Naša šálka kávy s... (Exkluzívny rozhovor s Radványi Mikim)

 

Epilóg.

 

Meškám. Síce iba minútu, ale Miki už sedí na svojom mieste. A rovnako na svojom mieste sedí aj Laci Tóth, ktorého sme minule zapojili do rozhovoru.

„Nazdar Laci, opäť sa stretávame v starej zostave? Príchody máme dobre načasované,“ prihovorím sa mu.

„Príchody? Ja som vôbec neodišiel, čakám tu na Vás a na pokračovanie rozhovoru!“ pohotovo prejaví Laci svoj typický zmysel pre humor.

Je teplo, presúvame sa s Mikim radšej na terasu, kde „šikovne“ vylievam kávu aj sódu. S úsmevom na perách sa púšťame do rozhovoru.

 

Ako si správne poznamenal, ostatný rozhovor sme ukončili úvahami o nadchádzajúcom zápase s Nitrou. Patrilo by sa položiť otázku práve o ňom. Položím Ti však inú. Čo máš na srdci, čo máš na jazyku, aký je tvoj základný pocit?

„Hm... V prvom rade som sklamaný z posledných udalostí. Sklamaný z toho, čo sa po zápase s Nitrou udialo, že sme prehrali a ako sme prehrali. Sklamaný z posilnenia realizačného tímu príchodom športového riaditeľa. Už som spomínal, že po ultimáte sa vo mne niečo zlomilo a stratil som vieru v niečo. Žilinský zápas ešte ako tak zastavil tento proces, ale po nitrianskom sa definitívne stratila dôvera medzi vedením klubu a mnou. Čo je v podstate normálna vec, pretože trénera robia výsledky. Napriek tomu sa mohla situácia riešiť inak. Poďakovaním a rozlúčením. Po príchode športového riaditeľa... Mám povedať, že vo veľkej miere to už nie je moja práca?“

 

Ako to prebiehalo?

„V podstate, odvtedy viedol tréningy Roman. Mužstvo hralo pod ním s inou filozofiou ako so mnou, Roman preferuje iný herný štýl. Problémom je, že máme hráčov, ktorým nový herný štýl nesadol. Najlepšie o tom hovorí skóre za uvedené obdobie. Moja filozofia vychádza z faktu, že po strate lopty ju má pred sebou deväť hráčov, taký je trend v modernom futbale. Preto je pre defenzívu mužstva dôležitým hráčom Matůš, čo sa ukázalo aj v poslednom zápase. Lukáš v ňom povyhrával množstvo osobných súbojov, podržal loptu a získaval odrazené lopty. Roman praktizuje hru po strate lopty s ôsmymi hráčmi, čo je často dostatočný počet, ale pre typy hráčov aké máme my, nie.

Hm... Je to čudný pocit, počas zápasu koučuješ, ale nemáš spätnú väzbu. Samozrejme, dvaja kohúti na jednom smetisku, to nemôže fungovať, vo futbale obzvlášť.“

 

Bol som počas hokejových MS na zápase Kanada-Rusko. Vtedy mi v súvislosti s našim mužstvom napadla jedna vec. V hokeji existuje takzvaná „cheking line“. Ak odrátame troch hráčov, ktorí po jeseni odišli, i tak nám podľa mňa ostal tím, ktorý pokojne mohol uhrať stred tabuľky...

„Siedme miesto určite...“

 

Čiže, všimol som si, že jedným zo základných pilierov oslabeného jarného mužstva je práve hráč, ktorého spomíname. Matůš mi pripadal ako „cheking line“ zhutnená v jednom hráčovi. Hráč, ktorý rovnako ako „cheking line“ unavuje súperov, v našom prípade stred poľa, zabraňuje kreatívnym hráčom súpera, aby mali čas zaoberať sa tvorením hry a ofenzívou. Prinúti ich, aby sa z nich lial pot z práce, ktorú musia vynaložiť na jednoduché získanie lopty, respektíve, na udržanie lopty pred dobiedzajúcim Matůšom. Lukáš má čudný pohyb, ale keby som bol kreatívny stredopoliar, asi by som sa zbláznil z takého súpera. Hráč na nezaplatenie. Vyšlo mi teda, že ak nehrá Matůš, koncepcia jarného mužstva sa rúca, máme problémy so základnými hernými situáciami a nemáme priestor na nadstavbu.

„Je to tak. To aký je dôležitý pre mužstvo, dokázal Lukáš aj na jeseň, v období, keď sme na ihrisku vytvárali aj nadstavbu. Áno, ak nehrá, citeľne chýba. Rovnako ako prakticky celú jar citeľne chýbal Struhár. To sme videli v zápase proti Prešovu či Dubnici. Futbal je o faktoch a faktom je, že so Struhárom sme na jar body získali a bez neho nie. Bez Petra obrana nemala vodcovskú osobnosť. Vodcu treba do dvoch radov. Vzadu Peter a v strede Jaro Hílek. Ak chýbal Struhár a Hílek sa musel stiahnuť do obrany, Jaro chýbal v strede poľa. Tu mi začala odchádzať koncepcia. No a v posledných zápasoch je problémom, že máme na moje gusto príliš vysunutú obranu, za ktorú ak súper nasmeruje loptu, dostane nás poľahky do tlaku.“

 

Máš na myslí aj príliš vysunutého Igora Oberta?

„Aj.“

 

Aké zásadné chyby sa urobili na jar, mám na mysli čisto systémové chyby na ihrisku.

„Ja som si už vlastne uplynulý polrok zanalyzoval v hlave. Kde som urobil chyby. Lebo v poslednej dobe inú prácu ani nemám. Určite som mal trvať na príchode ľavého záložníka, alebo ľavého obrancu. Asi bolo chybou, že som sa uspokojil s faktom, že mi ostala kompletná obrana. Hovoril som, že v obrane problém nemôže vzniknúť, v prípade potreby viem absencie v strede nahradiť Konečným. Bohužiaľ, nevedel som. Mal som trvať na ľavom záložníkovi. Hassan svoj post nezvládol. Posily do zálohy boli obidve do stredu, nie na kraj. Dvaja, inak dobrí futbalisti (Čorić, Melinho), ale do stredu som mal už štyroch hráčov, takže pre nich ostala občas tribúna. Ďalšia vec, počul som vlnu kritiky v čase, keď som trval na príchode Masaryka. Pozrime sa teraz na našu produktivitu. Harsányi je ešte aj dnes so štyrmi jesennými gólmi našim najlepším strelcom... Produktivita Masaryka by podľa mňa nahradila kreativitu Gašparíka a jeho šesť-sedem gólov by nám možno prinieslo dvanásť bodov. Pozri, Tomčák je dobrý hráč, ale skôr záložník ako plnokrvný zakončovateľ.“

 

O filozofii a hernej tvári jesenného mužstva sme hovorili v našich rozhovoroch dosť. Z rozhovorov bolo jasne čitateľné čo vlastne hráme, rovnako ako to bolo jasné z tribúny. Na jeseň sme videli „hlavu aj pätu“... Ako vnímaš hernú tvár jarného mužstva?

„Na jar sme hrali iba v jednom zápase v jesennej fazóne. V domácom zápase so Žilinou. Okrem toho... Dobre sme hrali v zápase, ktorý bol pre mňa zápasom roka, doma so Zlatými Moravcami. Tu prišlo k zlomu, zranil sa Struhár. Odvtedy som cítil, že chýba Janimu, Hílekovi a zosypala sa celá kompaktná práca mužstva. Každý sa bál, cúval dozadu, čo nie je dobré a tak aj hra vyzerala. Druhá vec. Po zápase s Košicami, len čo sa na internete objavila informácia o ultimáte, deväťdesiat percent hráčov mi ihneď zdesene volalo, že čo sa deje. Po jednej prehre, pred ktorou sme mali sériu úspešných zápasov. V podstate od toho momentu sa hráčom v hlave zahniezdila myšlienka, kedy poletí ich tréner naozaj. Kým na jeseň hrali z radosti z futbalu, na jar hrali v kŕči. Aj kvôli tomu, že chceli hrať pre mňa. Čím viac sa držali tohto imperatívu, tým hrali vo väčšom kŕči. Mali strach, bolo to v nich, že poletí tréner, ktorý ich sem priniesol a poskladal mužstvo. A proti Nitre táto psychická záťaž vytryskla naplno. Hm... V tom zápase som spravil chybu, ktorú som neskôr korigoval striedaním. Aj v rozhovore s tebou som naznačil, koho som mal pripraveného na ten post. Od toho striedania som už mal jasno, že príde k zmenám v realizačnom tíme. Keď tréner necíti dôveru vedenia, potom je už ťažké pracovať. Ale aby to nevyzeralo, že sa hnevám. V žiadnom prípade! Ak odídem, vedeniu sa poďakujem za to, že som dostal šancu pracovať s trénerskými odborníkmi, za šancu byť hlavným trénerom v Corgoň lige. Oni mi dali šancu stať sa ním a za to im vždy budem ďakovať. Hlavne pánovi Antalovi. Vždy stál za mnou v dobrom aj v zlom. Na jeseň, po štyroch prehrách, ma veľmi podržal, veril mi a vlastne aj teraz na jar stál pri mne obrazne povedané „donekonečna“. A podľa jeho slov, bol by rád, aby som ostal naďalej.“

 

Ako si vnímal situáciu po príchode Romana Pivarníka?

„Pozri. Nový tréner sa angažuje hlavne kvôli tomu, aby priniesol nový impulz. Je faktom, hlavne podľa výsledkov, že to nie celkom vyšlo. Pôvodný zámer bol, aby sme viedli tréningy fifty-fifty, ale to som nepokladal za normálnu situáciu. Navrhol som, aby tréningy viedol on, lebo každý tréner prináša z tréningového hľadiska niečo nové. Pri zostavách sme sa radili, ale konečné rozhodnutie bolo na ňom. Čo považujem z môjho pohľadu za pozitíva z tohto obdobia? Zápas s Prešovom a fyzické dispozície hráčov ukázali, že sme ich po tejto stránke s Krisztim pripravili dobre. Druhá vec, presadenie a príchod Matůša v druhom polčase zápasu s Dubnicou. Po príchode Romana bola snaha hrať futbal s nakopávanými loptami (kick and run), ale, ako som povedal, tomuto mužstvu tento spôsob nesedí. Sedí im hra s typmi hráčov ako Hílek, Halimi, v strede poľa na krátke prihrávky, to čo sme hrali na jeseň a kvôli čomu bola naša hra na jeseň atraktívnou. Samozrejme, každý tréner má inú filozofiu, ale vždy k tomu potrebuje adekvátne typy.“

 

Pri každej príležitosti si mi tvrdil jednu vec. Šieste-siedme miesto, ale hlavne nechceš zažiť záchranu v poslednom zápase sezóny. Bol som na zápase v Dubnici. Páčilo sa mi, ako sa po zápase mužstvo tešilo, úprimne, ako malé deti. Spolu s domácimi zápasmi so Zlatými Moravcami a Žilinou, jarné momenty, porovnateľné s tým, čo sa tu dialo na jeseň. Spomeň si, aké boli tvoje myšlienky po tomto zápase.

„Vlaňajší scenár som spomínal preto, lebo viem, že jar je u nás vždy, nazvem to, ťažká. Čo som cítil v Dubnici? Povedal som si: Máme to! Bál som sa, že DAC vypadne pod mojim vedením a s mojím menom. Mám taký dojem, že sa po jeseni v médiách až príliš zaoberali Radványim a mojim mužstvom. Nechcel som padnúť do druhého extrému. V Dubnici padlo zo mňa všetko. A po zápase som bol rád, že som bojoval za Matůša, ktorý sa do takýchto zápasov vie vložiť.“

 

Ak by nenastúpil Matůš, pravdepodobne by sme nezmenili obraz hry. Po jeho nástupe sa obraz hry, podľa mňa, zmenil diametrálne.

„Áno. Vyhrával súboje, získaval lopty a hru udržiaval ďalej od našej brány. A strelil nádherný gól. Druhá vec je, že napriek eufórii som ľutoval človeka, ktorý mi počas jesene neskutočne pomohol. Kováča. Videl som na ňom po zápase, že mu možno vtedy dvadsaťpäťkrát preletelo hlavou, či sa v zime rozhodol správne. Často mi hovoril, že bude možno ešte plakať, ale musí odísť. Videl som v Dubnici jeho zarosené oči, videl som ako veľmi to prežíva. Ale taký je futbalový osud.“

 

Ja som ho tiež ľutoval, pretože sa musel viac činiť ako libero než brankár. A to je na úkor chytania, i keď má štatistiky stále výborné.

„Veru, jedna strela na bránu. Popritom kopec práce ako libero. Akurát som čítal, že vychytal svoju šiestu jarnú nulu, napriek tomu asi vypadnú.“

 

Góly strieľať nemôže... Poďme na inú tému. Toto bola tvoja prvá sezóna v pozícii hlavného trénera v najvyššej súťaži. Čo Ti dala, vzala a od čoho sa vieš odpichnúť?

„Dala veľmi veľa. Množstvo šedín (smiech). V prvom rade sa mi splnil sen. Keď som začal trénovať ako 35-ročný, v Rakúsku, mojím snom bolo, ak sa raz vrátim do Dunajskej Stredy, aby tu bola najvyššia súťaž a ja som bol trénerom. Každé dieťa má svoje sny. Mojim snom bolo hrať za DAC v lige. Splnilo sa. Ďalším mojim snom bolo hrať v Nemecku. Aj to sa splnilo. Pre začínajúceho trénera v Rakúsku bolo snom získať najvyššiu trénerskú licenciu, trénovať DAC. Neskôr aby moje mužstvo hralo atraktívny futbal a boli plné tribúny. Na jeseň sa podarilo poskladať životaschopné mužstvo a hlavne veľmi dobrý kolektív. Podarilo sa vytvoriť symbiózu kolektívu s trénermi. Prišli výsledky a séria, ktoré menili históriu. Porazili sme doma Slovan, vonku Nitru, porazili Trnavu vo fantastickom zápase. To sú veci, ktoré ostanú vo mne navždy. Jar? Pozri, viem, že trénera robia výsledky a ak ich nemá, môže ísť. Viem, že som na jar pracoval omnoho viac ako na jeseň. Viac som sledoval zápasy súperov, analyzoval ich, viac som tieto veci aplikoval na tréningoch. Ale, keď mužstvo stratí svoju vieru, potom je to už veľmi ťažké. Na jeseň sme tú vieru vybudovali, na jar ju mužstvo stratilo.“

 

Pár dní a budeš v DAC-e tri roky...

„A skončím na kvóte 99 zápasov...“

 

V krátkosti ich zhodnoť.

„Ako som už spomínal, vždy budem vďačný vedeniu, že ma vrátilo do veľkého futbalu a mohol som pracovať s trénermi s akými som pracoval. Začnem s Djuričičom, ktorý mal trénerské metódy, aké aj ja často používam. A často sa náš herný prejav podobal tomu, čo tu chcel hrať on. S tým rozdielom, že ja obranu až tak nevytláčam hore, čo je možno preto, lebo som mladšia trénerská generácia. Od Wernera Loranta som sa naučil ako treba pripraviť mužstvo pred zápasom, ako ho motivovať. Tréningové plány a tréningové metódy mal také aké mal, ale úžasné na ňom bolo, ako dokázal mužstvo pred zápasom vyhecovať a ako komunikoval s hráčmi. U Kranjčara sa mi páčili tréningy herných situácií. Garger. Mal svoje pozitíva, od každého sa dá priučiť. Samozrejme, tréner musí mať svoju vlastnú filozofiu. Čo chcem hrať so svojim mužstvom ja, som ukázal na jeseň. Chcem pritom ostať. Samozrejme, futbal sa vyvíja a svoju filozofiu budem obohacovať o progresívne veci. Verím tomu, že ak niekde dostanem šancu trénovať ligu, dnes už viem presne, aké typy hráčov si musím vybrať a aké charaktery. Je veľmi dôležité, aby mal tréner dobrý kolektív a dobrú kabínu. Ak má, a ak je medzi hráčmi a trénerom symbióza, potom je to na ihrisku a v tréningovom procese omnoho ľahšie. Na ihrisku, obrazne povedané, položia za teba život.“

 

Apropo, kabína. Vyzerá to tak, že tvoja kabína, tvoji hráči sa pravdepodobne rozletia, neostanú pokope. Určite budeš mať k nim príhovor, taký čo bude iba pre Vás, ale čo by si im odkázal cez net, prostredníctvom nášho rozhovoru?

„Hm.. Ja som už pri hodnotení jesennej časti povedal, že bolo pre mňa cťou trénovať toto mužstvo. Oni boli moje prvé ozajstné mužstvo, s ktorým sme koniec-koncov dosiahli čiastkové úspechy. Je to podobný pocit, ako pri prvej láske. Moji hráči vo mne navždy zostanú ako tí, čo zo mňa svojim spôsobom urobili trénera. Aj toto im budúci týždeň poviem, pretože sme im s Krisztiánom sľúbili, ak nevypadneme, zorganizujeme pre nich guláš-party v Jahodnej. Bude tam gro mužstva, príde aj Pali Kováč, a ak by nemal Gašpi zápas, prišiel by aj on. Na druhej strane to neznamená, že ich v budúcej sezóne nebudem trénovať. Aj minulý rok sa veci udiali inak ako som predpokladal. Dva dni pred letnou prípravou.“

 

V paklíku je viac možností?

„Samozrejme, ale pravdu povediac, bolo mi odporučené urobiť zmenu. Mám totiž len jedno zdravie... Mám dve možnosti, zmena alebo odpočinok. Odpočinúť si od futbalu však dokážem iba týždeň.“

 

Podľa mňa, ak tréner či hráč odchádza a pokračuje v kariére, nie je pragmatické, obrazne povedané, „vyvešať špinavé prádlo“. Eventuálny záujemca ihneď spochybní tvoju lojalitu. Na druhej strane, rozprávame sa o futbale a o súvislostiach a píše sa rok 2011. Dajme zadosť obidvom požiadavkám a preto sa opýtam takto. Čo má tento klub na základe tvojich trojročných skúseností robiť inak, aby nebola iba dobrá jeseň, ale aj celá sezóna? Nie som zvedavý priamo na fungovanie klubu, skôr na tvoj trénerský, odborný pohľad.

„Hm... Je to ťažké... I keď som často rozprával s množstvom ľudí na túto tému, ale...“

Miki sa usmeje a po pohľade upretom na stôl, sa pozrie na mňa a povie: „To je dobré, ehm... Ja som bol skalopevne presvedčený, že nespravíme rovnaké chyby na jar aké sme spravili pred rokom, či pred dvomi. Základom pre mňa bolo, aby sa udržala obrana. Vedenie preto spravilo všetko. Inak, musím podotknúť, že fámy o restoch smerom k hráčom boli mylné. Výplaty boli v poriadku, viem potvrdiť, že tomu tak bolo, do minulého mesiaca určite. Jarné prémie, ak sme vyhrali, dostali po zápase. V tomto smere vidím pozitívnu zmenu. Úplne jasne sa vyjadrím, naše zlé jarné výkony a výsledky neboli kvôli výplatám. Vylučujem to. Chybu sme urobili, že sme neudržali Kováča a v decembri sa nevyriešili riešiteľné veci. Chybou bolo... Spomenul som, že ultimátom niečo začalo. V hráčoch, v ich hlavách a vo mne úplne. Darmo som ich motivoval. Pre týchto hráčov som bol istým bodom o ktorý sa opierali, pretože som bol domáci, brali ma za srdciara a kopec vecí som vedel vyriešiť vo vzťahu trebárs aj s fanúšikmi. Po výsledkoch aké sme dosiahli, boli ultimátom zaskočený.“

 

Takže, po prvé, ak má mužstvo vytvorenú kostru, s vedomím, že do CL je veľmi ťažké nájsť za krátky čas adekvátnu náhradu, premyslieť si personálne kroky. Či sa oplatia. Nemám na mysli Gašparíka, ktorého by sme asi ťažko vedeli udržať, ale Kováča a Harsányiho sa dalo. Myslieť teda viac strategicky a druhá vec, lepšie odhadnúť váhu vyslovených viet.

„Áno, a poslednou vetou si to veľmi pekne vystihol. Inak sa strhne lavína, ktorá zmetie jeseň a podľa mňa zmetie aj imidž klubu, ktorý počas jesene nebol zlý.“

 

Tvoja budúcnosť?

„V prvom rade si chcem odpočinúť od futbalu, ale ako som povedal, u mňa odpočinok trvá maximálne týždeň. Spomínal som Ti, že nejaké oťukávačky už boli a sú, ale zatiaľ nič konkrétne.“

 

Kam pôjdeš na dovolenku, k moru?

„Najprv pôjdeme za švagrom do Holandska na päť dní. Je v Holandsku päť rokov, presťahovali sa do nového bytu, pozvali nás teda, aby sme si ho pozreli. Bývajú vedľa Bredy a jeho kolega má zároveň aj nejakú funkciu v klube Breda. Sľúbil mi malú odbornú exkurziu v klube, spojím teda príjemné s užitočným.“

 

Akékoľvek bude tvoje rozhodnutie, či poslúchneš svojich lekárov, alebo ťa Barnus podrží, všetko je totiž možné a...

„Pravdaže, moja manželka sa práve toho bojí. Že mi o dva-tri týždne opäť zazvoní telefón a na displeji sa objaví meno Antal. Aj minulý rok som si totiž povedal, že si dám od DAC-u pauzu. Zazvonil telefón, stretli sme sa s Antalom, dva dni pred začiatkom prípravy, kde sme sa dohodli, že povediem prvý tréning a potom sa uvidí... Večer, kým som v kuchyni jedol, manželka pozerala so synom správy na TA3, kde bežala titulka: Mikuláš Radványi sa stal trénerom DAC-u! Syn Dávid hovorí, - Mama, pozri čo je tu napísané! Prečítala si to, pozrela sa na mňa, ja som radšej sklopil uši a povedal, - Niečo museli napísať... (smiech) Takže, takto sa moja rodina dozvedela, že som sa stal hlavným trénerom DAC-u...“

 

(Smiech) Pekné... Dokončím svoju myšlienku. Hocijak sa teda rozhodneš, ja sa Ti musím poďakovať za jednu vec. Za seriál rozhovor, ktorý som si ja osobne veľmi užíval. Užíval som si, ako sme sa rozprávali o futbale. Z reakcií som sa ubezpečil, že má zmysel rozprávať sa o futbale spôsobom o aký sme sa snažili. Ešte raz, ďakujem Ti.

„Aj ja Ti ďakujem. Pre mňa tie rozhovory boli vždy zážitkom. Hm... Som presvedčený, že v prípade ak odídem, určite sa sem raz vrátim, lebo mám taký pocit, že som tu nechal nedokončenú robotu. Ľudia majú svoje sny. Možno mám v tomto smere šťastie, pretože sa mi moje sny vo veľkej miere napĺňajú. Už som Ti raz spomenul, že mojím snom je dosiahnuť raz s DAC-om umiestnenie, ktoré by mu zabezpečilo účasť v medzinárodnej súťaži. Náš región si zaslúži, aby tu bolo mužstvo, ktoré sa dostane na medzinárodnú úroveň. Keď sme na jeseň vyhrali v Nitre a prišli sme domov, videl som čo sa tu dialo. Autá trúbili, jazdili okolo štadióna a po meste, oslavovalo sa. Povedal som vtedy, že si neviem predstaviť čo by tu bolo ak by sme boli majstrami. V lige sú dve mestá, v ktorých by po titule nasledovala trojdňová ľudová oslava. Trnava a Dunajská Streda. Vo zvyšných mestách je v podstate jedno či je ich mužstvo majstrom alebo nie. V Trnave a v Dunajskej Strede by to bol veľký tresk.“

 

Dobre, uvidíme čo nám prinesie budúcnosť. Vďaka za rozhovor.

„Ďakujem aj ja.“

 

Ako by mal vyznieť epilóg rozhovoru, respektíve epilóg série rozhovorov s Mikim? Snáď takto:

Po výhre s Trnavou bola podľa mňa v meste elektrizujúcejšia atmosféra ako po zápase s Nitrou. Viem to, lebo ak si na ten zápas a večer spomeniem, mám vždy zimomriavky. A práve zásluhou týchto dvoch zápasoch si na rozdiel od Mikiho viem predstaviť, čo by sa v Dunajskej Strede dialo po získaní titulu.

(Tibor Poór, rozhovor sa uskutočnil 19.5.2011)