Tréner Dunajskej Stredy MIKULÁŠ RADVÁNYI chce v klube udržať Michala Gašparíka, zlákať Szilárda Németha a do Corgoň ligy uviesť syna Davida

Raz príde na lavičku v obleku...

 

V poslednom kole uplynulej sezóny si prvý raz v Dunajskej Strede odskúšal pozíciu hlavného trénera. Víťazstvo nad Trnavou znamenalo pre DAC záchranu. A z večného asistenta Mikuláša Radványiho sa stal hlavný tréner, pretože vedenie klubu mu ponúklo kontrakt. V rozbehu sezóny síce motor jeho tímu nie a nie naskočiť, ale len čo  sa tak stalo, vytrvalo húdol melódiu, uspokojujúcu aj fanúšikov.

 

Mikuláš Radványi FOTO DUŠAN KOUTNÝ

Ako sa vám prechádza po Dunajskej Strede?

„Nuž, nesťažujem si. Po uliciach mesta sa však pričasto nepromenádujem, nebývam už totiž priamo v Dunajskej Strede. V roku 2002 sme sa s rodinkou nasťahovali do novostavby v neďalekej dedinke Jahodná. Je to asi desať kilometrov od Dunajskej Stredy, z domu sa autom doveziem priamo na štadión.“

 

Ako sa správajú fanúšikovia, keď z času na čas na vás narazia?

„Oveľa viac ako predtým sa pýtajú na futbal. Zaujíma ich takmer všetko, veď Dunajská Streda je futbalové mesto.“

 

Boli aj časy, keď ste po meste chodili najradšej kanálmi?

„Vo futbale sú obdobia, keď sa darí, ale i také, keď to človeku nejde podľa predstáv. Raz vás fanúšikovia velebia, inokedy zatracujú. S tým treba vždy rátať. Či už ako hráč alebo teraz som však nikdy nemal strach chodiť po Dunajskej Strede. Ale keď sa nevyhrá, nie je na to chuť. No ani po vyhratých zápasoch som nikdy necítil potrebu producírovať sa pred okolím a upozorňovať na seba. Radšej idem domov a úspech si vychutnávam v rodinnom kruhu.“

 

Chodieva do hľadiska na domáce zápasy DAC aj vaša manželka Alžbeta?

„Keď som ešte aktívne hrával, bolo tak. Ale teraz už nie. Naposledy bola na zápase proti Slovanu v sezóne 2008/09, keď som bol asistentom Loranta. Prehrali sme 0:4, zápas navyše poznamenali výtržnosti. Aj tie ovplyvnili jej rozhodnutie do hľadiska už nechodiť.“

 

Ste poverčivý, čo nosíte na lavičku pre šťastie?

„Sústavne sa držím kréda vždy robiť poctivo. Poverčivosť je až druhá vec. Môj rituál spočíva akurát v obliekaní. V odeve, ktorý mi prinesie šťastie, robím potom prípravu a idem na lavičku aj v nasledujúcom zápase.“

 

Máte aj talizman?

„Žiadny nemám.“

 

Chodievate do kostola?

„Nie.“

 

Až do začiatku tejto sezóny vás mnohí považovali za tlmočníka, až potom za trénera. Ako ste to brali?

„Vôbec mi nevadilo, ako kto moje zaradenie vnímal. Oficiálne som bol asistentom trénera. Jasné, že keď ovládam štyri reči – okrem slovenčiny aj maďarčinu, nemčinu a angličtinu – pri zahraničných tréneroch budem asi vystupovať aj ako ich tlmočník.“

 

Poberali ste za tlmočenie k platu aj nejaké príplatky?

„Žiadne, bol som predsa asistent trénera.“

 

Viete si predstaviť, že by z vás bol večný asistent?

„Nie! Už v lete som povedal, že robiť dva roky asistenta mi bohato stačilo. A keby mi neponúkli v klube možnosť byť hlavným trénerom, určite by som nezostal v Dunajskej Strede.“

 

Asistenta ste postupne robili Chorvátovi Milanovi Djuričičovi, Nemcovi Wernerovi Lorantovi, Chorvátovi Zlatkovi Kranjčarovi a Rakúšanovi Kurtovi Gargerovi. Hoci ste si pri nich vybrúsili ostrohy, nemrzelo vás, že vedenie DAC vás dlho nie a nie poveriť funkciou hlavného trénera?

„Nuž, dlhá skúšobná lehota to bola... Ale nevadilo mi to, lebo vtedy som len študoval trénerskú prolicenciu. Od mája mám už všetky potrebné papiere. A cítil som, že pokojne môžem prevziať akékoľvek mužstvo v najvyššej súťaži.“

 

Bola úloha asistenta pri Lorantovi a Kranjčarovi dobrou školou?

„Jednoznačne! Veľmi veľa som sa od nich naučil. Lorant bol charizmatický človek. Pohodový, ale zato prísny a disciplínu vyžadoval na každom kroku. Mal dobré taktické veci, mužstvo vedel nielen pripraviť, ale aj vyhecovať. Kranjčar bol typickým zástupcom balkánskej školy. Mal supertréningy, presadzoval hravosť. Napokon, od oboch som sa snažil zobrať všetky dobré veci.“

 

Mimochodom, o oboch koloval chýr, že často hľadia na dno pohárika. V Kranjčarovom prípade to asi zaprieť nemôžete, však? Ako sa to prejavovalo, aký bol?

„Nie som kompetentný, vyjadrovať sa k týmto veciam. Áno, po každom úspešnom zápase sme si štrngli, pripili. Lorant bol na pivo, Kranjčar si dal vínko. Sú to skúsení tréneri, ktorí vo svete niečo znamenajú a majú svoje meno. Hodnotiť ich iné stránky mi však pripadá nekolegiálne a nefér.“

 

Aj vy si dáte pred zápasom niečo na povzbudenie?

„Pred zápasom nikdy!“

 

S Lorantom ste mali takmer spoločný termín narodenín, Nemec ich oslavoval len o deň skôr. Vždy mu pri tejto príležitosti ešte zatelefonujete?

„Áno, naďalej sme ostali v kontakte. Dva-trikrát za rok sa mu telefonicky ozvem.“

 

Kedy ste v sebe objavili trénerské bunky?

„Asi počas pôsobenia v rakúskom Donaulangerlebene, ktorý bol účastníkom piatej ligy. Tri roky ma tam viedol Gerhard Aier, niekdajší tréner Stockerau, keď bol klub prvoligistom. Keď končil, sám upozornil funkcionárov, že najlepšieho pokračovateľa vidí vo mne. Dostal som dôveru a klub som následne viedol štyri roky.“

 

Dunajskej Strede ste naordinovali útočný štýl. Neriskovali ste príliš?

„Každý tréner musí vedieť, akými hráčmi disponuje. Dunajská Streda rozhodne nemôže hrať tak, že stojí na vlastnej polovici, odkopáva lopty a spolieha sa na to, že jeden gól strelí. V takom prípade by na Žitnom ostrove diváci nechodili na futbal. A ak predsa len áno, potom by celý zápas akurát pískali... Disponovali sme ofenzívnymi typmi ako Obert, Gašparík či Helisek, preto sme to vlastne nastavili. Získali sme takých hráčov, ktorí futbal hrať vedia a najmä im chutí.“

 

V kádri už nie je toľko cudzincov ako predtým. Vydýchli ste si?

„Samozrejme, veď v prvom rade to uľahčuje komunikáciu. Na pochopenie taktiky stačí pár slov, netreba ju osobitne vtĺkať do hlavy každému jednotlivcovi. Navyše, nie vždy k nám prichádzali hráči adekvátnej kvality. Na vlastnej koži som zažil, že od legionára sa vyžaduje, aby bol o triedu kvalitnejší ako domáci hráči. To platí naďalej. Keby som tu mal Kweukeho, mal by miesto v zostave zakaždým isté.“

 

Hoci v súčasnosti Kamerunčan pôsobí v pražskej Sparte, je ešte stále kmeňovým hráčom Dunajskej Stredy?

„Myslím si, že áno. Ale to je parketa pre funkcionárov.“

 

Koľko hráčov v súčasnom tíme prišlo do DAC na váš podnet?

„Gašparík, Hílek, Harsányi a brankár Kováč.“

 

Keď ste sa v lete stali hlavným trénerom DAC, chápalo sa to ako východisko z núdze. Čakalo sa, kedy si Radványi nabije nos a majitelia, ktorí práve veľkou trpezlivosťou neoplývajú, ho vyrazia. Vy ste to tak necítili?

„Pre mňa bolo menovanie do funkcie hlavného trénera predovšetkým veľkou šancou. Česť i väčšia zodpovednosť zároveň. Som navyše Dunajskostredčan, čo tú zodpovednosť ešte umocňovalo.“

 

Mikuláš Radványi (vľavo) s Wernerom Lorantom. Ako jeho asistent. FOTO DUŠAN KOUTNÝ

Mali ste voľnú ruku pri výbere asistentov?

„Áno, všetko sme vyriešili pri rokovaniach s pánom Antalom, od ktorého som zakaždým cítil podporu. S Krisztiánom Némethom som hrával, je to šikovný ambiciózny tréner, má doktorát z kondičných vecí, plne mu dôverujem.“

 

Skôr sa čakalo, že siahnete do kamarátskych zdrojov a vytiahnete exspoluhráčov z DAC a Trnavy Jána Kapka či Júliusa Šimona...

„Ľahké vysvetlenie: mohol som vyberať len spomedzi ľudí s požadovanou kvalifikáciou. A oni ju nemajú.“

 

Čakali ste po štvrtom kole – keď bol DAC v tabuľke posledný bez bodového zisku – že vás vedenie klubu odvolá?

„Trénerské remeslo je také, že prežívajú iba úspešní. Dnes som tu, čo ešte neznamená, že tu budem aj zajtra. Tak som to bral. Čo ma však milo prekvapilo, bola dôvera ľudí, priaznivcov. Ani po štyroch prehrách som nemal pocit, že by mi neverili. Bolo to obrovským povzbudením.“

 

Vedeli ste o tom, že vedenie DAC v tom čase rokovalo s Jánom Kocianom a neznervózňoval vás taký prístup?

„Opakujem: trénera robia výsledky. Ak ich nemá, porúča sa. Ani v tejto nelichotivej situácii som nepociťoval zvýšený tlak.“

 

Na Trnavu zrejme musíte mať veľmi krásne spomienky. V poslednom kole uplynulej sezóny ste si domácim víťazstvom nad Spartakom – v zápase, ktorý ste po odvolaní Gargera viedli v pozícii hlavného trénera – zachránili corgoňligovú kožu, túto jeseň ste na trnavskej pôde získali prvý bod...

„S Trnavou som akosi stále spojený... V Spartaku som prežil pekné futbalové roky. Na Trnave sme sa vo zvláštnom zápase zachránili, v prebiehajúcej sezóne získali prvý bod. Áno, mali sme tam aj kusisko šťastia, ale práve bod zo Štadióna Antona Malatinského bol naším odrazovým mostíkom.“

 

Na trénerskej lavičke sme vás ešte nikdy nevideli v obleku. Prečo?

„V skrini mám zo tri či štyri. A čo nebolo, môže byť... Už som rozmýšľal, či sa nenavliecť aj do gala. Keď už pre nič iné, hlavný tréner v obleku hneď lepšie vyzerá.“

 

Kedy ste ho mali na sebe naposledy?

„V máji, pri záverečných skúškach na prolicenciu.“

 

Hovorí sa počas zápasu na lavičke DAC viac maďarčinou či slovenčinou?

„To neviem, lebo priamo na lavičke sa veľmi nezdržujem. Skôr postávam vo vymedzenej zóne, s nikým nekomunikujem.“

 

Postačuje vám na vyrozprávanie sa polčasová prestávka?

„Určite. Na jeseň sme odohrali zopár zápasov, v ktorých sme mali prvé dejstvo slabšie alebo sme v ňom prehrávali. A keď sme po desiatich minútach prestávky vyšli na trávnik, hrali sme už iný futbal. Chlapci teda pochopili, čo som im za ten krátky čas povedal.“

 

Dali ste niektorému svojmu zverencovi pokutu?

„Vôbec nie som ich zástancom a vlastne ani som na to ani nemal dôvod.“

 

Akú najvyššiu a za čo ste ju počas aktívnej činnosti schytali vy?

„Nebolo ich veľa. Ale napríklad v Trnave som platil za prekročenie prípustnej hmotnosti či meškanie na tréning. Koľko to bolo, si už nespomínam.“

 

Čo znamenalo pre mužstvo angažovanie Gašparíka?

„Zvýšenie ofenzívnej kvality.“

 

Ako ste sa k nemu vlastne dopracovali?

„Som priateľ s jeho otcom, ktorého poznám odvtedy, čo trénoval v Rakúsku. Zavolal som mu a spýtal sa, ako je to so synom, ktorý práve končil v Tepliciach. Či by nemal záujem prísť do Dunajskej Stredy. Už na druhý deň som dostal kladnú odpoveď. Mišo prišiel a ja som už po desiatich minútach povedal, že tohto chlapca musíme získať.“

 

Gašparík urobil na jeseň skutočne výbornú robotu a vy ste podčiarkli, že sa ho pokúsite na jar v klube udržať. Dokážete to?

„Pred týždňom som sa zhováral s majiteľom klubu, ktorý mi povedal, že taká šanca existuje. Pravda, Mišo je hráčom Teplíc, ba počul som, že majú oňho záujem aj iné kluby. Takže uvidíme, čo z toho napokon bude.“

 

Bol Gašparík na jeseň najlepšie plateným hráčom DAC?

„Myslím si, že jedným z najlepších. O platoch niektorých hráčov viem, ale mňa nezaujímajú. Pre mňa je prioritné, aké výkony podávajú na ihrisku.“

 

Skúsený brankár Pavol Kováč plnohodnotne zastúpil odchádzajúceho lídra spomedzi žrdí Jána Novotu, však?

„Určite, do našich zadných radov priniesol pokoj, pohodu a istotu. Fakty ukazujú, že v desiatich zápasoch inkasoval len tri góly, čo hovorí za všetko. Dokonca si myslím, že na jeseň bol najlepším brankárom v Corgoň lige.“

 

Chceli by ste mať v súčasnom mužstve Mikuláša Radványiho zo starých čias?

„Hmm... Áno, hodil by sa mi taký útočník, ktorého by počas zápasu príliš vidno nebolo, no v nadstavenom čase by rozhodol o víťazstve. Veľa gólov sme nedávali, takže by som ho bral.“

 

Čo by ste si na ňom cenili a za čo by ste ho najviac „dusili“?

„Cenil by som si schopnosť rozhodovať zápasy. A keby nič iné nerobil, len dával góly, nebolo by ho treba dusiť. Góly sú predsa vrcholom snaženia mužstva a korením futbalu.“

 

V poslednom kole pri bezgólovej domácej remíze s Dubnicou ste možno doplatili na neúčasť útočníka Zoltána Harsányiho, ktorý odišiel na hosťovanie do Iránu. Vy ste s jeho odchodom súhlasili, mali ste k tomu čo povedať?

„Keby som mal Harsányiho k dispozícii, mal by som viac možností pri skladaní zostavy. Jeho odchod sme sa riešili s majiteľmi a súhlasil som. Bezgólovú remízu však nespôsobila neúčasť Harsányiho, ale naše nepremieňanie šancí.“

 

Dovediete na jar na corgoňligovú scénu aj svojho syna Davida?

„Už som nad tým aj uvažoval, na posledný zápas jesene proti Dubnici som ho chcel zaradiť, no na poslednú chvíľu som od zámeru ustúpil. Je to ťažké, je tu vzťah syna a otca. Urobí chybu a ozvú sa hlasy, že hráva len preto, že je otec trénerom. Je to háklivá vec.“

 

Po remíze, ktorá bola sklamaním, vám aj odľahlo, že ste Davida nepostavili, však?

„To nie. On je predsa stredným obrancom a gól sme nedostali.“

 

Prečo hrá v obrane a nie v útoku? Nebaví ho strieľať góly?

„Odmalička je stredným obrancom. Je vysoký, dobre hlavičkujúci a technický. Nemám dôvod na tom niečo meniť. Ja vravím, že na útočníka sa musí človek narodiť. Treba mať nos na góly, a to po mne nezdedil.“

 

A čo mladší, devätnásťročný Mikuláš?

„Hrá futbal za Jahodnú, ten veľký ho nezlákal. Študuje, momentálne sa pripravuje na skúšky na medicínu.“

 

Kam by ste chceli Dunajskú Stredu doviesť na jar?

„Už nikdy by som nechcel zachraňovať najvyššiu súťaž pre Dunajskú Stredu v poslednom kole. Ak mužstvo ostane pokope a podarí sa nám získať nejakých útočníkov, budeme figurovať v strede tabuľky.“

 

Nie je tajomstvom, že ste sa pokúšali zlanáriť exreprezentanta Szilárda Németha. Bude na jar komárňanský rodák obliekať dunajskostredský dres?

„Áno, hovoril som s ním. Pravda, bolo to v čase, keď ešte ani on sám nevedel, čo bude robiť na jar. Jeho príchod na Žitný ostrov by som však len uvítal.“

 

Myslíte si, že v poslednom kole sezóny 2010/11 budete na lavičke DAC sedieť vy?

„Spomínal som, že dnes som tu, ale zajtra tu už byť nemusím. Ak nebudú výsledky, každý klub skôr vymení trénera než šestnástich hráčov.“

 

ŠKORPILOVE MEDOVÉ SLOVÁ

Boli ste známy ako spaľovač šancí. Raz na Interi ste zahodili ako hráč DAC hneď tri-štyri vyložené. Keď sa trénera vášho mužstva pýtali, čo hovorí na Radványiho, ten odvetil, že keby ste premenili každú šancu, už nie ste v Dunajskej Strede ale v Barcelone. Viete, kto to povedal? „Samozrejme, to mohol byť len pán Škorpil,“ zvoleja vystrelilo z Radványiho. „A viete, že vtedy po zápase mi absolútne nič nepovedal? Z jeho úst nešľahali žiadne plamene, žiadne výčitky. Na Škorpila mi ostali len tie najlepšie spomienky, pod jeho vedením som sa stal druhým najlepším kanonierom ligy. Škorpil mal výnimočnú vlastnosť, bol totiž geniálny psychológ. On si uvedomoval, že niekedy síce šance spálim, ale na druhej strane som schopný zápas rozhodnúť. Vedel, že útočník a brankár sú dva výnimočné posty. V debatách s ktorými je vhodné použiť med,“ dodal.

(VLADIMÍR KIKUŠ, Šport, 23.12.2010)