Naša šálka kávy s... (Exkluzívny rozhovor Tibora Poóra s Krisztiánom Némethom, trénerom DAC-u)

Musíme robiť to, čo je našou povinnosťou

 

Podľa slov Janiho Novotu má Krisztián výzvy rád, aj tie najťažšie. A zvykne si s nimi poradiť. Keď Krisztián po štyroch prehrách prebral mužstvo, bolo jasné, že zaťal sekeru do poriadne tvrdého dreva. Z rovnako tvrdého dreva je však aj on. Počas rozhovoru sa mi vôbec nezdalo, že by mal čo i len chvíľu z neľahkej situácie podlomené kolená. Jeho mandát hlavného trénera je platný zatiaľ do sobotňajšieho zápasu. Po ňom uvidíme, z akej pozície bude mať priestor na uskutočnenie svojich plánov.

 

FOTO:  nk

Krisztián, moja prvá otázka smeruje k aktuálnemu stavu v otázke hlavného trénera. Ak dobre viem, lehota povolená normami SFZ uplynula, je preto potrebné rozhodnúť ako ďalej. Je tomu tak?

„Moja posledná informácia je taká, že v zápase proti Košiciam môžem viesť mužstvo ešte ako asistent. A doplňujem, že podľa posledných informácii mužstvo aj viesť budem.“

 

Po odchode trénera Horného, keď si sa dozvedel, že budeš viesť mužstvo, aká bola tvoja prvá myšlienka?

„Moja prvá myšlienka bola, že sa plní môj sen stať sa trénerom DAC-u. Naplnil sa síce skôr a nie v takej situácii ako som si predstavoval, každopádne si však myslím, že zodpovednosť niekto musel na seba zobrať. Úprimne poviem, mnohí mi, ako sa hovorí, „prejavovali sústrasť“, vzhľadom na situáciu v akej preberám mužstvo. Ja to tak nepociťujem. Hm... Treba si vysúkať rukávy a pracovať.“

 

Mužstvo si prebral po štyroch prehrách...

„...a tak, že nasledovali dva zápasy na pôde súpera... Ak by som ich mal v globále sumarizovať, je možno paradoxom, že sme boli bližšie k bodovému zásahu, keď bol náš herný prejav horší. Dve prehry vonku, jedna o gól a druhá o dva... Beriem to tak, že sa s tým v podstate dalo rátať, ale proti Košiciam už musí prísť víťazstvo.“

 

Zvykli sme spolu v rozhovoroch, aj s Mikim Radványim, analyzovať jednotlivé zápasy. Teraz nechcem ísť do analýzy každého zápasu, skôr sa ťa spýtam: aké poznatky si si zobral do novej pozície z prvých štyroch zápasov?

„Po prvé. Keď sa uzavrel štvrtý zápas, mal som pocit, že to treba celé, ako sa hovorí, úplne prekopať. Neviem Ti povedať, či bolo niečo, čoho by som sa mohol pevne chytiť. Či už ide o klímu v mužstve, alebo o jeho systém. Nie začať úplne od nuly, skôr som mal pocit, že musím popracovať na budovaní kolektívu. Výkony hráčov som poznal, veľa hráčov bolo z formy a opory, ktoré som veľmi chcel po predchádzajúcej sezóne, ani tie nehrali v optimálnej forme. Každopádne som rátal s množstvo práce. Chcem v prvom rade vniesť do mužstva vieru vo vlastné schopnosti. V hlavách hráčov je až príliš veľa mimoihriskových udalostí, ale ide o profesionálnych hráčov. Viem, že hráči už boli v podobných herných krízach, preto verím, že vedia z nich vybŕdnuť. Veď je to ich robota.

Po druhé. Chcel som poskladať obranu. Nepáčila sa mi. Považoval som za prvoradé dať ju do poriadku. Obrana je základ a keď sa skonsoliduje, potom môžem ísť ďalej. Máme tu Paliho Kováča, chvalabohu v poslednom zápase už predviedol to, čo od neho každý očakáva. Na pravú stranu obrany bude podľa mňa riešenie Laštovka, ktorého tento týždeň potvrdíme zmluvne. Na tréningoch je agresívny, dynamický, chcem aby bol taký aj v zápasoch. Marcin. Zdá sa mi, že je dnes koncentrovaný, preto dostal príležitosť. Proste, nie je to ten Marcin, ktorý od nás odchádzal minulý rok. Ale, myslím to v dobrom...“

 

V Trenčíne patril podľa mňa medzi tzv. kvalitnú trojku...

„Áno, nesklamal. Ľavá strana. Zliepame ju, problémom bola aj v minulej sezóne. Aj v obrane aj v zálohe. Máme tu Németha Zsolta. Chceme ho, je to kvalitný hráč, ale má zatiaľ nevyrovnané výkony. Musí dozrieť takticky. Podľa mojich predstáv bude jeho post skôr v zálohe. Na ľavej strane máme Konečného, vlani takisto s nevyrovnanými výkonmi. Budem čakať od neho viac v obrannej aj prechodovej fáze.“

 

Kým ešte hovoríme o obrane, jedna vec by ma zaujímala. Podľa môjho názoru, v úvode sezóny bola problémom prítomnosť záložníkov v obrane a neskôr výška našich obrancov. Podľa teba, bol veľkým problémom výškový deficit?

„Samozrejme. Jednoznačne. Ideálne je, ak máš v strede obrany dva „stĺpy“, ktoré kraľujú ako vo vzduchu, tak aj po zemi a nedajú súperovi priestor. Ak vysoké lopty zbierame my, je to obrovská výhoda. Hra sa neodohráva v bezprostrednej blízkosti brány, ale dvadsať metrov od nej. V dobrej forme hrajúci Konečný je riešením výškového handicapu. Dvojica Marcin - Struhár, čo sa týka hry hlavou, patrí v rámci Corgoň ligy medzi nadpriemer. Musíme však tento fakt využiť aj v ofenzíve, nielen v defenzíve.“

 

Záloha.

„Vedľa Híleka som dal šancu mladému Lénarthovi. Som s ním spokojný z toho pohľadu, ako sa vracia späť v obrannej fáze. Bez neho, keď nehral, tomu tak v zálohe nebolo. Viac od neho očakávam v ofenzíve. Viac striel a finálnych prihrávok. Musí ešte dozrieť. Viac sebavedomia, viac nebojácnosti...“

 

A viac zápasov...

„Tak, tak. Potom bude veľmi užitočným hráčom. Pravá strana zálohy... Hm...“

 

Nevyrovnané výkony?

„Veru, nevyrovnané výkony. Aj ja by som Davidove výkony hodnotil podobne. Kým tandem Laštovka - Helísek na tréningu a v Nitre fungoval, v Trenčíne absolútne nie. Davidovi zápas nevyšiel. Na ľavej strane som začal v Nitre so Zsoltom Némethom, teda s rýchlym hráčom, ktorý sa vie dostať za chrbát obrany. Začal nervózne, ale po dvadsiatich minútach sa chytil. Problémom u Zsolta, rovnako ako u Helíseka, je zatiaľ zlá finálna prihrávka po tom, čo sa dostanú po krajoch za chrbát obrany súpera. Skúšali sme na kraji aj Tomčáka, ale nie je to ono.“

 

Útočníci.

„Prvoradé je u útočníka, aby dával góly. Keď nedá, tak nedá. Ale tu by človek očakával, že budú aspoň užitoční pre mužstvo. V obrannej aj útočnej fáze. A tu vidím veľké problémy, respektíve mám problém s taktickou nedisciplinovanosťou našich útočníkov. Darmo znázorňujem pred zápasom taktické pokyny, počas zápasu akoby zabudli na všetko.“

 

FOTO:  Karaffa Attila

Na tlačovke po zápase v Trenčíne si uviedol, že sme mali veľké problémy potom, čo domáci otvorili hru, nielen so samotným prechodom do útoku, ale aj s prihrávkou. Jedna vec je, ako si uviedol aj ty - taktická nedisciplinovanosť útočníkov. Ale obidvaja majú jednu prednosť, ktorú ste napríklad s Mikim dokázali z nich maximálne vytiahnuť. Harsányi robil priestor Gašparíkovi a Matůš „rozbíjal“ súperovu zálohu. Do vtedajšej taktiky títo hráči zapadali. Ale, podľa mňa, do Horného taktiky nie. Budú sa vedieť presadiť v tvojej taktike?

„Prvá vec. Poviem ti úprimne, na post útočníka ešte hľadáme potrebnú kvalitu. Do ofenzívnej sekcie musí prísť posila, ktorá bude vedieť rozhodovať zápasy. Absencia útočníka takéhoto kalibru bola problémom aj na jar. Vyslovím myšlienku tak, že podľa mňa bola hlavným problémom ľavá záloha a útok. Chýbal nám univerzálny hráč na ľavú stranu a útočník. Aj s Mikim sme na jar, počas hernej krízy, tieto posty iba zliepali.“

 

Hm... Takto. Horný mal svoju predstavu a trénerskú filozofiu. Inú ako Miki. Kde sa momentálne nachádzaš ty? Aká je dnes tvoja trénerská línia?

„O čom sme už hovorili - v každom prípade dva „stĺpy“ do stredu obrany. Do zálohy, na kraje, chcem rýchlych a dynamických hráčov. A do útoku hráča, ktorý podrží loptu. Zoli fyziologicky na to má, ale zatiaľ len v určitých fázach. Delarge je na tom rýchlostne dobre, ale musí si zvyknúť na európsky futbal, na taktickú disciplinovanosť. Ako si videl aj ty, zbytočne reaguje na každý podnet. Či už smerom k rozhodcovi, alebo spoluhráčom. A dostane sa síce do šancí, ale nevyužíva ich.“

 

Zápas proti Košiciam bude ťažký z viacerých hľadísk. Jednak je tu séria šiestich prehier za sebou a tá prináša veľký tlak. A v neposlednom rade, a to iste vieš aj ty a aj hráči, budú vám chýbať diváci.

„Samozrejme, že to vnímame. Snažím sa dosiahnuť, aby hráči neboli kvôli tomu v príliš veľkom kŕči a aby sa nebáli zápasu. Jednoducho, nech si vštepia do hlavy, že tento zápas musia vyhrať. Keď som mužstvo prebral, mojim cieľom bolo aj dostať divákov späť do hľadiska. K tomu ale môže dôjsť iba ak prídu výsledky. Je to aj o tom, že ľudia chcú znova fandiť, stotožniť sa s mužstvom. Ja ako tréner musím a chcem preto urobiť všetko. Aby mužstvo hralo dobre a bolo bodovo úspešné. Je fakt, že dostať späť fanúšikov, v tejto situácii, nie je ľahké. Ale je to povinnosťou mužstva.“

 

Na tlačovke v Trenčíne ma zaujala jedna tvoja myšlienka. Povedal si niečo v tom zmysle, že tvoja situácia nie je rozhodujúca a ani dôležitá, treba aby sa mužstvo dostalo na nohy. Doplň túto krátku myšlienku.

„Nechcem myšlienku až príliš rozpitvať, v každom prípade, ako človeku, ktorý tu vyrastal, tu sa stal hráčom, je pre mňa otázkou ako sa hovorí – „života a smrti“, aby sa v meste zachovala liga. Nielen pre mňa, ale pre množstvo ľudí. Z mojej strany je to základ. Samozrejme, dnes sa všeličo deje okolo toho, tam či hentam, ale faktom je, že v Dunajskej Strede je liga a keď budem vedieť a bude v mojich možnostiach, spravím všetko preto, aby tu liga aj ostala. Udalosti dejúce sa okolo? Poviem Ti úprimne, nezaťažujem sa tým a nezaujímam sa o to. Aby ma nerušilo v tom, čo robiť mám. Myslel som to v tomto kontexte - aká je dnes moja úloha. Nerád vidím DAC na poslednom mieste atď... Okolité udalosti odkladám nabok, pretože pre mňa je prvoradé vidieť DAC v tabuľke vyššie.“

 

V sobotu je jednoznačným cieľom trojbodový zásah. Z tvojich slov mi vychádza, že si po štvrtom zápase urobil hrubú čiaru. Preto sa ťa spýtam takto: Ktoré veci z posledných dvoch zápasov si prinášaš na zápas s Košicami s vedomím, že Ti pomôžu?

„Verím v to, že chlapci od prvej minúty nebudú príliš špekulovať a budú hrať jednoducho. Ide o zápas, v ktorom každý z hráčov musí vyhrať svoj minizápas s protihráčom. Zoči-voči súperovi. Musí mu dať najavo, že si odtiaľto body neodnesú. A verím, že mužstvo bude koncentrovanejšie ako v predchádzajúcich zápasoch...“

 

Vlani pred Vianocami sme rozpitvali úspešnú jeseň. Hovorili sme o tom, čo vám priniesli pekné mesiace, čo ste sa ako tréneri naučili a o aké skúsenosti ste „zbohatli“ v pekných časoch. V kariére trénera však prinášajú skúsenosti a je sa čo učiť aj počas menej úspešného obdobia. Čo to bolo?

„Boli sme počas tohto obdobia svedkami viacerých príbehov. A chýb. Keď som robil s Mikim, aj vtedy som si vedel vyselektovať chyby, ktoré sme urobili. Aj v období Pivarníka, či Horného. Ako hovoríš, aj zlé obdobia prinášajú ponaučenia. Sú to nezaplatiteľné skúsenosti, kto ich neprežije, jednoducho problematiku z toho vyplývajúcu ani nevníma. Som rád, že som v takom mladom veku robil s mnohými odborníkmi a mohol som sa pri nich priučiť o čom je trénerstvo. Mohol som sa učiť z ich chýb, ale aj z ich silných stránok či predností.“

 

Samozrejme viem, že medzi postom asistenta a postom hlavného trénera je rozdiel, ale čo si zaregistroval, mám na mysli rozdiely, ktoré zistíš iba ak niečo skúsiš na vlastnej koži?

„S Mikim som robil dosť intenzívne. Poznali sme sa bližšie, sme kamaráti, proste všetko sme si dohodli. Mnoho situácii som však pochopil až teraz. Napríklad, prečo v niektorých situáciách reagoval tak ako reagoval. Prečo bol taký nervózny počas zápasu. (smiech) Post hlavného trénera je síce väčšia zodpovednosť, ale ako hráč si už na zodpovednosť zvykneš. Vidím veľa podobností v poste hráča a hlavného trénera. V každom prípade je výhodou, ak niekto hral futbal, lebo je zvyknutý na tlak a zodpovednosť. Má to už v krvi.“

 

Na záver trochu iná téma. Čo si videl od januára vo svete veľkého futbalu?

„Barcelona. Efekt Barcelona. Naozaj je to fantastická vec. Pred pár rokmi asi nikto nepomyslel na to, že jedno mužstvo môže až tak dominovať nad zvyškom svetovej klubovej extratriedy. A dlhodobo. Je to krásny príbeh od základu, vzhľadom na ich akadémiu. Vychovávajú futbalistov, ktorí dostávajú Zlaté lopty. Nenakupujú, ale v jednom dobre organizovanom systéme ich sami vychovajú. A sú úspešní s vlastným trénerom. Naozaj krásny futbalový príbeh. Vedľa Barcy by som spomenul nemecké reprezentačné mužstvo a ich prerod zo silového futbalu, tradičného nemeckého, k atraktívnemu hernému poňatiu. A tu by som opäť vyzdvihol fantastický systém pri výchove mládeže.“

 

Fajn. Vďaka za rozhovor, a na záver Ti prajem veľa šťastia proti Košiciam.

„Ďakujem aj ja.“

(Tibor Poór, 26.8.2011)