MICHALOVI GAŠPARÍKOVI „dobráci“ radili, aby sa deň pred zápasom opil - nech je na ihrisku nemožný

Koláče v šatni

Keď nebol pre Trnavu, s ktorou bol zrastený od plienok, dosť dobrý, pobral sa do sveta. Štyri a pol roka pôsobil v českej lige. V lete sa vrátil na Slovensko, ale nie do Trnavy. Dvadsaťosemročného hráča s prvotriednou ľavačkou získala Dunajská Streda.

Čím vás DAC zlanáril?

„Čakal som, že si nájdem niečo v Česku, ale napokon nebolo z toho nič. Vtedy ma oslovili Dunajskostredčania. Nemal som prečo váhať, chcem hrávať najvyššiu súťaž. Navyše z Trnavy to mám na Žitný ostrov na skok.“

Ako jeden z mála známych hráčov nemáte licenčného manažéra. To sa potom nový klub hľadá ťažšie, nie?

„S manažérom by to bolo zrejme jednoduchšie, jedného som v Čechách mal, ale to je už minulosť. I tak si však myslím, že hráča predávajú v prvom rade jeho výkony.“

Nemali ste obavy, že vám bude v Dunajskej Strede meškať výplata, ako hráčom v minulej sezóne?

„Mám dobre ošetrenú zmluvu právnikom. V Dunajskej Strede nemám zatiaľ nijaké problémy.“

Začiatok v Česku vám vyšiel, v Moste ste padli do oka Tepliciam, klubu s najvyššími ambíciami a vy ste nastupovali v základnej zostave. Potom sa to však pokazilo. Prečo?

„Bol som zranený, mal som opakované problémy so slabinami. Podstúpil som aj operáciu na špecializovanej klinike v Mníchove. Tam, kam chodia najlepší nemeckí futbalistu, kde bol aj náš Róbert Vittek či známy ruský krasokorčuliar Pľuščenko.“

V Moste ste začali chodiť na vysokú školu. Ako sa vám darí?

„Vybral som si odbor marketing a som v poslednom ročníku. Zatiaľ skúšky zvládam bez problémov. Len tá štreka... Na sever Čiech je to predsa len ďaleko.“

Ako často tam chodíte?

„Každé dva týždne na dva dni. Dá to zabrať, ale snažím sa dokázať, že štúdium sa dá skĺbiť aj s futbalom.“

V akom stave ste po návrate našli Corgoň ligu?

„Podľa mňa nie je horšia než Gambrinus liga. V Česku vládne v kluboch väčší profesionalizmus, ale v zápasoch je to viac o defenzíve. Ja mám rád, keď sa útočí. V DAC-e takým štýlom hráme. Zrejme aj preto chodia na naše zápasy diváci doma i vonku.“

Do Dunajskej Stredy jazdíte deň čo deň autom z Trnavy. Už ste platili pokutu?

„No, priznám sa, že už niekoľkokrát. Za prekročenie rýchlosti. Zakaždým to bola najvyššia taxa, ale s policajtmi sa radšej nedohadujem.“

Za Spartak ste odohrali 100 zápasov a strelili 11 gólov. Podpichovali vás trnavskí fanúšikovia pred zápasom na Žitnom ostrove, keď vás stretli na ulici?

„Samozrejme. A dostal som aj jednu dobrú radu: vraj sa mám deň pred zápasom opiť, aby som bol na ihrisku úplne nemožný, cha-cha...“

Kde má Trnava slabšie miesta? Kadiaľ by mohla viesť cesta zverencov trénera Radványiho za tromi bodmi?

„Obrana Spartaka je silná vo vzduchu, ale slabšia po zemi. Pokúsime sa hrať nátlakovo, aby sme súpera donútili k chybám. A chce to potom ešte jednu maličkosť: využiť ich.“

Dunajskej Strede chýba kapitán Hílek, tiež bývalý hráč Spartaka, ktorý pauzuje pre štyri žlté karty. To je citeľná strata, že?

„Jaro odvedie v každom zápase kus čiernej roboty, pracuje neúnavne v prospech mužstva. Tešil sa na súpera, na dobrú atmosféru. Žiaľ, teraz bude len na tribúne a my sa musíme s jeho absenciou vyrovnať.“

Ak Dunajská Streda vyhrá, prinesiete niečo do kabíny?

„Určite. Mama, ktorá je výborná kuchárka, napečie chutné koláče.“

O Gašparíkovi sa vďaka jeho výkonom poslednom čase dosť hovorí. Zaujíma sa o vás Trnava, aby ste sa vrátili tam, kde ste s futbalom začínali?

„Neviem o tom, že by som sa mal vrátiť. Som hráč Dunajskej Stredy, sústreďujem sa na výkony v jej drese a čo bude po jeseni, to ešte neriešim.“

Tatko takú ľavačku nemal, syn ju má po dedovi

Pochádza zo Šúroviec, do Spartaka prišiel ako 14-ročný. V A-tíme začal hrávať až na konci éry „veľkej“ Trnavy a získať titul majstra mu už nebolo dopriate. Počas vojenčiny vymenil Michal Gašparík starší, inak niekdajší československý reprezentant do 21 rokov, až tri kluby. Narukoval do Dukly Praha a cez Tábor sa dostal do Banskej Bystrice. Neskôr legionárčil v AEL Limassol. V súčasnosti učí na stavebnej priemyslovke telesnú výchovu a spolu s bývalým spoluhráčom Mariánom Kopčanom trénujú mladší dorast Spartaka.

Čo zdedil syn po otcovi, ktorý kúzlil na pravom krídle či neskôr v zálohe a odohral v drese Spartaka 260 zápasov a strelil 53 gólov? „Techniku a rýchlosť, kultivovaný a esteticky herný prejav. Ja som bol však tvrdší ako on. Syn má veľmi dobru strelu, len to málo využíva v zápasoch. Pridať by mal v nasadení a agresivite. A mal by lepšie premieňať šance - a už v najbližšom zápase. Ja som bol obojnohý, ale zase som nemal takú šikovnú ľavačku ako Michal. Tú má po dedovi, ktorý hrával v dávnych časoch v Hlohovci,“ vraví tatko Gašparík.

Je u Gašparíkovcov na stole futbal častejšie ako jedlo? „O futbale sa debatuje aj pri jedle. A zapája sa aj manželka Vierka. Ba na tribúne, sledujúc zápas nášho syna, je nervóznejšia než ja.“ 

Keď sa pýtame, komu bude bude bývalý spartakovec dnes držať palce, odpovie, že trnavským odchovancom na oboch stranách... „Želám si, aby sa štadión zaplnil do posledného miesta. Ale nech tí, ktorí chcú robiť výtržnosti, zostanú radšej doma a neznepríjemňujú zážitok ostatným.“

(RÓBERT ČAPLA, Šport, 12.11.2010)