Boli na zápase DAC-Trnava, II. časť (rozhovor s Rudom Pavlíkom)

 

Zdravím ťa Rudo, aké sú tvoje bezprostredné dojmy zo zápasu?

„Určite krásne, pravá futbalová atmosféra, futbal na dobrej úrovni a zaslúžené víťazstvo Dunajskej Stredy. Videli sme veľmi, veľmi krásne momenty. Naozaj takto by mal vyzerať aj futbal a aj fandenie. Zápas mal všetko, čo k ozajstnému futbalu patrí.“

 

Čo Ti ostalo najviac v pamäti, ktoré momenty si si vychutnal najviac?

„Okrem gólu naozaj spústa vecí, napríklad Gašparíkova akcia v prvom polčase. Proste, bolo vidieť, že sa baví futbalom. Ale dobrý bol výkon celého mužstva. Celé mužstvo bojovalo. Videli sme krásne akcie, ktoré mohli a mali skončiť gólom. No a to čo predviedol Gašparík v prvom polčase, to bola nádhera. Keby mu to tam padlo, bol by z toho snáď aj gól roka!“

 

Áno, skvelá technická strela...

„Áno, ale nielen strela. Hlavne čo strele predchádzalo. Prihrávku prebral v plnom behu, zasekol ju, obstrelil hráča, paráda!“

 

Ako si videl gólovú momentku?

„Urobil presne to čo mal. Čo sa techniky týka, radosť pozerať, v tom je výnimočný. Trošku mi to pripadá, no akoby som sa vyjadril... Michal ukazuje ako si ho nevážili v Trnave, v podstate piatkový zápas nebol prvým v ktorom dokazuje, že bol veľmi podceňovaný. Je mimoriadne technicky vyspelý a robí to tak ako sa má - v plnom behu, nie je problém či ľavá, alebo pravá noha. Gól bol vlastne odzrkadlením jeho snahy a hlavne sebavedomia. Rovnako ako jeho štandardné situácie.“

 

Akým dojmom pôsobila na teba Trnava? Čakal si viac?

„Trnavu som v tejto sezóne doteraz nevidel. Povedal by som, že Dunajská Streda úplne zaslúžene vyhrala aj keď sa Trnava nevzdávala a hrýzla. Mali na konci prvého polčasu veľkú šancu, ale v podstate, mali iba dve malé momentky.“

 

Po zápase som počul pár debát, kde sa porovnávalo s vašou érou. Napadla Ti paralela?

„Nie, ja to neporovnávam, som realista. Ale čo ma teší - toto mužstvo bojuje. Samozrejme, veľkým prínosom je brankár, ktorý si to perfektne diriguje. Je na chalanoch vidieť, že spolu držia. Je to dobre poskladané, je vidieť kus trénerskej roboty a aj keď urobili už aj chyby, je vidieť, že chcú a robia, dobre robia. No a z mužstva je cítiť, že má fazónu.“

 

Nadviažem na tvoju vetu, predpokladal si, že Miki dokáže takto poskladať mužstvo?

„Či som predpokladal? Musím to trošku obrátiť. To nie je len Mikiho zásluha...“

 

Samozrejme, v tom máš absolútnu pravdu...

„Čiže aj Kriszti je veľmi dôležitá osoba, ktorá nevyskakuje z pozadia, ďalej tréner brankárov. Povedal by som, že veľa nechýbalo a možno by už Miki nebol tréner... Je dobré, že konečne na to prišli, že aj v Dunajskej Strede mali, majú hráčov a že môžu byť z nich tréneri. Išli konečne touto cestou a nehľadajú niekde úplne nezmyselné veci. Dali šancu robiť, povedal by som - svojim. Samozrejme, že trénerom fandím, bez akejkoľvek závisti.“

 

Rudo, aj ty si vykročil po trénerských chodníčkoch. Pracuješ s mladými, vlastne s deťmi. Ako sa Ti pozdáva táto úloha, ako sa Ti darí?

„Nemôžem sa sťažovať. Musím sa poďakovať za šancu, ktorú som dostal. Trénovať deti, to v podstate znamená učiť deti. Myslím si, že futbalu trochu rozumiem a to čom som sa naučil, môžem odovzdať ďalej. A to ma napĺňa. Je to trochu nedocenené, ale moje mužstvo už profesionálne funguje a už vidím zlepšenie. To je tá radosť, keď vidím napredovanie, ako sa chlapci zlepšujú, ako pracujú a ako chcú. Na druhej strane, je to moja chyba, lebo by som dnes už nemusel trénovať deti, presnejšie, je to moja hlúposť, že som sa na trénerstvo dal až teraz. Ale opakujem, táto práca ma baví.“

 

Čo si želáš do jari? Či už pre A-mužstvo, alebo tvojich zverencov?

„Samozrejme, nech chodí čo najviac deti. Dunajská Streda má tradíciu a preto by mali byť vytvorené podmienky. Zatiaľ robíme na kolene, malo by byť viac ihrísk, aby sme sa nemuseli tlačiť. Treba pracovať na tom, aby klub mal svojich hráčov. Ľudia chcú, aby boli vychovaní vlastní hráči. Potenciál tu určite je, aj výsledky v mládežníckych kategóriach to naznačujú. V týchto vekových kategóriach sa dokážeme porovnávať aj so Slovanom. No a čo želať Áčku? To je trochu zložitejšie. V každom prípade stabilizáciu. Ľudia v regióne si ju zaslúžia. Záujem o futbal je tu obrovský a bolo by dobré aby sa v načatom pokračovalo. Trochu sa bojím aby tých hráčov nerozobrali...“

 

Na koho by si uvalil prestupové embargo?

„Hm... Určite na brankára. Osvedčuje sa, veď za deväť zápasov dostal len dva góly... To nie je len o tom, že dobre chytá... Hovorím, ja sa niekedy trasiem, že chytá s takou istotou: človek sa niekedy až bojí...  Obrancovia fungujú perfektne, spomínaný Gašparík... Nechcem preháňať, ale ten chlapec vie strašne veľa s loptou. Dovolím si tvrdiť, vidiac ligové zápasy, máloktorý hráč ovláda toľko čo on - čo sa týka techniky. Inklinujem viac k takým typom hráčov. Ale spomeniem aj Boyu. Bolo tu veľa hráčov, klobúk dole, ale Boya je jeden z najlepších. Má veľmi dobrú defenzívu a ofenzívu, môže hrať kdekoľvek. A nestráca lopty. Čiže o pár hráčov bude určite záujem.“

 

Uvidíme akým smerom sa bude klub uberať. Ja len dúfam, že budeme môcť aj na budúci rok rozprávať v takomto pozitívnom duchu.

„Sám som veľmi zvedavý, ale bol by som veľmi rád, lebo ľudia si to zaslúžia.“

 

Rudo, ďakujem za rozhovor.

„Aj ja ďakujem.“

(Tibor Poór, 16.11.2010)

 

Vo štvrtok Vám prinesieme: Exkluzívny rozhovor s Jurajom Majorosom