Naša šálka kávy s... (Exkluzívny rozhovor s Mikim Radványim, trénerom SFM Senec)

V DAC-e mužstvo je!

 

Miki je trénerom SFM Senec, ale osud chalanov, ktorých považuje stále za svojich, mu nie je ľahostajný ani dnes. A podľa mňa tomu bude tak, až kým sa jesenná partia nerozpŕchne. Bolo to cítiť pri každej vete, ktorú na tému DAC vyslovil, rovnako ako som cítil, že ak mu je niečoho ľúto, tak je to určite prerušená spolupráca s jeho trénerským dvojčaťom, Krisztiánom Némethom. Takže, ideme na to!

 

FOTO:  Karaffa Attila

Predtým než načneme futbalové témy... Viem, že hokej sleduješ, takže si určite zaregistroval správu o páde lietadla.

„Musím sa Ti priznať, že doteraz mám z toho veľmi zlý a čudný pocit. Posadil som sa poobede k počítaču, zapol internet a prečítal som si titulnú správu... Bol som roztrpčený, nechcelo sa mi správe uveriť. Demitra bol jedným z mojich najobľúbenejších hokejistov. Mal veľkú hráčsku inteligenciu, vážil som si jeho sympatické vystúpenia na verejnosti, na prvý pohľad budil dojem skromného človek a pokorného športovca. Vážim si takých ľudí, športovcov. Gól z trestného strieľania, ktorý strelil Rusom vo Vancouveri... Myslím si, že kto videl spomínaný zápas, v živote nezabudne na Demitrovo fantastické trestné strieľanie. Hm... Ak si vybavím, že v troskách lietadla zahynul prakticky celý klub, ešte stále ma vytriasa.“

 

Prejdime na inú tému. Po našom poslednom rozhovore si ukončil trojročnú etapu v DAC-e a mal si pred sebou novú výzvu - Senec. Zhodnoť svoje prvé kroky.

„V prvom rade, keďže som bol tri roky v Corgoň lige, ak mám pravdu povedať, až tak dopodrobna som hierarchicky druhú ligu nesledoval. Dnes som trénerom druholigového mužstva dva mesiace. Čiastočným prekvapením je pre mňa až príliš výrazný výkonnostný rozdiel. Bohužiaľ. Slovensko je malá krajina, najlepší futbalisti sú v zahraničí, lepší v Corgoň lige a v druhej sú väčšinou mladí hráči, ktorí nemajú miesto v Corgoň lige a je pre nich dôležité, aby hrali. Aj preto sa v druhej lige viac bojuje. Čo sa však technickej zdatnosti týka, v tej súťaž zaostáva až príliš. Na prvom tréningu som videl u hráčov, že kvantita kondičných tréningov s loptou, ktorú boli v úvode schopní absolvovať, bola v porovnaní s Corgoň ligou asi o dvadsať percent nižšia. Keď sme merali v úvode sezóny tzv. interval zaťaženia, tu hráči namiesto dunajskostredských ôsmich minút končili po piatich minútach. Druhá vec, a pozitívna, je, že po dvoch mesiacoch sme už blízko hodnotám, ktoré si predstavujem.“

 

Ako sa prekrýva tvoja trénerská filozofia s hráčskym materiálom, ktorý máš k dispozícii?

„Pozri, aj v negatívnych veciach možno nájsť pozitíva. Mám na mysli minulú sezónu, keď mi v DAC-e pred úvodom sezóny ostal z kádra iba Helísek a Boya. Aj preto som mohol typologicky vybrať takých hráčov, akých som si prestavoval. Keď si tréner môže vybrať hráčov na základe toho, čo chce hrať, a aj to dostane, má vyhrané. Vybral som si hráčov, ktorí veľmi rýchlo pochopili čo chcem hrať. V Senci som dostal hotové mužstvo, ktoré vlani skončilo na piatom mieste, čo je na nováčika pekný výsledok. Lenže títo hráči hrali úplne iným štýlom, aký som chcel praktizovať a hrať. Určite som mal z tohto pohľadu ľahšiu situáciu v DAC. Dnes pracujem na takzvanej prestavbe mužstva a k tomu treba viac času.“

 

V súvislosti s úrovňou súťaže jedna poznámka. Možno trochu odbočím, ale nie veľmi. Poviem Ti meno jedného hráča. Už sme o ňom rozprávali a viem, že si ho chcel svojho času do mužstva. Videl som ho na vlastné oči hrať, v krátkom časovom rozpätí dvakrát, a položil som si otázku: Kde bol doteraz tento človek? Tomaček. Je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo?

„Tomaček je úplne iné kafe... Videl som ho hrať a aj som o ňom veľa počul. Tomaček už ako 20-21 ročný bol veľký talent. Mal však nejaké problémy so životosprávou a tak mu uniklo pár vlakových spojov... Samozrejme, že som ho chcel, lebo som vedel čo v ňom je. Dobre, Tomaček, ale ja nehovorím, že v druhej lige nie sú dobrí futbalisti, napríklad dubnickí hráči, alebo skúsení hráči v Myjave. Viem, že aj v mojom mužstve sú dobrí hráči, ktorí osve majú svoju kvalitu a aj by sa uživili v Corgoň lige. Nie, tu ide o to, že typologicky nie je až taká dobrá skladba mužstva.“

 

S čím si spokojný a s čím nie si?

„Spokojný nemôžem byť s ničím, keďže máme po šiestich kolách sedem bodov. Napriek tomu si myslím, že kto sledoval naše zápasy vidí, že moje mužstvo je jedno z najlepšie pripravených mužstiev v súťaži. V prvom polčase sa väčšinou trápime. Je to aj kvôli tomu, že súper v polčase ešte drží s nami tempo, ktoré sa snažíme diktovať. Druhé polčasy sú už väčšinou v našej réžii, vypracujeme si kopec šancí, ale ostávajú nevyužité. Mimochodom, s takým disciplinovaným mužstvom, akým Senec je, som sa doteraz veľmi nestretol. Chlapci pracujú na sebe, idú sa pozabíjať na ihrisku, ale chýba jedna veľmi dôležitá vec - góly... A body... Samozrejme, nehráme futbal typu DAC, ale ešte raz hovorím, to preto, lebo typologicky sú chlapci niekde inde.“

 

Ako veľmi bude dôležitý nadchádzajúci zápas v Michalovciach?

„Myslím si, že každý zápas je dôležitý, ale ak mám takto označiť nejaký zápas, bude ním séria po sebe idúcich domácich zápasov. Zápas s Michalovcami? Majú veľké ambície postúpiť. Kopali už šesť penált... Buď vyhrali o jeden penaltový gól, alebo z bieleho bodu strelili prvý gól, ktorý ich „nakopol“. Videl som ich hrať proti Petržalke a myslím si, že im nebude po chuti náš herný štýl - agresívny a tvrdý. Uvidíme.“

 

Fajn, vráťme sa do Dunajskej Stredy. Som na 150 percent presvedčený, že sleduješ dianie v DAC-e...

„Samozrejme...“

 

Čo hovoríš na bondovské 0-0-7?

„O tom je ťažké rozprávať.“

 

Predpokladal si to?

„Priznám sa Ti, určite nie. Hm... Nie celkom súhlasím so slovami trénera Horného, že nemal k dispozícii súce mužstvo. Môj osobný názor je, že aj keď nebol k dispozícii široký káder, svoju kvalitu mal. To nech mi nikto nehovorí, že dôvodom je, že sa muselo vybudovať nové mužstvo. Áno, je pravda, že ja som mal jedného Gašparíka, ale teraz je tu jeden Delarge, ktorému možno ešte nenašli vyhovujúci post. Proste, myslím si, že tu nie je témou, či tu je mužstvo alebo nie. Je tu jedenásť hráčov, schopných hráčov a je tu jeden Kováč a je tu jeden Struhár. Preto som nechápal vyhlásenia, že nemá mužstvo...“

 

Podľa mňa bolo najväčším problémom, že od druhého kola bolo príliš veľa záložníkov v obrane a príliš veľa útočníkov zálohe a hlavne - kritické množstvo postavou nevysokých hráčov.

„To je pravda. Mužstvo nebolo dobre poskladané. Videl som dva zápasy, proti Banskej Bystrici to bolo evidentné.“

 

Miki, nechcem Ti teraz hodiť loptičku na smeč, ale je to podľa mňa fakt a nebudem okolo neho chodiť ako okolo horúcej kaše: Nevýhodou Horného, rovnako ako je to u teba v Senci, bol fakt, že si hráčov nevyberal on. To treba uznať. Ale zoberme si Harsányiho a Matůša. Obidvoch si vybral ty. Zoli nie je čarostrelec a ani Lukáš nie je technický virtuóz. Obaja však majú jednu vynikajúcu vlastnosť, nespočetne krát sme už o tom hovorili. Z tohto pohľadu si z nich, podľa mňa, vytiahol maximum, čo sa zatiaľ iným nedarí.

„Hm... Áno, a preto sa aj čudujem, že aj keď je tam Kriszti, dali Matůša na post ľavého záložníka, kde treba rýchleho a behavého hráča. A Lukáš ním nie je. Matůš je podľa mňa použiteľný na poste, kde sme ho nasadzovali spolu s Krisztiánom. Zoli. Podľa mňa, Zoli nemôže hrať vtedy, keď sa mužstvo pokúša o nátlakovú hru. Kým som prišiel na to, čo chcem hrať s týmto mužstvom a ako vytiahnuť z hráčov maximum, trvalo to päť kôl. Zo Zoliho vytiahneš maximum, ak sa stiahneš, Matůš sa stiahne a lopty idú za obranu. Vtedy Zoliho neudrží nikto.“

 

To je podobné... Pozeral si kvalifikačný zápas v Žiline? Hološko v útoku. Tá istá téma ako u Harsányiho?

„Áno, čo sa taktiky týka, identická záležitosť.“

 

Samozrejme nie rovnaké volume... No čo som tým chcel povedať... Obaja hráči, napriek tomu, že ani jeden z nich nebol kráľom ako Struhár či Gašparík, obaja boli veľmi dôležitými hráčmi. A dnes sa z nich nevyťahuje prednosť, práve naopak, v zápasoch naplno predvádzajú svoje najväčšie slabiny. Na druhej strane, v tomto smere bola pozícia trénera Horného ťažká.

„Samozrejme, ale poviem Ti niečo. Keď som išiel do Senca, pozrel som si 20-25 DVD z ich zápasov a dostal som tým určitý obraz o hre mužstva. DVD zo zápasov DAC-u existujú a stačilo si pozrieť jeseň, pretože 80 percent hráčov z jesene ostalo. Viem, že každý tréner má inú filozofiu. Napríklad, chcem teraz v Senci hrať svoju hru a presadiť svoju filozofiu, ale napriek tomu som hráčom hovoril nasledovné: Hrajme jednoduché lopty, ak nemáme vpredu hráča, ktorý sa vie s loptou otočiť. Nakopneme loptu na útočníka a ten dá pomocnú prihrávku krajným. Jednoducho zatiaľ neviem hrať to, čo som chcel, lebo na to nemám kvalitu. V takýchto prípadoch musím robiť to, na čo mám kvalitu a typy hráčov. To je jednoducho tak.“

 

Podľa teba, budú sa vedieť vyhrabať z tejto mizérie?

„Ešte je pred nimi 26 zápasov... Myslím si však, že to bude veľmi ťažké. Verím tomu, že sa to podarí, ale keď sme boli minulý rok po štyroch zápasoch bez bodu, tak som si povedal – „Pfu, to je veľa!“ No a teraz sú bez bodu po siedmych zápasoch. A je pred nimi séria s ťažkými súpermi...“

 

OK. Si už trénerom iného mužstva, ale podľa mňa je to stále svojim spôsobom aj tvoje mužstvo. Na diaľku jeden odkaz, nehovorím o zázračnej vete, skôr sa ťa spýtam, kde vidíš priestor pre dôležité zmeny?

„Myslím si, že toto mužstvo je stále dobrým mužstvom, lenže si neverí a dovolím si povedať, že nemá dušu. Videl som to aj v priateľskom zápase s nami. Namiesto toho, aby nám ako corgoňligista po vedúcom góle nasúkali ešte tri, stiahli sa a bránili výsledok. Tu bolo vidno, že si mužstvo neverí a prehráva zápasy v hlavách.“

 

Počas jesene ste spolu s Krisztim dosiahli históriu meniace výsledky. Čo cítiš, keď vidíš, že skoro to isté mužstvo sa nachádza tam, kde sa nachádza? Prakticky po roku.

„Keď prichádzali prvé zlé výsledky, myslel som si, že pár kôl a príde k obratu. Keď sme so Sencom hrali v Rimavskej Sobote, nechcel som uveriť Lacimu Belkovicsovi, s ktorým som telefonoval, že DAC prehral s Košicami... Ako to povedať... Samozrejme, to už nie je moja zodpovednosť, s mužstvom pracujú už iní... Ja ľutujem toto mužstvo, tento kolektív. Ale, ešte raz Ti hovorím, kolektív tu ostal, okrem dvoch hráčov. Podľa mňa teda mužstvo je!“

 

Tému DAC-u sme na dnes vyčerpali. Teraz zabŕdneme do trénerských vôd. Barca versus Real, lepšie povedané, Guardiola versus Mourinho. Nech sa páči...

„Musím v úvode podotknúť, že Mourinho je mojim obľúbeným trénerom. Charizma, ktorú Mourinho má, je jednoducho fantastická. Ale som presvedčený, že v poslednej dobe už preháňa veci o ktorých vždy tvrdil, že ich robí kvôli tomu, aby sňal z pleca svojich hráčov ťarchu, ktorú prináša tlak verejnosti a médií. Je to komplikované, pretože tlak na trénerov Mourinhovho kalibru má iné dimenzie na aké sme zvyknutí my. Podľa mňa je problémom, že nevie zniesť prehry, ktoré jeho mužstvu uštedruje Barca odkedy prišiel do Realu. Nie je zvyknutý na prehry a v osobnom dueli s Guardiolom ťažko znáša pozíciu porazeného. Ešte jedna vec. Na západe očakávajú od trénera, aby robil cirkus. Videl som to, keď som hrával v Nemecku. Ak je show, je o čom písať. Za niečo také dostane tréner na Slovensku poriadnu pokutu, alebo ho pošlú na tribúnu. My sa na takéto veci pozeráme inými očami. Mourinho je dobrý showman. A samozrejme je popritom fantastický tréner.“

 

Reprezentačné zápasy. Najprv Maďarsko.

„Pozitívne prekvapenie. Myslím si, že Egervári poskladal dobré mužstvo. Hryzú, sú sebavedomí a prekvapilo ma, ako dobre hrali bez Dzsudzsáka.“

 

Mne napadlo, či nie je lepšie, ak na takéto dôležité zápasy nastúpia hráči, ktorí sú po taktickej stránke disciplinovaní, teda nie sú to niekedy ťažko ovládateľné hviezdičky.

„Je v tom niečo. Ešte jedna vec z trénerského hľadiska. Keď si sa pozeral na zápas s Holandskom v Amsterdame, priam kričalo z hracej plochy, že domáca obrana bola totálne posunutá smerom na ľavú stranu, kde bol Dzsudzsák. Aj preto padli dva góly z pravej strany. Dve krížne prihrávky na pravú stranu, ktorá bola absolútne voľná, lebo sa Holanďania v obrane sústredili iba na Dzsudzsáka a dali z toho dva góly. Áno, Maďarsko vyhralo aj kvôli tomu, že v rámci mužstva vydal zo seba každý maximum a nikto nečakal na Dzsudzsáka, že - veď on snáď už niečo vymyslí...“

 

Slováci?

„Ja tvrdím, že v Írsku zohrali výbornú partiu. Boli istí na lopte, dobre kombinovali. Mám taký dojem, že Íri hrali s priveľkým rešpektom. Slováci mohli vyhrať, ale rovnako aj prehrať. Arménsko? Po veľmi dobrom prvom polčase, ak by strelili gól a príležitosti na to mali, bol by to úplne iný zápas. Ale, prvý gól strelili Arméni a ako som už viackrát povedal, prvý gól vo veľkej miere rozhoduje o konečnom výsledku. Otvorili hru a výsledok bol taký, aký bol...“

 

Vieš na čo som si spomenul? Keď ste na jeseň dostali doma od Slovana gól na 0:1, približne v rovnakom čase, kvitoval som, že ste nestratili hlavu a neotvorili hru. Slováci ju bezhlavo otvorili. Neviem, ale nezdá sa mi, že to bol Weissov pokyn. Nedisciplinovanosť?

„Máš pravdu, ani ja si nemyslím, že by Weiss dal taký pokyn. Mimochodom, ja ho považujem na Slovensku za trénerskú špičku, mám podobnú filozofiu, čiže tak ako ja by som neotvoril hru, nepredpokladám, že by tak urobil Vlado. Podľa mňa to bolo skôr v hlavách hráčov, ktorí tak nabehli na poriadnu facku. Weiss tiež otvára v takýchto situáciách až v poslednej desaťminútovke.“

 

Podľa mňa, tu sa lámal chlieb.

„Aj podľa mňa. Hovorím, aj ja som bol prekvapený. Vlado je v poslednej dobe často v Senci, spýtam sa ho na to. Ale, pochybujem, že by to bolo na jeho pokyn. (smiech) Pozri napríklad na to, aký je rozdiel v hre Slovana po jeho príchode. To sa nedá porovnať.“

 

Máš pravdu, bol som na domácom zápase s Apoelom a videl som v televízii aj domáci zápas s AS Rím. No dobre, tieto dve mužstvá neboli v rovnakej váhovej kategórii, pretože tak zle hrať mužstvo z elitnej ligy som už dávno nevidel, ako tomu bolo v prípade Ríma. Ale, ak nie je dobrý tréner, výbuch AS nevie potrestať a využiť...

„Presne tak, preto hovorím a hovorili sme o tom aj minulý rok, ak by napríklad Žilinu trénoval Weiss, tak získa v Lige Majstrov 5-6 bodov a nenabehne na sedmičku od Marseille.“

 

Dobre, poďme späť k tvojmu trénerstvu. Aké máš ciele so Sencom, korigoval si ich s odstupom času? Alebo, tak ako v DAC-e, pôjdeš step by step?

„Zo zápasu na zápas, tak som to robil a tak aj robiť budem. Začiatok sme nemali taký ako som predpokladal, ale to by bol problém aj pre väčšie mužstvá, ak by mu postupne povypadávali všetci útočníci. Dúfam, že príchodom Szarku a Mikuliča tieto straty vykompenzujeme. A samozrejme dúfam, že už začneme zbierať body.“

 

Miki, posledná vec. Už mám dohodnutí ďalší rozhovor. Odovzdaj pomyselnú štafetu prostredníctvom odkazu tejto osobe. Volá sa Németh Zsolt. Čo by si mu odkázal?

„Videl som, že strelil veľmi pekný gól proti Banskej Bystrici a dúfam, že v tomto trende bude pokračovať. Ide o veľmi talentovaného hráča, myslím si, že čas mu dá za pravdu, respektíve dá za pravdu ľudom, ktorí mu dali šancu. Musí však ostať pri zemi a vždy musí rozmýšľať o tom, čo chce robiť a kam to chce dotiahnuť. Poriadok v hlave, to je najdôležitejšie, pretože zvyšné veci sú mu pánom Bohom dané. Hm... Okrem pozičnej hry... (smiech)“

 

Ďakujem za rozhovor!

 

P.S. Tento rozhovor sa uskutočnil minulý týždeň vo štvrtok, pred víkendovými majstrovskými zápasmi. Senec s Michalovcami (lídrom súťaže) remizoval a DAC ukončil výhrou v Prešove negatívnu sériu.

(Tibor Poór, 14.9.2011)