Útočník DAC Dunajská Streda a bývalý hráč Boltonu Wanderers ZOLTÁN HARSÁNYI:

Anelka mi bol ako brat!

 

Harsányi so svojím štvorkolesovým tátošom. FOTO RÓBERT ČAPLA

Po tri a pol roku v Boltone ste sa vrátili domov. Za prvé mužstvo Wanderers ste tam však neodohrali ani minútu. Prečo?

„Aj mne je to dodnes čudné. Nastupoval som za rezervu a vo dvoch sezónach som sa stal najprv s ôsmimi a potom so siedmimi gólmi najlepším strelcom mužstva. Ani to nepresvedčilo trénera Garyho Megsona, aby ma postavil za prvý tím. Nerozumiem tomu, jednoducho ma prehliadal.“

 

Naozaj medzi vami nič nebolo?

„Namojdušu nie. Usmievali sme sa na seba, ale priamo do očí mi tréner nič nepovedal. Keď som však chcel odísť na hosťovanie, interes mal najmä Swindon, nechceli ma pustiť. Ak by som sa s Megsonom ešte niekedy stretol, rád by som sa ho spýtal, prečo sa ku mne tak správal.“

 

Napriek tomu - odchádzalo sa vám z Anglicka ťažko?

„Ani nie. Nevidel som šancu v prvom mužstve a už ma neuspokojilo hrať len v rezervnom tíme. Aj preto som sa rozhodol Bolton opustiť, hoci mi ponúkli predĺženie zmluvy. Tento krok neľutujem. Keď mi zavolal tréner DAC-u Radványi, rýchlo som sa rozhodol. Aj moji blízki či priatelia môj návrat odobrili.“

 

Záujem o vás prejavil holandský Nijmegen, kde ste absolvovali aj skúšku...

„To je pravda. A vyzeralo to nádejne. No ja som sa chcel po čase vrátiť domov. V Dunajskej Strede som do konca jesene, potom uvidíme, ak bude záujem zo zahraničia, nebudem proti. Ale je celkom možné, že sezónu dokončím v Dunajskej Strede.“

 

Útočníci Štyvar i Šuhaj museli po príchode do anglických mužstiev pribrať. Bol to aj váš prípad?

„U mňa to bolo skôr opačne. Mal som veľa tuku a potreboval som ho znížiť pod desať percent. Zvládol som to. Podobné problémy mal aj Anelka.“

 

Chutili vám anglické jedlá?

„Zvykol som si, dosť mi však prekážalo, že takmer vôbec nekorenia. Bez toho je jedlo ako bez chuti. Na raňajky sme často mávali volské oká, na obed stejky. Pre zaujímavosť, pred zápasmi sme mali k dispozícii ovocie, čokoládu, müsli tyčinky a gumové cukríky. Vraj, aby sme zahnali nervozitu. V klube nám hmotnosť nekontrolovali, ale každý hráč dostal asi dvadsať strán, ako a čo môže jesť.“

 

Dalo sa pozerať na anglické ženy?

„Tak nanajvýš jedným okom. Aj to som musel niekedy privrieť. V Anglicku som si len potvrdil, že najkrajšie ženy máme na Slovensku.“

 

Aj ste sa do nejakej Angličanky jedným okom zapozerali?

„Dajte pokoj. Už dva a pol roka mám priateľku, Ivanku Kahancovú, majsterku Slovenska v šachu. Rozumieme si, je mojou oporou a určite by som nemenil. Som s ňou šťastný.“

 

Ste z Boltonu s niekým v kontakte?

„S ománskym brankárom Alim Al-Habsim, ktorý hosťuje vo Wigane, i s ďalším gólmanom Ádamom Bognárom, pochádzajúcim z Maďarska. Ako aj so stopérom Tope Obadeyim.“

 

Harsányi v súboji so slovanistom Salátom. FOTO ARCHÍV DAC

Čo ste si zobrali z Boltonu?

„Mentálne, fyzicky i futbalovo ma to posilnilo. Vyskúšal som si profesionálne podmienky v klube, kde hráč nemá žiadne starosti a plne sa koncentruje na futbal. Zo začiatku mi robili problémy jazyk a tempo, ktoré je aj na tréningoch vysoké.“

 

Čo váš bývalý spoluhráč Nicolas Anelka?

„Výborný chlapík, futbalista svetovej triedy. Príjemný a ústretový, teda všetko iné, než čo o ňom koluje na verejnosti. Skamarátili sme sa. Z času na čas sme zašli na kávu. Poznal aj Slovensko, s francúzskou reprezentáciou hral v Bratislave a predtým trénovali v Senci. Mám pocit, že ma bral ako brata. Z Boltonu odišiel zo dňa na deň do FC Chelsea a už si netelefonujeme.“

 

Ako sa cítite v Dunajskej Strede?

„Zatiaľ som spokojný, len tých gólov na mojom konte by mohlo byť viac.“

 

V čom je sila mužstva?

„Sme kolektív, ktorý ťahá za jeden koniec povrazu. Neskupinkujeme sa, keď si ideme niekam sadnúť, tak spoločne. Atmosfére pomáhajú, pochopiteľne, aj dobré výsledky, čo je zásluha aj trénera Mikuláša Radványiho. Má dobré tréningy a stará sa o dobrú náladu. Po tom, čo sa objavil v Športe ako tréner kola, dal desať eur do spoločnej kasy. Pokladník Jano Marcin sa potešil dvojnásobne.“

 

V Anglicku ste jazdili na športovom Audi TT, ktoré ste si priviezli aj domov...

„Je to žihadlo, dvojliter turbo diesel, maximálna rýchlosť 266 kilometrov. Strýko ho odvezie do Anglicka, aby sme ho do konca roka stihli predať. Nie je lacné živiť také auto. Zimné elektróny vyjdú na 2400 eur. Značka audi sa mi však páči a zrejme jej zostanem verný.“

 

Aké je to jazdiť na slovenských cestách s autom, ktoré má volant na pravej strane?

„Zvykol som si. Problém je len pri predbiehaní. Keď mám dobrého spolujazdca, tak to bez problémov zvládam.“

 

Je to to auto, ktorým ste prekročili v Boltone rýchlosť a dostali pokutu?

„Presne to. Za prekročenie rýchlosti o 40 kilometrov za hodinu som schytal nielen pokutu 700 libier, ale na jeden týždeň mi zadržali aj vodičský.“

 

Ako najvyššou rýchlosťou ste išli?

„Na anglickej diaľnici to bolo 230 kilometrov za hodinu.“

 

KTO JE ZOLTÁN HARSÁNYI

Narodil sa 1. júna 1987 v Dunajskej Strede. Futbalovo začínal v Dunajskej Strede, nasledoval Senec a Bolton, kde strávil tri a pol roka. V lete sa vrátil do Dunajskej Stredy, s ktorou podpísal kontrakt do konca jesene s následnou opciou. Bývalý mládežnícky reprezentant je absolventom gymnázia v Senci. Počúva modernú hudbu, z farieb má rád žltú a modrú. K jeho záľubám patria autá a počítač. V Corgoň lige odohral 23 zápasov, strelil 4 góly. Slobodný, priateľka Ivana Kahancová, šachová majsterka Slovenska.

(RÓBERT ČAPLA, Šport, 29.10.2010)