvíli až tak nezaujíma. Viem, že Griga je dobrý stratég a ja od utorka tuho premýšľam nad mojou stratégiou... Jedno je isté, rátať sa bude iba výhra! Ak by sme totiž mali po štyroch kolách na konte nula bodov, určite zaznie otázka - Aký je toto tréner? Nie som hlúpy a naivný. Ak by tu bol skúsený tréner ako Lorant, aj po sérii prehier sa zhodnú ľudia na tom, že on je predsa len tréner... Ale je tu jeden mladý tréner, kvôli zaradeniu ktorého už mnohokrát lobovali a on má po štyroch kolách na konte nula bodov... Nikoho nebude zaujímať, že sme nehrali zle. Som si toho vedomý.“

 

Podľa teba ešte koľko času potrebuje mužstvo, aby sa „trelo“ o optimálnu výkonnosť? Viem, že to bude porovnateľné s behom na 110m cez prekážky. Aj tam je občas jedno o koľko prekážok zakopneš a že len máloktoré zdoláš čisto...

„Ak by som chcel byť alibista...“

 

Chcem, aby si povedal číslo, ktoré Ti vychádza, ak sa nad touto otázkou zamyslíš bez emócií a úplne racionálne.

„Z odborného a čisto trénerského hľadiska? Potreboval by som reprezentačnú prestávku, ale tá bude až v septembri. A je otázka, či budem mať na to čas... To sú dva týždne, počas ktorých sa v tréningovom procese môže dohnať s týmto mužstvom všetko a na radu by už mohli prísť detaily, ako napríklad puntičkársky nácvik štandardných situácií. Čiže, momentálne minimálne dva týždne, aby sme boli pri údaji 90% z optima.“

 

Reciprocita. Toto slovo mi napadlo v súvislosti so vzťahom tréner, hráči - diváci. Diváci majú pravdu v tom, že sa zápas so Senicou, vzhľadom na to ako sa vyvinula situácia, musí vyhrať a hráči by mali ísť z ihriska štvornožky. Tak anglicky. Pomohlo by to aj divákom. Na druhej strane, môžeš ty oprávnene prosiť od divákov dôveru, akú v podstate preukazovali minimálne v úvode - predchádzajúcim trénerom. To by pomohlo tebe. Mohlo by ťa to naštartovať. Čo si o tom myslíš?

„Pozri, ja chápem divákov. Dunajskostredskí diváci sú na jednej strane oddaní a neuveriteľne verní, ale na strane druhej nesmierne nároční. Právom. V Dunajskej Strede sa hral vždy dobrý futbal. A vždy chceli diváci vidieť góly. A toto všetko si zaslúžia, pretože tak, ako vedia oni povzbudzovať, na Slovensku možno vidieť snáď iba na dvoch štadiónoch. Právom vyžadujú aby počas zápasu horela pod hráčmi tráva. A o čo ich prosím ja? Nech mužstvo povzbudzujú a nech sú trpezliví... Ale to sú už frázy... Ale zároveň fakty. Futbal síce nemá logiku, ale je v ňom určitá postupnosť, ktorá sa musí dodržať. Žiadna čarovná palička nepomôže. Jedno je isté. Toto mužstvo chce. Chce vyhrať a v sobotu spraví pre výhru všetko. Ale existuje aj súper, ktorý je o pár krokov pred nami. Divákom viem sľúbiť, že v sobotu pošlem na trávnik takých hráčov, ktorí, ako si ty povedal, pôjdu dole z ihriska štvornožky. Keď im diváci pomôžu, dodá im to dvojitú dávku síl a ja garantujem, že bude horieť tráva. Chcem poslať na ihrisko hráčov, ktorí nebudú poznať stratenú loptu. Chceme vyhrať. Ale opakujem, futbal hrajú dve mužstvá a obidve chcú vyhrať. Ako to skončí, budeme vedieť v sobotu o štvrť na desať večer...“ (smiech)

 

Ďakujem za rozhovor! (smiech)

 

Život prináša niekedy zaujímavé momenty a niekedy sú to scenáre ako z filmov. Keď sme ukončili rozhovor a pomaly dopíjali minerálky, objavil sa pri stole Tóth Laci. Stretli sa dvaja útočníci, ktorí mali mnoho spoločného. Minimálne „zlatú hlavu“, keďže obaja strelili gro svojich gólov hlavou. Ako inak, spoločnú reč našli takmer okamžite. Obidvaja si pripomenuli situácie, vyjadrenia, momenty, ktoré sú silné aj po rokoch. Situácia, keď Laci nepoznajúc ani vetu z nášho rozhovoru poprial Mikimu veľa šťastia s dovetkom - Držím Ti v sobotu palce!, bola asi najlepším ukončením tohto stretnutia. Tých pár osudom „zinscenovaných“ minút, bolo pre mňa veľkým zážitkom. A pre Mikiho bola možno podpora od kolegu trochu nečakaným, ale silným dopingom.

(Tibor Poór, 6.8.2010)