Su záložník (Exkluzívny rozhovor s Davidom Helísekom)

 

David pochádza zo Slovácka. Táto oblasť je známa krásnym a šťavnatým nárečím. Ako názov článku prezrádza, David ako správny kluk zo Slovácka nehovorí jsem, chci, nechci. Z jeho úst vychádzajú slovká ako su, chcu, nechcu. Kľudne si pretransformujte mnou napísané spisovné slovenské slová na slovácke ekvivalenty. Mne sa to veľmi páčilo.

 

Nenechám si ujsť príležitosť, preto moja prvá otázka znie: Ako sa hrá v zálohe?

(smiech) „Dobre, veľmi dobre... Na zálohu som určite viac zvyknutý ako na obranu. Môžem byť ofenzívnejší, prípadná strata lopty neznamená až takú katastrofu. Teším sa, chcem totiž konečne streliť svoj prvý ligový gól a z obrany je to ťažké...“

 

Dúfam, že už nebudeš dlho čakať... Poďme najprv k tvojim začiatkom. Odkiaľ pochádzaš? Aké zastávky mala tvoja kariéra?

„Pochádzam kúsok od Skalice, z Radějova. Radějov je malá dedinka, je preto pochopiteľné, že veľa možností sme okrem futbalu nemali. Viedol nás môj otec s pánom Šebestom. Po dvoch rokoch ale väčšina chalanov vyrástla z kategórie a jednoducho neboli hráči. Pokračoval som v blízkom meste Strážnice, kde boli dve žiacke mužstvá. Postúpili sme do druhej ligy a vyhrali sme ju. Dorastenecké obdobie som absolvoval v Baníku Ostrava a po doraste som hral dva roky v ich béčku. Pokračovaním boli hosťovania v deväťtisícovom mestešku Bystřice pod Hostýnem, v päťtisícových Kunoviciach a rok hosťovania v tretej lige v Grécku.“

 

Kam to dotiahli tvoji spoluhráči?

„Samozrejme, najúspešnejší boli moji spoluhráči z Ostravy. Minimálne šesť-sedem hráčov z môjho ročníka hrá ligu. Napríklad Werner Lička - syn legendárneho hráča rovnakého mena, Bystroň z Plzne, Pavel Besta hral v Ružomberku, Aleš Besta v Žiline a brankár Michal Daněk za Baník. Určite najznámejším je Milan Baroš. Nehrávali sme spolu, bol o rok starší, ale bývali sme spolu na izbe. Baroš je najznámejší.“

 

Klub Baník Ostrava bol tvojim vysnívaným klubom?

„Keď som skončil v žiackom družstve mal som na výber. Buď Ostrava, alebo Zlín. Chcel som do Zlína, je bližšie k môjmu domovu. Zlín hral vtedy druhú ligu a Baník prvú. V Ostrave boli lepšie podmienky, ubytovanie, strava atď., a to rozhodlo. Bol som srdcom slávista, ale Baník mi prirástol k srdcu.“

 

Prečo si odišiel z Ostravy?

„Myslel som si, že budem hrať za béčko naďalej, ale tréner ma už nechcel... Po Ostrave prišlo už spomínané treťoligové hosťovanie v meste Bystřice pod Hostýnem. Našiel som tam super partiu. Malé mestečko a mužstvo v ktorom všetci hráči pochádzali priamo z mesta. Iba ja som bol cezpoľný. Po odchode z Ostravy, kde som strávil dokopy päť rokov, boli moje nasledovné štácie najprv v dvojročnom cykle (Bystřice a Kunovice). V Grécku som hral rok v tretej lige, ktorá bola celkom kvalitná, hralo v nej veľa cudzincov. Odohral som v sezóne skoro všetky zápasy, pred početnými návštevami. Hrali sme celú sezónu o postup, v náš neprospech rozhodlo naše zaváhanie dve kolá pred koncom. Po Grécku som sa vrátil do Čiech, do tretej ligy v Mutěniciach.“

 

Na akých postoch si hrával?

„V žiackom mužstve v začiatkoch ako útočník, neskôr ako záložník. Od dorasteneckého veku už len pravá záloha a záskok v obrane.“

 

V ktorom mužstve sa Ti hralo najlepšie?

„Ak vezmem do úvahy, kde som sa cítil najlepšie, tak Mutěnice. Z profesionálneho hľadiska a hlavne ak vezmem do úvahy kvalitu zázemia, určite Baník Ostrava. Všetko sme mali ako na tácke, všetky potrebné veci sme mali na jednom mieste. Škoda, že mi nevyšlo áčko.“

 

Kde sa Ti darilo najviac výkonnostne?

„Povedal by som, že v Grécku. Keď som prichádzal do Grécka, dovtedy som sa doma veľmi nevedel presadiť. Ako hráč som sa naučil profesionálnejšiemu prístupu k futbalu a k povinnostiam. Viac a svedomitejšie trénovať. Pracovitosť na tréningu som si doniesol zo sebou aj domov. Výsledkom zmeny v prístupe, bola vlastne moja prvá príležitosť zahrať si svoju prvú Prvú ligu...“

 

Ako si sa vlastne dostal do Dunajskej Stredy?

„Skončila mi sezóna, mal som päť dní voľna. Napísal som manažérovi, aby sa mi poobzeral po novom klube. Hneď na druhý deň mi zavolal a ja som odohral vo Vydranoch priateľský zápas s Nitrou. Asi som zaujal, lebo po zápase ma vedenie klubu oslovilo a prejavilo záujem.“

 

Vedel si, že prichádzaš síce na Slovensko, ale do maďarského prostredia?

„Nie, nevedel som to.“

 

Prekvapenie? Aké máš dojmy z tohto regiónu? Bol si predtým v Dunajskej Strede?

„Nie, nebol som prekvapený a nemám s týmto špecifikom žiadne problémy. Keď hocikde prehovorím po česky, ozvú sa ku mne po slovensky. V Dunajskej Strede som predtým nikdy nebol. Keď som bol malý, s rodičmi sme jazdili na dovolenku do Diakoviec. Mne sa tu páči. Hlavne, mám rád pekné počasie, teplo a väčšinou také počasie tu je. A mám blízko domov.“

 

Aké si mal informácie o DAC-e?

„Sledoval som iba tabuľku, vedel som že je v mužstve veľa legionárov, ale to bolo asi všetko.“

 

Ako si sa adaptoval na ihrisku?

„Zo začiatku trochu ťažšie, lebo mužstvo bolo plné cudzincov. Keď som sem prišiel, trénerom bol

Ali Marzban, ale po dvoch týždňoch prišiel nový tréner, tak sa vlastne začínalo odznova. Ale v podstate ja s tým až taký problém nemám, viem si rýchlo zvyknúť.“

 

Začal si ako záložník, podal si výborný výkon proti Prešovu a zrazu si bol presunutý na post pravého obrancu. Prekvapivé... Viem, že profesionálny hráč by nemal komentovať rozhodnutia trénerov, tak sa ťa spýtam takto: Ako si sa vysporiadal so zmenou postu?

„Hm... Áno, na začiatku ma ľudia vnímali ako záložníka, ale treba dodať, že prvý ligový zápas som

v Košiciach odohral na poste obrancu. A zahral som vtedy celkom dobre. Myslím si, že nebyť košického zápasu nepreradili by ma neskôr do obrany. Bolo mi povedané, že som disciplinovanejší obranca ako Nikolič. Niko bol totiž viac na útočenie. Myslím si, že zo začiatku to nebolo z mojej strany zlé, ale s poklesom formy mužstva sa prestalo dariť aj mne. Ale určite to nie je môj post.“

 

Tvoje zápasové a výkonnostné vrcholy?

„Stopercentne zápas s Prešovom, ktorý sme vyhrali 3:0. Super atmosféra. Keď v 88. minúte išiel Hassan z ihriska a celý štadión predviedol Standing Ovation, tak mi normálne behal mráz po chrbte. To bola nádhera. Na ten zápas nezabudnem. A možno ani na ostatný zápas s Prešovom.“

 

V kabíne prišlo po sezóne k veľkým zmenám, mnoho hráčov odišlo. Skús zhodnotiť svojich bývalých spoluhráčov. Už odišli, už môžeš...

„Začnem od Novotu. Jednoznačne je vynikajúcim brankárom, podržal nás vo viacerých zápasoch. Napravo bol Niko, s ním sa mi hralo výborne. Dobre sme sa doplňovali, nezávisle na tom či hral pravého obrancu on, alebo ja. Horšie bolo, keď na jeho post prišiel niekto iný... V strede obrany bol Adiaba. Na jeseň hrával dobre, na jar prišlo k poklesu formy a preto ma dosť prekvapilo, že sa objavil v Sparte. Inak, samozrejme, je to dobrý futbalista, dôrazný stopér. Majus. Prišiel s vizitkou bývalého hráča Petrohradu, osobne som čakal od neho viac. Ale bol to dobrý parťák, nerobil vedu z toho v akom klube hrával. Naľavo bol Kazlauskas...Hm...“

 

Mlčať je zlato?

„Asi tak... (smiech). V strede zálohy bol skúsený Halimi, ktorý je tu vlastne aj teraz. Výborný futbalista, ale už mu trochu chýbajú sily. Ale keď nastúpi v záveroch stretnutia, vie podržať loptu. Hassan bol výborný futbalista, ale mal podobné problémy ako Adiaba. Nemali prístup ako napríklad Boya. Vpredu bol Semi Koejoe...“

 

Opäť je mlčať zlato?

„Nie, nie. Poviem.“

 

Vnímal si reakcie divákov na jeho osobu?

„Jasné, to sa nedalo nepočuť. Na jeseň strieľal góly, ale na jar to bolo veľmi zlé...“

 

Veril si po sezóne, že príde k takému obratu?

„To som určite nečakal. Vôbec som nevedel, ako bude mužstvo vyzerať. Rozbiehali sme sa v príprave pomaly, prakticky týždeň pred súťažou sa dalo mužstvo dokopy. Myslím si, že sa podarilo dať dohromady kvalitný mančaft.“

 

Tvojim problémom bolo, že si nehral na svojom poste. Ale po preradení do zálohy si podla mňa chytil takú slinu a radosť z futbalu, že paradoxne v Trnave na poste obrancu, si podal podľa môjho názoru svoj najlepší výkon v drese DAC-u. Na poste, kam podla mňa nepatríš. Si v takej pohode?

„Ja ani neviem kde sa to vo mne vzalo, pretože na jar som sa veľmi trápil. Necítil som sa pred zápasmi dobre, nemal som pohodu, cítil som sa slabý. A prvý zápas v Banskej Bystrici? Detto. Hovoril som si: Ježiš, to bude opäť sezóna!? Ale, vyzerá to tak, že som sa našťastie mýlil. Mám chuť na futbal a cítim silu. V zálohe sa dá hrať futbal viac. Samozrejme, musím viac behať, ale dostanem sa aj viac k lopte. Neviem... Dostal som väčšiu chuť do futbalu, ale je to aj zmenou štýlu našej hry. Máme v strede dvoch výborných hráčov, Híleka a Lénártha, ktorý hrá v tejto sezóne výborne. Proste, zahrajeme si konečne futbal...“

 

Čo sa zlepšilo oproti vlaňajšku najvýraznejšie?

„Myslím si, že nám prospeli príchody domácich hráčov alebo Čechov. V kabíne si viac rozumieme, nevytvorilo sa zo štyri-päť skupiniek, ale sme jedna partia. Máme dobrého trénera, dobré tréningy, tréner nás vie na zápas výborne naladiť. Bolo nám ľúto, že sme v prvých štyroch zápasoch nebodovali, a v Trnave sme preto bojovali nielen za seba, ale aj za trénera.“

 

Prvý zápas s Banskou Bystricou. Tvoj pohľad?

„Hrali sme zastrašene, báli sme sa hrať dopredu. Zaslúžene sme prehrali, pretože sme dopredu nič nevymysleli a v obrane sme urobili chyby.“

 

Domáci zápas s Nitrou.

„Tento zápas sa ťažko hodnotí, pretože si myslím, že sme odohrali dobrý zápas. Prvý polčas sme mali veľké šance na vyrovnanie, žiaľ druhý polčas bol už v kŕči.“

 

Ružomberok.

„Prvý polčas sme domácich prakticky k ničomu nepustili a mali sme aj zopár sľubných útokov. Druhý polčas sme začali veľmi zle a nakoniec sme boli radi, že sme dostali iba dva góly. Chýbali nám sily, problémom mohli byť aj dva priateľské zápasy v týždni.“

 

Senica.

„To bol jeden z najlepších zápasov, aký som odohral v drese DAC-u. Bohužiaľ sme nezískali ani bod, urobili sme totiž veľké chyby v obrane. Dali sme dva góly, ale bolo to málo...“

 

Ako sa dýchalo pred prvým existenčným zápasom s Trnavou?

„Boli sme psychicky veľmi dole, vedeli sme, že už musíme bodovať a Trnava mala výborné výsledky, veď vyhrala 4:0 v Dubnici. Mali sme pred nimi veľký rešpekt. Asi preto sme začali zle, chvalabohu zmena prišla hneď po obdržanom góle. Vyrovnali sme hru. Mali sme dobré príležitosti, z ktorých sme mohli vyrovnať už skôr. Ale zaplať Pánboh, že sa nám podarilo vyrovnať aspoň v závere.“

 

Podla mňa bol trnavský zápas futbalovejší, aj váš výkon. V porovnaní s prešovským. Doma sa hralo síce vo vyššom tempe a útočnejšie, ale v Trnave disciplinovanejšie a nazvem to presnejšie. Pre mňa to bol jeden z najkomplexnejších výkonov za posledné obdobie. A veľmi sa mi páčili v Trnave nacvičené akcie. Teraz otázka. Hrali ste dobre a po prvom polčase stále nič. Čo odznelo v kabíne pred druhým polčasom?

„Tréner nás burcoval, aby sme makali ďalej, že ten gól už musí prísť a musí prísť moment, keď sa všetko prelomí. S tými akciami to platí, nacvičujeme ich, hlavne prenášanie ťažiska hry a vychádza nám to.“

 

Po Trnave malé vydýchnutie a čakal Vás opäť zápas ako remeň.

„Hej, hej. Myslím si, že hlavne po psychickej stránke bol zápas s Prešovom ešte ťažší ako zápas s Trnavou, pretože sme už naozaj potrebovali doma uhrať tri body. Preto sme boli svedkami, ako si spomínal, veľmi rýchleho futbalu, fyzicky veľmi náročného. Na konci som toho mal aj ja plné zuby... Mali sme veľa šancí na upokojujúci tretí gól, ale zápas ostal otvorený až do konca. Nakoniec sme boli radi, že Prešov nevyrovnal...“

 

Čo podla teba rozhodlo?

„Asi väčší dôraz v šestnástke.“

 

V Prešove vyhodili trénera, ale podla mňa unáhlene. Hrali vynikajúco, prvých sedemnásť minút nasadili veľmi vysoké tempo, také nie corgoňligové.

„Určite ma ich hra prekvapila. Čakal som, že budú ľahším súperom. Asi sú tiež na tom mieste neprávom. Bude podľa mňa otázkou času, kedy sa dostanú v tabuľke vyššie. Hrali dobre. Aj Zolo Bognár odohral výborný zápas. Buďme radi, že nedal gól. Klobúk dole, ako sa za polrok zlepšil.“

 

Aká bola atmosféra po zápase?

„Boli sme šťastní a v kabíne sa ozval bojový pokrik, čo vlani veľmi nebolo zvykom...“

 

Základom mužstva je podľa mňa dobre poskladaná záloha. Ako sa Ti hrá s týmito strednopoliarmi?

„Hílek je skúsený hráč, má už niečo za sebou, dá sa naňho spoľahnúť. Môžem sa spoľahnúť, že dostanem od neho prihrávku, kde ju potrebujem ja alebo kde ju potrebujú moji spoluhráči. Tomi podáva výborné výkony. Práve dnes sme sa s trénerom rozprávali o tom, že rastie v skúseného Jardu Híleka... Gašparík je jazdec s ťahom na bránu, ťahúň mužstva a je len otázkou času, kedy začne strieľať góly.“

 

Aké bolo po zápase opäť počuť spokojných a aplaudujúcich divákov?

„Bolo to super, fantastické, slovami ťažko opísateľné. Myslím si, že som také niečo zažil poprvýkrát až tu. V Grécku bolo pár zápasov, kde nám ďakovali, ale nedá sa to porovnať. Neviem si predstaviť akoby to tu vyzeralo, keby sme hrali o vyššie priečky alebo o titul...“

 

Rozpadol by sa štadión... Inak, ako sa Ti pozdáva Corgoň liga?

„Neviem porovnať, lebo hrám prvýkrát najvyššiu súťaž...“

 

Čakal si viac?

„Možno som čakal, že bude kvalitnejšia, ale niektoré zápasy majú dobrú úroveň. Hovorí sa, že česká liga je kvalitnejšia, ale vidíš, Žilina asi postúpi cez Spartu... Chalani sa mi v kabíne posmievajú a doberajú si ma, že kde sú české mužstvá v pohároch...“

 

Ktorí hráči ťa v Corgoň lige zaujali?

„V minulej sezóne, ani neviem čo s ním je dnes, pravdepodobne je zranený, sa mi pozdával Halenár. Skvelý je Jež zo Žiliny.“

 

Aký futbal sa Ti páči?

„Od malička som fandil Barcelone a AC Milánu. Hráči sa menia, v minulosti sa mi pozdával Gullit. Páči sa mi španielsky futbal, technický futbal, krásne sa na to pozerá v televízii. Rovnako nemecké kluby hrajú dobrý futbal, páči sa mi Bayern. Čiže tieto dve ligy.“

 

Pozeral si MS?

„Niektoré zápasy áno. Zo začiatku padalo veľmi málo gólov. Šampionát vyhral najväčší favorit. Niektoré mužstvá prekvapili a niektoré išli domov ako spráskané psi, napríklad Taliani...“

 

Má podľa teba šancu tzv. federálna liga?

„Neviem. Určite by to bolo zaujímavé, keby hralo osem slovenských a osem českých mužstiev v jednej lige. Kvalitnejšia súťaž a priťahovala by viac divákov. Či sa tak stane? Rád by som sa jej dožil. Samozrejme radšej ako aktívny hráč než divák...“

 

Zredukoval si po šiestich kolách svoje predstavy o tejto sezóne?

„Do siedmeho miesta by sme sa mohli pohybovať. Je to o šťastí a o tom, ako vydrží mančaft. Či bude pohromade aj na jar.“

 

Osobné predstavy?

„Chcel by som dať konečne ligový gól...“

 

Čo sľúbiš tomu, kto Ti prihrá na gól?

„U nás na dedine som už sľúbil pozvať chalanov na pivo a na nejaké občerstvenie. Uvidíme, niečo už vymyslím...“

 

Si v Dunajskej Strede sám?

„V Dunajskej som sám, mám priateľku, bývame spolu v Brne, kde študuje.“

 

Čo zvykne robiť v Dunajskej Strede chlap zo Slovácka?

„Veľa príležitostí mesto neposkytuje. Čo ma baví, je futbal a toho mám až po uši ... Odpočívame, pozeráme sa na televíziu, ideme na kávu, pozeráme sa na pekné ženy...“ (smiech)

 

Chcel si byť vždy futbalista?

„Na dedine iná možnosť zábavy nebola. Áno, od malička som chcel byť profesionálny futbalista a podriadil som tomu všetko.“

 

Ďakujem za rozhovor!

„Aj ja ďakujem!“

(Tibor Poór, 27.8.2010)

 

Vizitka Davida Helíska »