Brankár DAC Dunajská Streda PAVOL KOVÁČ: „Po víťazstve nad Slovanom nás ľudia objímali, to som zažil prvý raz...“

Neľutuje jediný deň, ktorý strávil v Olympiakose

 

Povedali ste si po piatich rokoch v Grécku, že dozrel čas na návrat na rodnú hrudu?

„Chcel som ešte zostať v zahraničí, ale sú tu okolnosti, pre ktoré som sa rozhodol vrátiť. Hlavne to, že dcérka začala chodiť do školy. Rodina je u mňa na prvom mieste a chcem byť čo najviac pri nej. Som vďačný, že som mohol v lete trénovať v Zlatých Moravciach a že teraz chytám za Dunajskú Stredu.“

 

foto Dušan Koutný

Neodradilo vás od nového angažmána ani to, že DAC sa v minulej sezóne naťahoval súdne s viacerými hráčmi, ďalším nevyplatil platy, skrátka, že je to klub, ktorý nemá najlepšiu povesť?

„Áno, viem o tých problémom. Napriek tomu som prišiel mužstvu pomôcť. Kontrakt som podpísal do konca jesene. Funkcionári DAC mi vyšli v ústrety a sám som zvedavý, čo prinesú ďalšie mesiace.“

 

V lete ste však v zahraničí absolvovali nejaké próby. Na čom to stroskotalo?

„Záujem prejavil druholigový grécky klub Levadiakos, ale k dohode neprišlo. K úspešnému koncu neviedlo ani rokovanie s cyperským Alki Larnaka. V súvislosti s mojím menom sa šuškali aj iné kluby, ale ako sa ukázalo, nebolo to také horúce.“

 

V Olympiakose, špičkovom gréckom klube, ste vysedávali na lavičke. Čo to robilo s vašou psychikou?

„U brankárov je to ťažké... Navyše, môj konkurent medzi tromi žrďami Nikopolidis si držal výbornú formu, navyše v klube má silné zázemie. Som však už dostatočne skúsený na to, aby som sa pozíciou v mužstve dokázal vyrovnať. Vedel som, že sa pripravujem aj pre seba, bol som trpezlivý a čakal som na šancu. Na druhej strane ma teší, že som sa dostal do naozaj špičkového mužstva. Zažil som parádnu futbalovú atmosféru, profesionálne podmienky a neľutujem ani deň, ktorý som strávil v Olympiakose. Obohatilo ma to o mnohé skúsenosti a možno som získal viac, ako keby som v nejakom menej známom klube pravidelne nastupoval.“

 

Mali ste myšlienky, že zavesíte rukavice na klinec?

„Manželka, dcéra a celá rodina stoja pri mne, pomáhajú mi, som im za to vďačný a posúva ma to ďalej. V žiadnom prípade som neplánoval ukončiť kariéru, ani v náznakoch som o tom neuvažoval. Futbal ma stále veľmi baví. Za každých okolností, či už nastupujem pravidelne, alebo sedím na lavičke.“

 

Nechceli ste už z Olympiakosu odísť najmä preto, že ste boli aj finančne spokojný?

„Samozrejme, aj to zavážilo, ale oveľa dôležitejšie bolo to, že som mohol byť členom kolektívu so známymi hráčmi v najpopulárnejšom gréckom klube, do ktorého nie je jednoduché sa dostať. V Grécku som strávil päť rokov. V Apollone Kalamaria som si urobil dobré meno, vďaka tomu som mohol prestúpiť do Olympiakosu. Keby nemali o mňa záujem, nebol by som tam!“

 

Zápas Dunajská Streda – Slovan v minulom kole Corgoň ligy sa hral bez divákov. Zažili ste to aj v Grécku?

„Ale áno, mám pocit, že dva zápasy hral Olympiakos pred prázdnymi tribúnami. Netreba za tým hľadať nič iné, len trest za výtržnosti fanúšikov.“

 

Aké je to, keď tribúny zívajú prázdnotou?

„Je to náročné, ale je na každom, ako sa s tým vyrovná a ako sa motivuje. Treba sa za každých okolností plne koncentrovať, či sú tribúny plné a fanúšikovia povzbudzujú či nadávajú, alebo sa hrá bez nich. Teraz po víťazstve nad Slovanom sme išli za našimi priaznivcami, ktorí nás povzbudzovali spoza plotu, objímali nás a spoločne sme oslávili víťazstvo. To som zažil prvý raz a bol to pre mňa príjemný okamih.“

 

foto Róbert Čapla

Nie je vám ľúto, že keď sa v minulosti hľadal brankár pre národný tím, na vás sa zabúdalo?

„Každý ma svoje ciele, ambície, predsavzatia. Dôležité je, pravda, mať sebareflexiu. Dostať sa do reprezentácie z menších klubov, ako je Dubnica, Slovácko či Kalamaria, kde som predtým pôsobil, je vždy ťažké. Ktovie, možno keby som pravidelne či aspoň častejšie chytal za Olympiakos, šanca by bola. Tému reprezentácie som však vždy bral s rezervou, nepatrím k tým, ktorí sa niekam tisnú.“

 

Vrátili ste sa na Slovensko. Akú ste našli Corgoň ligu?

„Odchytal som tri zápasy a ešte potrebujem niekoľko duelov, aby som si urobil presný obraz o súperoch i úrovni ligy. S Košicami sme odohrali ťažký zápas. Museli sme už vyhrať a to je náročné na psychiku. Na súboj do Žiliny som sa tešil. Výborný súper, krásny štadión, cenný bod za bezgólovú remízu, škoda len slabšej návštevy. Proti Slovanu sme podali dobrý výkon. Tribúny však boli prázdne. Večer s fanúšikmi na štadióne mohol byť oveľa krajší.“

 

Dunajská Streda v lete už neťahala do kádra hráčov z Afriky, ale stavila skôr na česko-slovenskú kartu. Zdá sa, že urobila dobre. Kam by to mohlo mužstvo DAC-u dotiahnuť?

„Posledné výsledky nás konečne posunuli v tabuľke vyššie. Vzhľadom na silu hráčskeho kádra sa môžeme pohybovať v pokojných vodách stredu tabuľky, prípadne aj vyššie.“

 

Aké máte zlozvyky?

„Mohol by som byť poriadkumilovnejší. Občas odhodím veci, kde mi napadne. Podstatné je, že ich zakaždým nájdem.“

 

Chodíte sa do kuchyne len najesť, alebo aj niečo uvaríte?

„Väčšinou chodím len jesť. Aj preto, že manželka je výborná kuchárka, fantasticky varí a nemusím jej pri sporáku zavadzať. No popri futbalovej kariére som sa naučil obracať sa aj v kuchyni, nestratil by so sa v nej. Nedá sa povedať, že ma varenie baví, ale nerobí mi problémy niečo ukuchtiť. Hlavne mäso na rôzne spôsoby.“

 

Keby viete vybuchnúť od hnevu?

„Keď cítim krivdu, nespravodlivosť, alebo keď ma niekto vytočí. Snažím sa však zachovať náležitú formu, nerevem, len to dám o niečo hlasnejšie najavo.“

 

Považujete sa za dobrého tanečníka?

„Viem tancovať, bez akýchkoľvek ťažkostí moderné i spoločenské tance. Naposledy sme si s manželkou zatancovali počas leta na zábave pod holým nebom.“

 

Sú brankári, ktorí si neodpustia cigaretu po zápase. A vy?

„Ani nápad. Pobafkal som si iba raz. Pri postupovej eufórii v Dubnici, postup do najvyššej súťaže sme oslávili cigarami. Ale fajčenie nie je nič pre mňa.“

 

Čo si opravíte na aute?

„Vymením sviečky, olej, pneumatiku pri defekte. Do špeciálnych opráv sa nepúšťam, to nechám na mechanikov.“

 

Platíte pokuty?

„Odkedy mám vodičský, platil som len dvakrát. Obe pokuty som dostal v Grécku a za to isté - prekročil som rýchlosť.“

 

Ste kamarát s počítačom?

„Áno, tykáme si. Notebook mám často pri sebe. Pracujem s ním, mailujem, hrám hry.“

 

Pavol Kováč s manželkou a dcérou.

FUTBALOVÉ NAJ PAVLA KOVÁČA

...NEPRÍJEMNEJŠÍ OKAMIH

„Každá prehra i neúspech bolí. Najnepríjemnejší okamih som zažil v zápase Příbram – Slovácko, ktoré malo vtedy názov Synot. Útočník Jan Žemlík mi stúpil kopačkou na tvár a prebral som sa až v kabíne. Mal som otras mozgu.“

...PRÍJEMNEJŠÍ ZÁŽITOK

„Víťazstvá, postup s Dubnicou do najvyššej súťaže, zisk titulu a pohára s Olympiakosom. Príjemný pocit mám zakaždým, keď odvediem v zápase dobrú robotu.“

...HLÚPEJŠÍ GÓL

„Ako brankár Slovácka som vybehol a snažil sa centrovanú loptu rukou vyraziť na roh. Lenže netrafil som ju a skončila v sieti.“

...ŤAŽŠÍ SÚPER

„Na Slovensku to bola Artmedia, v Grécku hlavne solúnske kluby PAOK a Aris.“

...DIVOKEJŠÍ ZÁPAS

„Neuveriteľné finále Gréckeho pohára Olympiakos – AEK Atény v roku 2009. V 8. minúte sme prehrávali 0:2, v sedemdesiatej bolo 2:2. V druhej minúte nadstaveného času sme inkasovali a vo štvrtej vyrovnali na 3:3. Dráma sa však ani zďaleka nekončila. Zásluhou Luciana sme v 102. minúte predĺženia viedli 4:3. Následne nám rozhodca vylúčil dvoch hráčov. V 107. minúte Socco vyrovnal na konečných 4:4. O víťazovi rozhodol jedenástkový rozstrel, v ktorom sme vyhrali 15:14. To bola neskutočná kovbojka, ktorej zodpovedala aj atmosféra na tribúnach. Raz jasali fanúšikovia jedného, raz druhého tábora. Taká gólové prestrelka sa len tak nevidí...“

...NAJOBÁVANEJŠÍ ÚTOČNÍK

„V každom klube by sa nejaký našiel. Spomeniem Krissa v Trnave, Vitteka v Slovane. V Grécku vyberiem za všetkých Srba Darka Kovačeviča, proti ktorému som najprv nastupoval ako súper a neskoršie sme sa stretli v Olympiakose.“

 

KTO JE PAVOL KOVÁČ

Narodil sa 12. augusta 1974 v Partizánskom. Začínal vo Veľkých Uherciach, v sedemnástich rokoch prišiel do ligového dorastu Partizánskeho, kde naskočil aj do seniorského futbalu. Nasledovala Kalná nad Hronom a Dubnica. Rok a pol pobudol v Uherskom Hradišti v bývalom Synote, kde ho viedli Karel Jarolím i Ladislav Molnár. Potom sa začala jeho grécka anabáza: tri roky pôsobil v Apollone Kalamaria, kde viedol mužstvo aj ako kapitán, a posledné dve sezóny v Olympiakose Pireus, s ktorým získal titul i pohár a dostal sa do Ligy majstrov. S Dunajskou Stredou podpísal kontrakt do konca jesene. V najvyššej slovenskej súťaži odchytal 116, v českej 8, v gréckej 93 zápasov. Za Slovensko nastúpil v dvoch prípravných zápasoch. K jeho záľubám patria jazda na horskom bicykli, prechádzky v prírode, lyžovanie. S manželkou Patríciou majú dcéru Lujzu (6).

 

ČÍM STARŠÍ, TÝM LEPŠÍ

Pavol Kováč debutoval v bráne DAC-u v zápase s Košicami (1:0), vďaka jeho zákrokom uhralo mužstvo bezgólovú remízu na pôde aktuálneho majstra Žiliny a doma zdolali vicemajstra a posledného víťaza pohára Slovan (2:1). Kováč má skúseností na rozdávanie, platí u neho: čím starší, tým lepší. Ako 36-ročný je zároveň najstarší brankár v Corgoň lige. Za ním nasleduje Pavol Kamesch (9. decembra 1974), Patrik Brezina (28. apríla 1976), Martin Raška (31. januára 1977) a Ján Mucha st. (20. júna 1978).

(RÓBERT ČAPLA, Šport, 9.10.2010)