Naša šálka kávy s... (Exkluzívny rozhovor s Némethom Zsoltom, hráčom DAC-u)

Ujo, môžem za Vás hrať futbal?

 

Ak sú v našom okolí mladí ľudia, ktorí majú talent, treba ich podľa mňa podporiť a zároveň kritikou, ktorá ich upozorní na nedostatky, posunúť ďalej. Nie zastrieť oči neobjektivitou, skôr vypočuť aj impulzy srdca. Priať im úspech a šťastie. Pretože sú jednými z nás. Ale nielen preto. Viem, že im často neprajeme, pretože úspech druhého sa u nás netoleruje. Tým, čo vedia, občas závidíme aj suchý kašeľ. Presadiť sa nie je ľahké, treba mať šťastie, pevnú vôľu a niekedy to chce čas. Môžeme k tomu prispieť svojou troškou aj my. Stačí talentovaným a ľuďom, ktorí vedia (nielen vo futbale), priať.

 

FOTO:  Karaffa Attila

Zsolt, pochádzaš z Bátorových Kosíh. Svojho času som tam párkrát bol a oblasť som spoznal ako vinársku. Hrozno, vedľa hrozna... Mám pred sebou filmovú sekvenciu, ako malý Németh Zsolt pobehuje v hroznovom sade s loptou v ruke... Ako si spomínaš na detstvo?

„Moje detstvo? Musím poznamenať, že som od malička vyrastal na ihrisku, pretože tam moji rodičia pracovali. Vyrastal som medzi futbalistami a na ihrisku strávil kopec času. Od malička som trénoval so staršími hráčmi a keď po tréningu odišli, ja, mama, otec a môj bráško sme ostali a zahrali sme si futbal medzi sebou. Tak som začal svoju kariéru. Mimochodom, my nemáme hrozno... (smiech) Ale dedko má a samozrejme sme mu chodievali pomáhať.“

 

Videl som ťa hrať už na viacerých postoch, preto si netrúfam odhadnúť na ktorom si začínal. Kde to bolo?

„Na poste útočníka. Celkom mi to išlo a aj ma rýchlo zobrali do Komárna. Mal som vtedy asi trinásť rokov. V prvej sezóne som síce veľa gólov nedal, ale v druhej, keď sme súťaž vyhrali, v tridsiatich zápasoch som ich nastrieľal päťdesiat. Potom som prišiel do Dunajskej Stredy na strednú školu. Po čase som sa vrátil do rodnej dediny, odtiaľ som išiel do Nových Zámkov, takže som školu v Dunajskej Strede musel nechať. Po polroku som z Nových Zámkov odišiel, nepáčila sa mi škola a ani som si nerozumel so spoluhráčmi. Vrátil som sa do Dunajskej Stredy a prišiel som do DAC-u. Dal som si takzvanú poslednú šancu.“

 

Kto z Dunajskej Stredy ťa objavil? Ako si sa sem vlastne dostal?

„Prišiel som sem preto, lebo som chcel chodiť do športového gymnázia.“

 

A ako si sa dostal konkrétne do DAC-u?

„Sám od seba. Prihlásil som sa, že by som rád hral za nich futbal.“

 

Za U19-ku?

„Áno, v sezóne, keď sme postúpili.“

 

To je pekný príbeh, prišiel si do U19-ky so slovami: Chcel by som tu hrať futbal a ešte v tej sezóne si si obliekol corgoňligový dres...

„Tak to bolo. V U19-ke, som si veľa nezahral, hneď ma totiž zobrali do A mužstva. V doraste sme mali dobrú partiu, výborný kolektív, to na betón. Hovorím, veľa som si s nimi nezahral, snáď sedem zápasov, ale vždy som sledoval ako sa im darí. Zaslúžene vyhrali súťaž, mali dobré mužstvo.“

 

Ak si na začiatku sezóny prišiel sem so slovami - Chcel by som tu hrať, a na konci sezóny bol zápas na Pasienkoch, po ktorom ťa tréner Kranjčar na tlačovke vyzdvihol a chválil, tak je to podľa mňa na úvod blesková cesta nahor. Ako si vnímal prvé ligové zápasy?

„To ani neviem slovami vyjadriť... Bol to hlavne super pocit hrať pred takým množstvom divákov a v skvelej atmosfére. Bohužiaľ, v tom čase to DAC-u veľmi nešlo, ale ja som sa hlavne tešil, že som dostal šancu. A na slová Kranjčara si spomínam, veľmi ma potešili.“

 

Ozaj, ty si trémista?

„Ani nie, možno na začiatku. Napríklad pred zápasom so Slovanom, keď sme prehrali 0:1 a gól dali cezo mňa.“ (smiech)

 

Prišla ďalšia sezóna, obdobie keď bol trénerom Garger. Hral si aj za áčko a aj za béčko.

„Cítil som to tak, že tréner dáva prednosť zahraničným hráčom. Veľa som vtedy nehral, lebo som bol jednak náhradník v áčku a druhá vec, tréner Garger nás nepúšťal hrať za rezervu, aby sme sa nezranili.“

 

Ak sa dobre pamätám, vtedy sa Ti nie vždy darilo. Aj kvôli tomu pendlovaniu?

„Hm... Ja som nikdy nehral ľavého obrancu. Keď ma vytiahli k dospelým, pre mňa bol ten post veľkou neznámou. Takticky som nevedel, kde som. Ja som vždy rád útočil, nerád som bránil.“

 

Prichádza éra Mikiho Radványiho. V čom sa podľa teba mužstvo zmenilo najviac?

„Súzvuk. V tom, že sme boli dobrý kolektív. Hovorili sme, ako sa hovorí „jedným jazykom“. Na ihrisku bola dobrá komunikácia.“

 

V tom čase si ťa všimli v reprezentačnom výbere U 19. Ak dobre viem, aj si si zahral?

„Bol som s nimi viackrát, lenže väčšinou to vyšlo tak, že som sa zranil. Buď som na zraz vôbec nešiel, ale stalo sa aj to, že som s nimi bol, ale zranený. Mám na konte jeden reprezentačný zápas v Chorvátsku, v ktorom sme remizovali 0:0.“

 

Na akom poste si hral?

„Prvý polčas ľavý obranca a v druhom ľavý záložník.“

 

V tejto sezóne prišiel tréner Horný, neskôr Németh Krisztián a dostal si a dostávaš viac príležitostí ako v minulosti. Začnem túto etapu zápasom, v ktorom si strelil svoj prvý ligový gól...

„Áno... (úsme) Opäť neviem, ako vyjadriť pocit, ktorý ma naplnil. Strelil som už veľa gólov, ale takýto gól... Je to ťažké vyjadriť slovami.“

 

Začal si kopať štandardky. Nebolo to z postu ľavého obrancu ťažké? Videl som, že si sa pri rohoch dosť nabehal...

„Tú trasu vyklusám, to mi nerobí problém...“

 

Strelil si svoj prvý ligový gól, ale mužstvu to nešlo. Ťahali ste dlhú sériu zápasov bez bodu. Zároveň si zmenil post a stal si sa záložníkom, kde sa cítiš lepšie. Zhodnoť sériu a svoju zmenu postu.

„Myslím si, že ani na poste obrancu som nemal problémy, ak sa dobre pamätám, cezo mňa sme gól nedostali. V Nitre som hral prvýkrát ako záložník, Krisztián Németh bol s mojim výkonom spokojný. Ako som už hovoril, na tomto poste mi to ide lepšie.“

 

Teraz Ti prečítam odkaz od jedného pána, s ktorým som robil predchádzajúci rozhovor. Som zvedavý či uhádneš, kto to povedal. Citujem: „Videl som, že strelil veľmi pekný gól proti Banskej Bystrici a dúfam, že v tomto trende bude pokračovať. Ide o veľmi talentovaného hráča, myslím si že čas mu dá za pravdu, respektíve dá za pravdu ľudom, ktorí mu dali šancu. Musí ostať pri zemi a vždy musí rozmýšľať o tom čo chce robiť a kam to chce dotiahnuť. Poriadok v hlave, to je najdôležitejšie, pretože zvyšné veci sú mu Pánom Bohom dané. Hm... Okrem pozičnej hry...“ Koniec citátu. Čo myslíš, kto to povedal?

„Nebol to náhodou Németh Kriszti?“ (smiech)

 

Nie, bol to Miki Radványi.

„Ááá... Som prekvapený...“

 

Čo hovoríš na poznámku o tvojej pozičnej hre? Viaže sa to skôr iba na post obrancu?

„Podľa mňa áno. Na poste obrancu som ani nehral rád. Nie som naň takticky prichystaný, lebo som ho v živote nehral. Neviem čo je to bránenie. Aj ako záložníkovi sa mi ťažko bráni.“

 

Si sotva dvadsaťročný chalan, máš určite ešte plnú hlavu futbalových vzorov a obľúbencov. Ktoré je tvoje obľúbené mužstvo?

„Arsenal.“

 

Aha, tak anglická liga. Je Premier League súťaž, kde by si aj rád hral?

„Samozrejme. Ja milujem hrať, keď prší, veľmi rád hrám v typicky anglickom počasí. Je to nie síce najkrajší, ale určite najlepší futbal. A samozrejme atmosféra.“

 

Obľúbený hráč?

„Vždy ním bol Luis Figo. Ešte z Madridu. A teraz je ním Samir Nasri, ktorý odišiel z Arsenalu. Bohužiaľ.“

 

Spravme to takto. Ja ti poviem post a ty mi povieš hráča, ktorého považuješ za najlepšieho. Najprv zo sveta a potom z Corgoň ligy. Začínam. Brankár?

„Gigi Buffon a Pavel Kováč.“

 

Obranca?

„Vždy ním bol Roberto Carlos. Corgoň liga... Fúha... Neviem nikoho vyzdvihnúť. Voľakedy som preferoval Kornela Salátu, ale teraz neviem vymenovať nikoho, kto by ma zaujal.“

 

Záložník?

„Bol ním Luis Figo a teraz Abou Diaby z Arsenalu. V lige ním bol Róbert Jež, ale teraz neviem nikoho vyzdvihnúť. Nie je to sezóna, v ktorej by nejakí hráči vyčnievali.“

 

Útok?

„Lionel Messi. Corgoň liga takisto nič...“

 

Tréneri?

„Neméth Krisztián a vo svete Arsene Wenger.“

 

Zápasy?

„Finále LM, v ktorom Liverpool zmazal trojgólové manko. A čo sa šampionátov týka, zápasy Španielska na MS 2010. A v CL samozrejme najradšej spomínam na zápas, v ktorom som dal gól.“

 

Ako sa ti žije v Dunajskej Strede? Koľko rokov si už z domu?

„Päť rokov. Problémom pre mňa je, že je to malé mesto, nie je veľmi kam ísť. Ale ľudia sú tu dobrí a priateľskí.“

 

Diváci?

„No...“

 

Aha, tu sú dve modelové situácie. Keď chodia a keď nechodia...

„To je problém. Že nechodia, keď to nejde.“

 

Hm... Podľa mňa nielen preto nechodia, lebo nejde hra. Má to svoje logické príčiny.

„Ale bez divákov sa hrá veľmi zle.“

 

To Ti verím. Pospomínaj radšej na obdobie, keď chodili.

„Vedia vytvoriť neskutočnú atmosféru, keď si spomeniem na vypredaný štadión proti Slovanu a atmosféru pred zápasom... Aj keď som nehral, bolo to úžasné.“

 

Zsolti, aké máš futbalové ciele?

„Každopádne sa chcem dostať do zahraničia, skúsiť vyššiu úroveň. Ale, samozrejme, najprv chcem dosiahnuť niečo aj tu. A dostať sa do reprezentácie ako stabilný hráč.“

 

Okrem futbalu, čo máš rád? Predpokladám, že Facebook...

„PlayStation, oddych, byť s kamarátmi, zabávať sa. Veľmi ma dnes okrem futbalu nevie nič upútať, zaujať. Všetko sa mi točí okolo futbalu.“

 

Ozaj, chcel by si byť tréner? Máš ešte času dosť, ale rozmýšľal si na takúto tému?

„Určite by som chcel. Mám aj zošit, kde si zapisujem každý tréning. Popíšem a nakreslím celé dianie na tréningu.“

 

Tak potom poďme na trénerské otázky. Aké rozostavenie máš rád ako hráč a aké by si praktizoval ako tréner?

„Preferoval by som rozostavenie v akom hráme teraz: 4-2-3-1. Je to dobré rozostavenie aj na defenzívu a aj na ofenzívu.“

 

S čím by si nevyrukoval?

„Trebárs 5-3-2, alebo 3-5-2.“

 

Poďme trochu späť do Kosíh. Ako berú rodičia tvoju kariéru? Neboli proti?

„Nie, nie, nikdy. Vždy ma podporovali. Keď bolo treba, brali ma napríklad skoro ráno autom do Komárna na futbal. Bohužiaľ na zápasy nevedia chodiť, ale sledujú ich na nete. Sú na mňa hrdí a tešia sa, že som dosiahol, čo som chcel.“

 

Si jedináčik, alebo máš súrodencov?

„Mám mladšieho brata Árpiho. Bol talentovaný, aj on chodil do školy do Dunajskej Stredy, ale bol lenivý na školu. Bol brankárom, veľmi dobrým, ale vzdal to a vrátil sa do rodnej dediny.“

 

DAC. Naposledy ste vyhrali. Víťazstvo po siedmych prehrách je vždy veľmi pozitívna vec, ale ako ďaleko ste podľa teba od optima?

„V hlave sme posledné zápasy podľa mňa zvládali, ale nikdy nám to nevyšlo, tak ako sme chceli. Musíme v zápasoch odovzdať to, čo na tréningu nazbierame.“

 

Posledná otázka. Čo chceš odkázať Jardovi Hílekovi, s ktorým bude ďalší rozhovor?

„Nech drží mužstvo pokope, tak ako to robil doteraz.“

 

Veľa šťastia a prajem Ti, aby tvoj bystrický gól nebol na dlhý čas jediným, aby čím skôr prišli ďalšie. A ďakujem za rozhovor.

„Aj ja ďakujem.“

(Tibor Poór, 16.9.2011)