Naša šálka kávy s... (Exkluzívny rozhovor Tibora Poóra s Jaroslavom Hílekom, kapitánom DAC-u)

Takže, tak...

 

Nelichotivá séria, posledné miesto v tabuľke, prázdne tribúny a vrenie v zákulisí. Otázok je možno tisíc, ale odpovede sa hľadajú ťažko. Je to čas ako stvorený pre človeka s funkciou kapitán. Tak preto, Jaroslav Hílek.

 

Jardo, skôr než načneme aktuálnu sezónu, vráťme sa k jarnej časti. V našom rozhovore pár dní pred jej úvodom si vyjadril myšlienku, že ľavá strana zálohy bude problémom...

„Aj ty asi dobre vieš, že po odchode Miša Gašparíka sme náhradu na jeho post nenašli. Nechcem povedať, že chalani, ktorí tam hrali, úplne vyhoreli, ale ľavého záložníka Mišovho formátu sme dodnes nenašli. Záložníka, ktorý by vyhovoval našej hre. Ale určite to nie je príčina, respektíve jediná príčina nepodarenej jari.“

 

Po jesennej časti si sa v médiách vyjadroval v tom zmysle, že si v Dunajskej Strede futbalovo ožil. Ako by si sa vyjadril o jari?

„Hlavne som cítil veľkú úľavu, že sme nakoniec neboli bezprostredne zatiahnutí do boja o záchranu.“

 

Čo rozhodlo, že sa tak nestalo?

„Dôležité bolo, že sme porazili Prešov a následne vyhrali v Dubnici. Ani by som nepovedal, že nejaké nasadenie či zomknutie, to by malo byť samozrejmé. Neviem, možno konečne s nami hrala aj šťastena, ale najdôležitejšie boli asi dva spomínané výsledky.“

 

Ak budeš raz svojim vnukom rozprávať o svojej kariére, čo im povieš o sezóne 2010/2011?

„V globále budem určite na ňu spomínať v dobrom. Ako si spomenul aj ty, ja to celé beriem tak, že som tu naozaj futbalovo ožil. Aj preto som predlžoval zmluvu.“

 

Ako si videl začiatok novej sezóny? Aj z pohľadu zmien, či už trénerských, ale aj hráčskych?

„Ja som si po prvej sezóne hovoril, podľa toho ako vyzeralo leto, že to môže byť už len lepšie. Asi som slepo veril, že mužstvo môže byť už len stabilizovanejšie. Hlavne po dobrej jeseni som veril, že by sme už nemali riešiť rozbitý káder, ale maximálne dva posty. Ale opak bol pravdou. Mýlil som sa vo svojich víziách. Leto a príprava pred sezónou určite neboli ideálne.“

 

Práve preto bolo paradoxné, že v porovnaní s úvodnými zápasmi predchádzajúcich ročníkov, výkon v Trnave vyznel dobre...

„Áno, paradoxne to vyznelo, že hra má koncept, že mužstvo vyzeralo byť zohraté a aj herne a takticky sme neboli zlí. Veľa nezainteresovaných ľudí mi hovorilo, že sme hrali v Trnave remízový zápas. Súhlasím s tebou, že štart v Trnave vyznel dobre. Ale, nenaviazali sme naň.“

 

Mám vo zvyku robiť v úvode sezóny ohľadom možností mužstva prvé závery až vtedy, ak vidím minimálne jeden zápas vonku a jeden doma. A lepšie mi vychádzal zápas vonku. Zdalo by sa teda, že v úvode bolo menej problémov s defenzívou.

„Úplne s tebou nesúhlasím, pretože s Bystricou som napríklad v stopérskej dvojici hral ja a nebolo to ideálne. Viem zahrať stopéra, ale nie som stopér. Zápas nebol z mojej strany ideálny a aj som chýbal v zálohe. Mužstvo ako celok sme sa nechávali prehrávať a z toho vyplývalo, že sme boli smerom dopredu málo nebezpeční. Nenadviazali sme na kompaktnosť z Trnavy. Pre mňa bol zápas s Bystricou dosť veľkým sklamaním. A zápas mal veľký vplyv na sériu prehier.“

 

Ani ja netvrdím, že sme boli v defenzíve dobrí, mali sme veľké problémy, snáď najväčší som videl v tom, že trebárs proti Bystrici sme hrali v obrane s tromi záložníkmi...

„No však áno, ty si o tom aj písal. Príliš dlho nás sprevádzalo, že sme nemali vyriešenú obranu.“

 

Prišli prvé prehry a často sa stalo, že ľudia boli náchylní porovnávať situáciu s minulým rokom. Ale, nebolo to to isté. Kedy si si uvedomil, že sú tu príliš veľké chyby a nedostatky na to, aby prišlo k podobnému obratu ako minulý rok po 4. kole?

„Ja som mal po Bystrici pocit, že sa nemusí opakovať minulá jeseň, keď sa mužstvo formovalo rozumne a koncepčne. Tréneri, Krisztián a hlavne Radványi mali víziu, ktorú predkladali vedeniu a podľa toho si skladali mozaiku. Nechcem povedať, že by tréner Horný nemal víziu, skôr mi skladanie a doplňovanie mužstva prišlo tak trochu divoké. Ale späť k otázke. Po Bystrici som už tušil, že sa jeseň nemusí zopakovať,. Celkovo mi koncepcia a symbióza trojuholníka hráč - tréneri - funkcionári prišla odlišnejšia než na jeseň minulého roka.“

 

Nebudem porovnávať kvality jednotlivých trénerov, ale v súvislosti s Mikim Radványim mi napadlo, či tu nechýba typ trénera, človeka akým bol on?

„Telefonoval som s ním v období keď sa nám nedarilo, voláme si často. Rozprávali sme sa a ja, ani nie že by som hodnotil jeho trénerský prínos, pretože Miki bude pre mňa vždy TOP tréner na Slovensku a vďačím mu za veľa, ale povedal som mu iné. Povedal som mu, že keď odišiel, odišla s ním aj duša klubu. Bol odtiaľto, mal dobre vzťahy, dokázal ovplyvniť funkcionárov, mal napojenie na divákov, na mesto, proste odchodom trénera Radványiho odišla z klubu duša a spojivo. Duša dunajskostredského futbalu.“

 

Počas, nazvem to antalovskej éry, sme mali zlých sérií neúrekom. Neboli také dlhé, ale v jednom vidím rozdiel. Nechcem tým čo poviem zľahčovať sériu siedmych prehier, ale aj keď ste hrali zle a nemali výsledky, nekonala sa sabotáž futbalu na spôsob Abenu na Tehelnom poli v roku 2009. Pre mňa osobne, je znesiteľnejší pohľad na prehry a slabé výkony, ak niečo podobné neregistrujem. I keď to na podstate veci a fakte že sme poslední, nič nemení. Je z pohľadu kapitána ťažké ustrážiť, aby sa nesabotoval futbal? Napriek všetkému?

„Keď to tak vyzerá som rád, pretože som na adresu nášho charakteru počul už všeličo... Hm... Nestojí to veľa námahy, pretože si myslím, že človek hrá v prvom rade o svoje meno, nemôže hrať futbal bez nejakého charakteru...“

 

Hej, hej, ale ja mám skôr na mysli kapitánske hľadisko.

„Z pozície kapitána to nestojí veľa námahy, pretože 98 percent mojich spoluhráčov je takých, že naozaj „šmyknú“ aj v 90. minúte. Či sa darí a či nie. A uvedomujú si, že aj my sme niečo pokazili, teda hlavne my sme niečo pokazili. A v každom momente, každej sekunde to chceme napraviť.“

 

Po sérii prehier prišli dva zápasy, ktoré ste vyhrali. Z pozície fanúšika, ale aj novinára, či hocikoho, sa nedalo prepočuť pozápasové dianie u súpera. U jedného exemplárne tresty a u druhého odchod trénera domov taxíkom. Neprecenili sa tieto dve víťazstvá, a nedoplatili sme na to v Senici?

„Viem, na čo mieriš. Celkom s tebou nesúhlasím, pretože Prešov nie je slabý súper. My sme tie dva zápasy hrali poctivo a dobre a myslím si, že by sme v ten deň porazili hociktoré mužstvo z našej ligy. V Prešove prišli exemplárne tresty možno aj preto, lebo prehrali s posledným a brali to ako tragédiu. Ja si myslím, že to je ich starosť, ale čo sa týka tvojej otázky o preceňovaní víťazstva, určite je tam veľa rezerv a to sa ukázalo aj v Senici. Myslím si však, že výkon so Slovanom bol výkon, na aký by malo naše mužstvo nadviazať. Z dobrej defenzívy vyhrávať súboje. A ani by som nepovedal, že Senica je kompaktnejšie mužstvo ako Slovan...“

 

To ani ja netvrdím, ale proti nám hrala kompaktnejšie Senica...

„Áno, ale keby sme hrali my tak ako proti Slovanu, alebo v Prešove a do každého súboja išli kompaktne zozadu, myslím si, že by sme v Senici neprehrali.“

 

Faktom však je, že sme prehrali o tri góly. Kde si videl najväčšie nedostatky? Zlyhali sme individuálne, ako jednotlivé rady, alebo mužstvo ako celok?

„Nezainteresovaní ľudia mi tvrdili, že sme hrali dobrý futbal. Ale ja nechcem s nikým debatovať, že sme hrali dobrý futbal, pretože keď sa prehrá o tri góly, tak nikomu nemôže ani napadnúť myšlienka, že hral dobrý futbal. To tak na začiatok. Pravdu Ti poviem, ja som nezažil zápas, kde by sme súperovi tak ľahko darovali tri góly ako Seničanom. Ideme do Senice, ktorá má hru založenú na brejkoch a my sme ich gólmi postavili na nohy. Mali sme pred gólmi vždy loptu v moci, aj sme si to v kabíne povedali, že sme riskantne rozohrávali, či už Paľo, alebo chalani vzadu. Predtým v obrane, alebo v súčinnosti s brankárom takéto nedostatky či chyby neboli. Na druhej strane sme my záložníci mohli gólom zabrániť skorším a razantnejším dostupovaním, takým ako proti Slovanu. Zápas rozhodli nevynútené chyby našej defenzívy, ale aj to, že sme nehrali dostatočne agresívne v strede poľa. Bolo to tak 50 na 50.“

 

Krisztián presadzuje rozostavenie 4-2-3-1, ktoré vám podľa môjho názoru evidentne sedí. Počas a po zápase som rozmýšľal, či nebolo príliš odvážne pri takomto rozostavení hrať s tak vysoko vysunutými krajnými obrancami?

„Presne o tom som hovoril a aj sme sa bavili s Igorom, proste za stavu 0:0 sme mali hrať viac zo zabezpečenej obrany. Aj pri našom otváraní útoku. Ono je to super, že si hore pýta loptu, Paľo mu ju dá, je to také barcelonovské, ale Barca to má v krvi. My v našej pozícii sme nemali v spomínaných fázach zápasu tak hrať. Tiež si myslím, a aj sme si to povedali, že bolo riziko hrať tak vysoko a hrať na riskantné lopty.“

 

Nedám Ti otázku, iba poviem: Žilina a Trnava.

„Mám len dobré pocity. Ja len dúfam, že sa nebudem mýliť ak poviem, že mužstvo vie hrať so silnými lepšie. Hráme dva zápasy doma, sú to atraktívni súperi a ja verím, že na Žitný ostrov si súperi nebudú chodiť po body. Ani Žilina a ani Trnava. Dúfam, že zápasy vyhráme a vtedy už budeme na dobrej ceste zo zložitej situácie.“

 

Diváci. Poviem dva názory. Prvý si vyslovil ty a znie: „Pre mňa je otázka položená tak, že buď niekto fandí, alebo nie.“ Ešte predtým, než poviem druhý názor, podotknem, že je absolútne normálne, ak po takýchto výsledkoch návšteva poklesne. To sa ešte nikde nestalo, aby sa zvýšila či ostala, ale...

„Ostáva tam, kde futbal znamená viac, ale u nás je to logické.“

 

Áno, hovorím o strednej Európe. Poďme však k tomu druhému názoru a mierim na konkrétnu vec, ktorá pre týchto ľudí znamenala bodku na i. Vyvedenie fanúšikov. Oni si povedia: Nestojí nám to za to, aby sme išli na štadión, kde nás takýmto spôsobom vyviedli, napriek tomu, že nebol k tomu žiaden dôvod. Ešte doplním. Ako počujem, fanúšikov najviac „vytáčajú“ tri-štyri vyjadrenia, v ktorých hráči hovoria, že nevedia o čo ide...

„Ja za hráčov môžem povedať, že my naozaj úplne presne nevieme čo sa stalo. My sami vieme, že nie všetko funguje a je tu veľa problémov. Vieme, že vedenie klubu má spor s mestom, padalo meno nejakého nového investora. To vnímame. Ty hovoríš, že fanúšikovia nechodia preto, že ich hnevá postoj tohto vedenia a to, že ich vyviedli za nejaký transparent? Dobre tomu rozumiem?“

 

Aj kvôli tomu. Vyvedenie by som nazval bodkou na i. V podstate sa tým zaoberali aj celoslovenské média a napríklad Új Szó rozoberalo, že takéto niečo si nedovolil ani anglický klub, kde na amerických investorov vytiahli transparent s omnoho tvrdším textom.

„Viem, bolo to v Manchestri...“

 

No a nechali ich tak, pretože pochopili, že je to v rámci slobody prejavu.

„Tak áno, na to sú zákony, je tu sloboda prejavu. Určite ich nemali vyviesť. Ale ja by som skôr povedal, že toto vedenie tu bolo, alebo už je tu tri roky, bože chráň, nechcem sa ich zastávať, ale boli v tom období úspešné výsledky a vtedy na futbal chodievalo veľa ľudí a nevadilo im, že kto robí futbal. Možno sme my hráči reagovali tak preto, lebo sme to vnímali ako reakciu ľudí na šnúru neúspešných zápasov. To im ani nezazlievam, pretože ak niekto prehrá sedem zápasov za sebou, tak je alebo sú babráci a možno si naozaj nezaslúžia podporu. Ale keď fanúšikovia majú aj iné dôvody, beriem to ako fakt.“

 

Jasné, séria prehier vždy prinesie pokles návštevnosti, ale toto už bol pokles divákov aj mimo neúspešnú sériu. V predchádzajúcich rokoch tu boli hráči, ktorí sabotovali futbal a diváci predsa chodili a návštevnosť takto rapídne nikdy neklesla. Skôr si myslím, že fanúšikovia v tejto veci očakávajú ospravedlnenie a...

„Zmenu majiteľa?“

 

Niektorí možno naozaj zvážia návrat až po zmene. Ale teraz som myslel na iné. Fanúšikovia čakajú na ospravedlnenie a nie, že si pozrú v televízii ako sa hráči vyjadrujú, že nevedia čo sa stalo.

„My sme úplne presne nevedeli čo sa stalo.“

 

Ale fanúšikovia to vnímajú ako jednu z odpovedí klubu.

„Ja viem. Fanúšikovia cítia, že im bolo ublížené. Preto konajú. Ale ja to beriem skôr tak zoširoka, z možno naivného futbalového hľadiska, že ako fanúšik nefandím, príklad Ti poviem, Hílekovi alebo Antalovi a Mohsenimu, ale fandím svojmu DAC-u. Mňa trochu vytočilo, keď som počul, že kopec fanúšikov išlo radšej na zápas Győr-Ferencváros, než na zápas DAC-u. Keby tu bolo so Slovanom 5000 ľudí, pre každého by to bol zážitok. Keď my hráči vieme, že fanúšik DAC-u, ktorého sme za minulú sezónu nespočetne krát chválili, dnes povie, že ide radšej na Győr -Ferencváros, tak potom...“

 

Ale nie je to reakcia len na váš výkon, ale aj na vyvedenie a postoj klubu k fanúšikom.

„Ale ja fanúšikom o ktorých viem, že radšej idú do Győru, nepôjdem poďakovať. A keď som kapitán, tak to nespraví ani mužstvo.“

 

Hm... Myslím si, že v tejto veci tak trochu nechápete miestne reálie a špecifiká tejto oblasti. V tomto regióne, aj keď sa darilo a bol zápas Fradi, vybralo si veľa ľudí Fradi. Pre niektorých Fradi neznamená viac, ale pre niekoho áno. U niektorých je to dnes truc, ale u niektorých nie. V osemdesiatych rokoch sa napríklad chodilo hromadne na sobotňajšie ligové dvojzápasy na Népstadione, kde bolo šesťdesiattisíc divákov. A ja si to pamätám aj keď sme bývali v okolí Senca. Pre týchto ľudí je to úplne prirodzené. Sú ľudia, ktorí im dnes položia otázku - „Tak komu teda fandíš?“, ale oni si ju takto nekladú. Už desaťročia. Jednoducho to nevnímajú tak, ako si naznačil ty, ani v čase keď sa DAC-u darí.

„Ale to zas nechcem povedať, že nemôžu byť zároveň fanúšikmi DAC-u a Fradi.“

 

Môžu byť, pretože oni už sú.

„Dobre, keď si myslia, že to je pre nich lepšie, tak to tak aj spravia.“

 

Jardo, je to vždy o slobodnej voľbe ľudí. Nikoho nemôžeš prinútiť aby chodil sem, ak nechce. Niečím ho musíš pritiahnuť.

„Lenže počas zlej série, nebudem sa na to vyhovárať, ale keby ľudia chodili ako na jeseň, mali by sme minimálne o štyri body viac. Z domácich zápasov. Vlani nás dotlačili do viacerých víťazstiev. Ale keď je na zápase päťsto ľudí a z nich štyristo nadáva, tak potom je hráč z toho celého nervózny. Keď je niekto typ hráča ako ja, typ hráča ktorý na to reaguje a vždy bude reagovať a nenechá sa urážať z tribúny, lebo vie, že sa snaží vždy hrať na sto percent... Keď ma bude niekto urážať z tribúny, ja ho budem urážať z ihriska. Aj keby sa to nemalo, lebo by som mal mať nadhľad, ale je to tak.“

 

Počas zápasu s Myjavou som cítil aj ja, že to celé naberá fluidum dedinského futbalu...

„Áno, to tak bolo.“

 

Ale tu je dôležitá skôr otázka ako ich dotiahnuť späť a do akej miery sa to ešte dá.

„Diváci nechodia, lebo majú na to svoje dôvody, ale cesta naspäť... Určite ich nebudeme prosiť, pretože my ich môžeme pritiahnuť dobrými výkonmi. A potom bude na nich, či sa vrátia, alebo budú chodiť na Ferencváros.“

 

Vieš ako by som nazval terajšiu situáciu? Alebo ako by ste ju mohli poňať? Nie, že chodia do Győru či na Fradi, ale že nechodia na DAC.

„Možno, že v nás hráčoch je trochu ješitnosti, ak si spomenieme na vlaňajšiu jeseň... Keď chodili...“

 

Sú diváci, ktorých budete vedieť výkonmi vrátiť, niektorí sa vrátia ak sa povie sorry, ale je kopec ľudí, ktorí sa podľa mňa už nevrátia nikdy. Respektíve sa vrátia až po zmene vo vedení klubu.

„Hm... Tak to je. Zhodnotil si fakty, poznáš divácku stránku, poznáš aj nás... Takže tak.“

 

Jardo, ďakujem, že si prišiel a debatoval si so mnou aj na túto tému.

„Ďakujem aj ja."

 

Na záver tohto rozhovoru by som napísal najdôležitejší odkaz, ktorý podľa mňa môže situácia vygenerovať. Futbal, hráči a kluby sú tu v prvom rade pre divákov a nie naopak. Fanúšikovia a múdri ľudia to vnímajú tak. Rovnako ako občania vnímajú úlohu politikov a politiky. Sú tu pre občanov a nie naopak. Napriek tomu, že to tak občas nevyzerá...

(Tibor Poór, 30.9.2011)