Dunajskostredské tromfy - partia, tréner, diváci

 

Žitný ostrov opäť žije futbalom. Postarali sa o to hráči okolo kapitána Jaroslava Híleka, ktorí na jeseň bavili priaznivcov dunajskostredského klubu. DAC umlčal všetkých prognostikov, ktorí ich pasovali za najväčšieho outsidera Corgoň ligy. Profutbal.sk sa za jesennou časťou poobzeral so skúseným stopérom Petrom Struhárom.

 

Zimujete na siedmej priečke. Spokojnosť?

„Začiatok súťaže sme nezachytili, káder sa len tvoril. S umiestnením sme spokojní, hoci sme na tom mohli byť aj lepšie. Škoda, že sme zaváhali v poslednom kole doma s Dubnicou.“

 

Ktoré zápasy považujete za najvydarenejšie?

„Boli to domáce stretnutia so Slovanom a s Trnavou, ktoré sme dokázali vyhrať a urobili sme radosť našim divákom.“

 

Patríte k mužstvám, ktoré dokázali získať bod aj na horúcej žilinskej pôde.

„Vedeli sme, že to bude v Žiline veľmi ťažký zápas. Išli sme tam s úmyslom splniť trénerovu taktiku. Chceli sme uhrať bod, podarilo sa nám to. Boli sme veľmi šťastní, že sme remizovali.“

 

Počas jesennej časti mal DAC dve rozdielne tváre. Kedy nastal obrat k lepšiemu?

„Myslím si, že od stretnutia so Zlatými Moravcami. Odvtedy sme už šliapali naplno, herný prejav už mal svoju tvár.“

 

Viackrát sa ako základný kameň úspechu spomínal príchod Pavla Kováča medzi tri žrde. Bolo to pre tím dôležité?

„Presne tak. Je veľmi spoľahlivý a skúsený brankár, ktorý si vie výborne dirigovať mužstvo. Aj za seba môžem povedať, že sa mi hrá lepšie, keď ho cítim za sebou. Myslím si, že to rovnako vnímajú aj ďalší spoluhráči z defenzívy.“

 

Pred sezónou vás takmer všetci pasovali za najväčšieho ašpiranta na zostup. Bolo to pre mužstvo motivujúce, aby ste dokázali ľuďom, že sa mýlili?

„To by som netvrdil. Skôr si myslím, že sa zišla partia chalanov, ktorá chcela dokázať svoje kvality a spraviť si dobré meno. Popritom sme chceli pozdvihnúť aj klub do vyšších poschodí tabuľky.“

 

Tkvie tajomstvo úspechu práve v silnom kolektíve?

„Určite áno. Väčšina chalanov sme sa poznali už predtým. Zároveň máme aj výborného trénera, ktorý nás vie vždy správne naladiť na najbližší zápas.“

 

Sú skvelí fanúšikovia hnacím motorom mužstva?

„V domácich dueloch nám veľmi pomáhajú. Ak je na štadióne viac divákov, tak hráme kvalitnejší futbal. Je rozdiel hrať pred návštevou tisíc fanúšikov ako pred päťtisíc. Veľmi im za to ďakujeme a sú priam našim dvanástym hráčom.“

 

Proti Slovanu chýbali, lebo štadión nemal funkčný kamerový systém. Bol to pre kabínu frustrujúci pocit?

„Trochu áno. V hlavách sme mali, že v prípade neuzavretia štadióna to mohla byť návšteva jesene, ale úvodným hvizdom rozhodcu šlo všetko bokom a hrali sme, aby sme vyhrali, lebo Slovan je predsalen motiváciou navyše.“

 

Ťahali ste deväťzápasovú šnúru bez prehry. Čo chýbalo k tomu, aby ste ju natiahli aj po súboji s Prešovom, ktorý ste prehrali?

„Najväčšou chybou bolo, že sme neskórovali. Tento duel bol o prvom góle. Šance sme mali, ale v ofenzíve sme sa nepresadili.“

 

Mrzí vás vypadnutie zo Slovenského pohára, keď ste skončili na štíte prvoligovej Petržalky?

„Pohár je najrýchlejšia cesta do Európy. Káder sa však staval veľmi rýchlo. Ak sa na to pozriem spätne tak si myslím, že nám to vypadnutie aj pomohlo, lebo sme sa mohli sústrediť len na ligový kolotoč.“

 

Je v silách mužstva zlepšiť na jar postavenie z jesene?

„Už skôr som avizoval, že je v našich silách skončiť do šiesteho miesta. Do jarnej časti chceme vstúpiť víťazstvom. Hráme doma a chceme začať lepšie ako na jeseň.“

 

Naše hodnotenie: 2/3

 

Vrchol jesene: Vybrali sme tri. Atmosférou a kvalitou stretnutia určite domáci triumf 1:0 v 16. kole proti Trnave. Na rovnakú métu však radíme aj výhru nad Slovanom a remízu v Žiline.

 

Prepadák jesene: Posledné 18. kolo, keď boli favoritom proti Dubnici, no uhrali len bezgólovú remízu.

 

Naše predpokladané umiestnenie pred sezónou: 12. miesto

 

Potešili: Bez pochýb brankár Pavol Kováč, v obrane Obert, Struhár i Hrabač, v zálohe zase Hílek či Gašparík.

 

Sklamali: Viac sa čakalo od navrátilca z Britských ostrovov Zoltána Harsányiho.

 

Náš názor: Dunajskostredská jeseň má dve tváre. Jedna, slabá, bez výsledkov, problémov vo vnútri klubu. Potom však prišli lepšie časy. Medzi tri žrde získal DAC skúseného Pavla Kováča. Mužstvo začalo ťahať za jeden povraz. Za všetkým však treba hľadať peniaze. Po dlhodobých problémoch s výplatami nastalo obdobie, keď hráči aj realizačný tím dostali na účty to, čo majú zakotvené v zmluvách. A s peniazmi prišli aj výsledky. Verme, že to nebolo len „bum-bum“ pred komunálnymi voľbami, ale futbal na Žitnom ostrove bude divákov baviť na jar tak, ako v druhej polovici jesennej časti.

(Michal Bachratý, www.profutbal.sk, 06.12.2010)