Exkluzívny rozhovor s Petrom Struhárom, obrancom DAC-u

Flegmatik, ktorý sa vie zaťať

 

Moja prvá otázka znie: Aká bola cesta domov z Nitry?

„Chlapci sa určite dobre bavili aj bezo mňa. (smiech) Ja som ostal v Nitre, odkiaľ mám priateľku. Víťazstvo som oslávil trochu inak.“

 

Ale v kabíne ste si určite poriadne užili víťazstvo?

„Samozrejme, v kabíne boli super pocity, poriadne sme si zakričali, radovali sa spolu. Dúfam, že ešte budeme mať tento rok príležitosť osláviť výhru po takomto dobrom výkone.“

 

Dobre, toľko o pozápasových oslavách, poďme trochu k tvojim začiatkom. Odkiaľ pochádzaš?

„Pochádzam z Martina.“

 

Z Martina? Mal si dilemu, či hokej alebo futbal? Martin je skôr hokejové mesto...

„Áno je to tak, mesto je viac hokejové a futbal sa v podstate dnes už na profesionálnej úrovni v Martine vôbec nerobí. Mal som šťastie, futbalovo som vyrastal v čase keď sa ešte v Martine hrala dorastenecká liga. Z dorasteneckej liahne sme sa presadili vo veľkom futbale až traja chalani, ktorí hrávame v Corgoň lige.“

 

Kedy si začal s futbalom?

„Ako desaťročný. Chodil som do športovej triedy, futbalovej. Mal som fakt dobrých trénerov. Potom prišiel už spomínaný dorast a neskôr tretia liga v Čechách. Po návrate som si musel dokončiť školu a vtedy som hral v okolí Martina v takej dedinke. Keď prišiel prechod do Slovana, mal som dvadsať.“

 

S akou zápasovou štatistikou si uzavrel účinkovanie v Slovane, bol si spokojný?

„V Slovane som bol akurát vtedy, keď sa postúpilo do prvej ligy. Odohral som v druhej lige polsezónu a potom prišla CL. Bol som vcelku spokojný, hlavne keď bol trénerom Jankech, on si ma vlastne do Slovana vyhliadol. Začal som ako defenzívny záložník, potom som hral na pravej strane obrany a až neskôr v strede. Boli to dobré roky, skončili sme na treťom mieste, ale pomaly prichádzala éra nakupovania nových hráčov, prednosť mali starší hráči, ja som hrával menej. Posledný polrok so mnou už nerátali, lepšie povedané, prišli známe presuny z Petržalky. Pre mňa bola výmena dobrá, polrok v Petržalke mi vyšiel. Darilo sa nám. Ak sa dobre pamätám, zdá sa mi, že sme v Dunajskej Strede vyhrali po výbornom výkone 0:4 (smiech).“

 

Aj ja si pamätám... (smiech)

„Boli sme najúspešnejším mužstvom jari, sedem kôl sme nedostali gól...“

 

Ako si spomínaš na obdobie v Čechách, v Slovácku?

„Prišiel som do klubu, v ktorom po profesionálnej stránke všetko klapalo. Mali sme vynikajúcich fanúšikov, priemer na zápas 6000 divákov... Lenže paradoxne, a dnes sa to javí možno aj ako pikoška, dva týždne pred začiatkom ligy mi v priateľskom zápase zlomil nos hráč Třinca menom Lukáš Matůš... (smiech) Dva týždne sa mi dával nos dokopy... Na začiatku sme zbierali body, ale prišiel zlomový zápas v pohári, po ktorom sme vypadli s treťoligovým mužstvom. Po vypadnutí sa moja pozícia v mužstve zhoršila. Napriek tomu si myslím, že moje účinkovanie nebolo až také zlé, veď z pätnástich zápasov som napriek zraneniam odohral jedenásť. Dohodli sme sa však na ukončení zmluvy.“

 

Prichádza prestup do Nyíregyházi. Mal si aj iné ponuky?

„Áno, Rumunsko a jeden klub z Čiech. Osobne si myslím, že v Maďarsku som mal dobrú sezónu, mal som super trénera Szentesa Lázára, u ktorého som videl úplne odlišný prístup k trénigom v porovnaní s prístupmi, ktoré som dovtedy registroval. Predsa len, mal skúsenosti z Portugalska a z Talianska. V maďarskej lige sú dobrí jednotlivci, menej sa hrá tímovo, ale technicky sú naozaj veľmi dobre vybavení.“

 

Najväčšie pozitíva, ktoré ti obidve ligy dali?

„V Čechách hlavne pocit, že legionár musí byť o triedu lepší. Čo domáci hráči dávajú legionárom aj pocítiť. Čo u nás veľmi nie je zvykom...“

 

Pozeral si na futbalové veci aj okom odborníka, veď v tom čase si študoval na FTVŠ?

„Jasné, sledoval som a aj teraz sledujem trénerov. Všímam si ich osobnosť a všímam si metódy aké používajú pri tréningovom procese. Vlastne v Maďarsku, ako som spomenul, práve to bol moment, ktorý mi dal veľmi veľa. Kvality trénera Szentesa.“

 

Keď si prišiel do Dunajskej Stredy, prostredie teda už asi nebolo pre teba neznáme. Ako vlastne prebiehal prestup?

„Nebola to jediná šanca, ale boli určité problémy v Nyiregyházi. Mal som zmluvu, ktorá mala byť ukončená, ale oni mi ju neukončili. Ja som nechcel s nimi ísť do sporu. Hľadal som nejaké riešenie, klub, ktorý by sa vedel s nimi dohodnúť. No a Dunajská Streda mi v tomto smere vyšla v ústrety, nebola jazyková bariéra... S DAC-om mám dnes podpísanú zmluvu do konca decembra, s obojstrannou možnosťou predĺženia zmluvy.“

 

Spýtam sa takto. Ak bude záležať na tebe, ostaneš tu?

„Je mi ťažko hovoriť... Jednak neviem aké budem mať ponuky. Ďalej, neviem aká bude situácia v klube, či sa káder stabilizuje... Hm... Partia je dobrá, kulisa a diváci sú fantastickí, to je všetko v poriadku. Naozaj všetko bude závisieť od toho, aké budú ponuky, respektíve aké bude jednanie a aj ako budeme vychádzať s vedením klubu.“

 

Dobre. Tvoj príchod do DAC-u. Aké boli prvé dojmy z klubu, z ľudí?

„Prvé dojmy z klubu... Hlavne boli ovplyvnené tým, čo som počul o DAC-e, poviem to na rovinu. Nemal som veľké oči z toho kam idem. Výrazne to ovplyvnilo moje prvé pocity. Tréningy sa mi páčili, musím uznať, sú fakt dobré. Štadión. Je fajn, len vybavenie by mohlo byť kvalitnejšie.... Chýba mi aj profesionalita, všetko je akosi na poslednú chvíľu...“

 

Prvé zápasy?

„Prvý? Priateľský v Senci. Hral som polčas a na ten zápas určite nezabudnem, lebo som dal málo vídaný gól - zo 40 metrov... Možno to bol impulz aby som ostal a dohodol sa s klubom... Majstrovské zápasy. Prvý s Nitrou bol pre mňa špecifický, vyhecovaný. Už som spomínal že mám priateľku z Nitry, poznám majiteľov klubu, takže som veľmi chcel vyhrať... Spomienky sú však pozitívne, hrali sme naozaj dobrý futbal, diváci boli super, hnali nás pri každej akcii, to sa len tak nevidí.“

 

Bol to hektický začiatok. Úvodné prehry, netrpezliví fanúšikovia a pred zápasom so Senicou už-už trasúca sa stolička trénera...

„Určite, boli sme rovnako ako tréner pod tlakom.“

 

Obrane sa ušlo asi najviac kritiky. Čo dnes pri pohľade na skalopevnú obranu znie asi paradoxne, ale bolo to tak...

„Obrana bola rozhádzaná, to je fakt, boli tam aj individuálne chyby, aj ja som chyboval. Ja si priznám nedostatky, ale treba brať do úvahy, že príprava pred sezónou nebola taká aká mala byť. Druhá vec, ťažko sa Ti bude dobre tancovať, keď sa Ti stále menia taneční partneri... Z prvých zápasov som mal najlepší pocit, keď som hral v strede s Igorom Hrabáčom. V neposlednom rade, keď cítite za sebou takú istotu ako teraz, sa hrá inak.“

 

Mne sa zdá, že pre teba bol zvratom druhý polčas v zápase s Prešovom, keď si nastúpil namiesto Hrabača. Všimol som si, čo bolo očividné, že si vyhrával všetky hlavičkové súboje, v podstate všetky súboje.

„Ono je to aj o tom, ako zoberieš kritiku, striedanie, alebo ak ťa nenominujú do základu. Ja som si to zobral k srdcu, zamakal som, tréner mi hovoril, že on vidí, vidí, vidí... Išiel som si zahrať za béčko, nebral som to za tragédiu, jednoducho, každý má osud vo svojich rukách. Aj iným, lepším hráčom sa nevydaria dva-tri zápasy, dôležité je ako sa s tým niekto vysporiada. Zdravo som sa nasrdil a začal som viac trénovať.“

 

Ak zoberieme prelomové zápasy, súboj v Trnave vám dodal sebavedomie. Ako mužstvu, tak aj jednotlivcom. Ale pre mňa prelomovým zápasom a výkonnostne najväčšou zmenou bol zápas v Zlatých Moravciach. Hlavne, čo sa obrany týka.

„Áno. Ja by som povedal, že v Moravciach sme hrali vzadu dosť aj na riziko, ale fakt sme hrali výborne. Mňa hlavne mrzí gól ktorý sme dostali. Už som zažil aké je ťahať sériu siedmich zápasov bez inkasovaného gólu. Super pocit, dodáva sebavedomie, človek si verí. A od toho by sme sa chceli odrážať aj teraz, byť dobrý v obrane, pretože máme mužstvo a hráčov na to, aby sme gól určite strelili.“

 

Prvým veľkým nedostatkom v úvode sezóny sa stala obrana, ale bola to zároveň aj prvá rada, ktorá sa úplne skonsolidovala a od zápasu s Moravcami fachčí tak ako má fachčiť pilier mužstva. Postupne sa mužstvo zlepšuje v každej činnosti. Podľa teba, kde sú dnes najväčšie rezervy?

„Popracovať sa dá vždy a aj na obrane. Hm... Určite by sme mali zlepšiť rozohrávku a to mám na mysli aj seba. A ešte jedna vec, ak hovorím o sebe. Bol som zvyknutý strieľať góly. Dostávam sa do šancí aj teraz, ale zatiaľ mi to nevychádza. A čo sa výkonu mužstva týka, čo si aj ty spomenul, vedieť viac pritlačiť súpera aktívnym pressingom. Lenže, to nejde z jedného dňa na druhý.“

 

Poďme k absolútnym čerešničkám na torte. Pred sezónou asi nikto nepredpokladal, že zoberiete bod zo Žiliny, doma porazíte Slovan, dosiahnete sériu šiestich zápasov bez prehry a v piatich zápasoch dostanete iba gól. Začnime dvojzápasom Žilina - Slovan.

„Do Žiliny sme išli s tým, že ak budeme plniť trénerové príkazy, nemáme čo stratiť. Išli sme na zápas s pokorou, ale nie zľaknutí, pretože máme vhodné typy na hru v Žiline. Dôležitá bola sila kolektívu, čo sa aj potvrdilo. V predchádzajúcich zápasoch sme si potvrdili a dokázali, že obrana by mohla byť fajn a keď sa všetci aktívne zapojíme do diela, mohli by sme uspieť. Slovan. Na Slovan som si veril, strašne som si veril. Vedeli sme, že majú trhliny v obrane, nie sú na tom dobre rýchlostne, čo bude naša šanca. Šanca ako sa presadiť, s tým, že ak budeme hrať kompaktne, gólové šance si vypracujeme. Boli sme sebavedomí a verili sme si aj za nepriaznivého stavu. Inak, osobne môžem povedať, že penalta nebola...“

 

Z hlavnej tribúny a z televízneho šotu bolo ťažké posúdiť...

„Ak 80-kilový chlap padne tak ako padol Šebo, že nemá silu v nohách, tak klobúk dolu... Neviem prečo rozhodca pískal až po troch-štyroch sekundách... Nehovorím, že som pri ňom nebol, alebo že som sa ho nedotkol, ale... Na druhej strane, penalta nás naštartovala. Prvý gól. S Mišom Gašparíkom sme sa rozprávali cez prestávku... Zolo Harsányi chodieval na prednú žrď pri rohu. Dohodli sme sa v kabíne, že na prvý roh pôjdem na „prednú“ ja. Na „prednú“, na predĺženie lopty nechodievam, ale teraz sme sa vystriedali so Zolom a vyšlo nám to. Gól nás nakopol, aj ja som bol správne nabudený. Hovoril som Slovanistom: „Teraz Vám dám gól, takto tu nebudete vyhrávať!“ Tobôž potom, čo sme im dali druhý gól...“

 

Ktoré výkony si považuješ? Výkony mužstva, vlastné výkony?

„V Zlatých Moravciach sme podali super výkon v obrane, ale chýbala nám kvalitná ofenzíva. Za polčas sme mohli vyhrávať aj o dva góly. Mám na mysli brejkové situácie, takže celkovo, ako tím tento zápas asi nie. Asi zápas so Slovanom a posledný zápas v Nitre, ale viac ten Slovan. Predsa len, zápas so Slovanom bol špecifický...“

 

Poznal si dunajskostredské divácke zázemie, vedel si že sú diváci takí fanatici?

„Presne tak... Vedel som, že sú tu dobrí fanúšikovia, ale na vlastnej koži som zistil že sú, v dobrom, futbaloví fanatici. Možno dve mestá na Slovensku žijú podobne futbalom, Dunajská Streda a Trnava. A možno tým, že Dunajská Streda je menšie mesto je to oveľa silnejšie. Okolité dediny do toho zasahujú, ľudia to tu fakt celkom žerú.“

 

Si obranca, znamená to v tvojom prípade príklon k nejakému štýlu? Aký futbal máš rád?

„Nemám rád taliansky futbal. Viac sa mi páčia ofenzívne akcie, akcie cez krídla. Je pravda, že sa na futbal pozerám trochu inak ako divák, viem si možno vybrať dobré veci aj z nezáživného futbalu. Najviac sa mi páči anglická liga, kde sa ide naplno celých 90 minút. Hrá sa hore-dole a pre divákov.“

 

Vráťme sa na chvíľu k Dunajskej Strede. Spomenul si to iné oko, odbornejšie. Skús teda povedať, čo vidíš po taktickej stránke vo vlastnom mužstve? Kam zaraďuješ momentálne preferovanú taktiku?

„Vidím v tomto mužstve... Ak by bolo pokope, mohlo by sa ešte viac zlepšovať. Máme tím zložený z hráčov stredného veku, sú aj starší a aj mladí. Tím je z tohto pohľadu veľmi dobre zložený. A či hráme nejaký progresívny futbal?...“

 

Ak si myslíš že hráte, povedz prečo.

„Nepovedal by som, že hráme nejaký progresívny futbal, skôr sme si našli štýl hry, ktorým sa prezentujeme. Hráme taký futbal na ktorý máme jednotlivcov. My nemôžeme hrať nejaký pressing, ktorý nemáme ešte nacvičený. Samozrejme, môžeme sa v tomto smere zlepšovať ak budeme chcieť a ak ostaneme pokope. Ešte viac pritlačiť súpera. Časom sa zlepšíme najmä v tom, že po strate lopty sa nebudeme hneď zasúvať, ale ihneď atakovať súpera. To je už progresívne.“

 

Teda to, čo produkovali na MS Chile, Mexiko, Španieli?

„Áno, to čo hrá Barcelona. Hneď po strate lopty napádať súpera. A čo sa týka realizačného tímu, sú tam veci, ktoré tréner zažil v Nemecku, takže vie čo treba. Popritom má k dispozícii Németha Krisztiána, ktorý študoval na fakulte, takže pozná nové trendy vo futbale. Čo treba zlepšovať, či už je to dynamika, statika, statická sila a rýchlosť. Veď o čom je dnešný futbal? Všetci sú bežci, strašní bežci, to je veľmi podstatné. S trénerom sa Kriszti dobre dopĺňa. Kriszti má nejaké novinky a tréner má viac vecí zo skúseností a má trošku rozdielny pohľad ako iní tréneri. Vie sa vžiť do situácie hráčov, čo podaktorým trénerom chýba.“

 

Ktoré rozostavenie podľa teba končí a ktoré má pred sebou takpovediac svetlú budúcnosť?

„Určite končí rozostavenie 3-5-2, vzadu na troch obrancov, toho sa už veľmi nedožijeme. Na strane druhej, životaschopný systém je 4-2-3-1, s tým, že krajní dopĺňajú hru na troch útočníkov a dvaja strední berú stranu kde pokračuje útok súpera. Keď hrajú traja, to je vlastne systém na dôrazné atakovanie o ktorom som hovoril.“

 

Čo povieš na úvodných dvadsať minút zo zápasu Arsenal-Barca?

„Nehovorím, že len tento zápas, Barca hrá všeobecne futbal ako z inej planéty. Ale spomínaný zápas? Klobúk dolu aj pred Arsenalom! Ja som si myslel, že to zabalia, dohodneme sa na tri či štyri-nula, ale nakoniec srdnatosťou uhrali remízu.“

 

Čo priniesli podľa teba, z pohľadu odborníka, MS v Afrike? A aké sú rozdiely medzi svetovým futbalom a našim?

„Ako som povedal, sú to bežci a druhá vec, je to o rýchlosti vykonávania činností s loptou. V tom je aj najväčší rozdiel medzi našou ligou a zahraničím. Vidím ešte veľký rozdiel, čo možno niektorí nepovažujú za dôležité - futbal je aj o hlave a tam sú zahraniční hráči veľmi silní, sebavedomí. Ale najväčší rozdiel je v práci s loptou. Po taktickej stránke sme na tom celkom dobre, čo dokazuje aj náš reprezentačný výber s Weissom. Rozdiel je aj v spôsobe ako sa od malička venujú deťom. Videl som napríklad DVD-čka zo stáží z Holandska, proste úplne inak pracujú s mládežou ako my. U nás sa viacmenej napodobňuje niečo, čo bolo pred piatimi rokmi, ale dnes sú už trendy iné.“

 

A ja by som k tomu dodal, že sa vôbec nepracuje na prechode mladých hráčov do mužstva dospelých. Hlavne po mentálnej stránke.

„Áno. Je to veľmi ťažké a veľa záleží aj od chodu klubu, alebo od politiky klubu. Lebo hráči, ktorí prechádzajú, možno nevidia budúcnosť a perspektívu, alebo si neveria. Skôr by som to videl v sebavedomí. Vedieť sa presadiť, ukázať sa. V zahraničí nie je rozdiel v tom, že ty si 19-ročný a ty tridsaťročný. Hráči sa proste berú, že sú na jednej úrovni. To u nás podľa mňa ešte nie je.“

 

Sebavedomie je vidno aj na mladom Weissovi, ten je sebavedomý aj keď hrá zle...

„Áno, to je to o čo hovorím, sebavedomie je veľmi dôležité. Hlava robí veľa...“

 

Ktorý tréner Ti dal najviac?

„Aj keď som s ním bol málo, ale aj tak tréner Hipp. Uňho som videl, ako má tréner pracovať. On je proste fanatik. Ukázal mi veci ktoré bežia a trendy. V týchto veciach je najlepší. Vštepoval hráčom, aby vždy ukazovali svoje prednosti a svoje nedostatky zakrývali. Samozrejme, veľa mi dal Szentes Lázár, ktorý mi ukázal iný pohľad na futbal, viac ofenzívny.“

 

Hráčsky vzor?

„Od malička Nesta, ktorý nosil trinástku, rovnako ako ju nosím teraz aj ja. A ešte Rio Ferdinand.“

 

Teraz sa opýtam niečo, čo som mal na jazyku aj pri rozhovore s Mikim, ale on to vyslovil ako prvý. Podľa môjho názoru, ak by si pokračoval vo výkonoch a ešte niečo pridal navrch, tak... Poškuľuješ po reprezentácii?

„Ja som nad tým rozmýšľal a v podstate otec mojej priateľky, doktor, ktorého slová majú pre mňa váhu, tak on ma o tom vždy presviedča, že nie je nejaký rozdiel medzi mnou a ostatnými adeptmi. Na druhej strane, nemám príliš veľké oči do budúcna, držím sa radšej pri zemi. Ak stále budem na sebe makať, šanca tu stále bude. Môže sa aj to stať.“

 

Ak sa môžem spýtať, aká si povaha v súkromí, ako vidíš sám seba?

„V niektorých veciach som flegmatik, ale na druhej strane ak si niečo zaumienim, idem za tým strašne tvrdo. Často sa mi v takejto situácii stalo, že sa mi to vrátilo, proste prišli výsledky. Držím sa svojich zásad. Čítam rôzne knižky, napríklad Secret. Je o pozitívnej sile, viere v niečo. Držím sa týchto vecí a keď retrospektívne premýšľam o živote, myslím si, že mi to vychádza. Aký som typ? Nemám problém s nikým, rád komunikujem, rád spoznávam nových ľudí. Som zanietení do každého športu, mám vlastne ukončenú športovú školu. Čo sa osobného života týka, mám priateľku, zatiaľ s jej rodinou vychádzam super.“

 

Vnímaš mimošportové, mimofutbalové udalosti? Či už na Slovensku, alebo vo svete?

„Niekto príde domov a pustí si film. Ja si zapnem TA3 a pozerám správy... Som taký typ, už sa pozerám na život trošku inak a hľadím aj do budúcna. Niektorí hráči majú pred sebou iné vízie. Ja pozerám na svet aj z takého pohľadu, že by sa každý človek mal vedieť o seba postarať, ak napríklad skončí s futbalom. Možno moje najvýstižnejšie heslo do života je: Dôležitejšie ako peniaze sú zdravie, vzťahy a zážitky, ktoré človek prežije.“

 

Aké sú tvoje predstavy do budúcnosti?

„Neviem či si si kupoval Plus1deň po zápase s Košicami. Keď sme oslavovali gól v kruhu. To som zorganizoval ja, pretože som cez víkend otváral svoj podnik v Martine. Čiže, v podstate už podnikám, otvoril som športovú krčmu - pub. Mám v ňom rozvešané dresy futbalistov a tak. Samozrejme, po skončení kariéry by som sa chcel zaradiť aj do futbalovej spoločnosti, či už mám na mysli trénerstvo, manažment, alebo klubové štruktúry. Vedel by som si to predstaviť. Verím, že by ma to bavilo. Možno budem lepší tréner ako futbalista... (smiech)“

 

Čaká nás zápas s Ružomberkom, čo od neho očakávaš?

„Dobrú divácku kulisu, divákom by sme sa mali odvďačiť dobrým výkonom, ale nebude to až také ľahké. Nemôžme podceňovať Ružomberok, majú nebezpečných hráčov, ale skôr by som povedal, že by sme sa mali pozerať na seba. Ak mužstvo bude pokračovať v tých výkonoch aké podávalo, vnútime im našu hru a budeme mať pred sebou vidinu víťazstva, ktoré nás opäť môže niekam posunúť, budeme úspešní. Hrať poctivú hru ako doteraz, veriť si, že možno budeme mať tri šance a dáme dva góly. Už by bolo načase... (smiech)“

 

Peter ešte jeden odkaz pre fanúšikov...

„Ďakujem im za povzbudzovanie nielen v Nitre, ale aj v Zlatých Moravciach, Dubnici, že proste chodia za nami. Sú jednoducho skvelí, vedia povzbudiť. Niekedy vidia diváci veci inak ako hráči a tréneri, ale spôsob ako povzbudzujú a ako žijú futbalom v celom meste, za to im vzdávam hold.“

 

Peter ďakujem za rozhovor, bolo mi potešením“

„Aj ja ďakujem.“

(Tibor Poór, 29.10.2010)

 

Vizitka Petra Struhára »