Stredopoliar D. Stredy Fodrek: „Chcel som to už aj zabaliť“

 

DUNAJSKÁ STREDA - Za tri roky absolvoval štyri operácie pravého kolena, aby pred pár dňami mohol ohlásiť návrat na slovenské trávniky. Ofenzívny stredopoliar Branislav Fodrek (31) však tentoraz neháji farby klubu, ktorý bojuje o titul, ako na to bol v minulosti zvyknutý, ale oblieka dres Dunajskej Stredy bojujúcej o záchranu v našej najvyššej futbalovej súťaži.

 

„Život je zmena. V prvom rade však musím povedať, že som vôbec rád, že som sa do veľkého futbalu mohol vrátiť. Počas posledných sezón, kedy ma prenasledovalo jedno zranenie kolena za druhým, som totiž už neraz pomýšľal na koniec kariéry,“ prezradila v rozhovore pre Šport.sk jedna z niekdajších opôr petržalskej Artmedie v čase jej najväčšej slávy.

 

Braňo, po komplikovanom zranení kolena a niekoľkých operáciách si pred pár týždňami vybehol po dlhšom čase opäť na slovenské trávniky. Tentoraz v drese Dunajskej Stredy. Ako vôbec došlo k tomu, že si sa objavil v tíme zo Žitného ostrova?

„S vedením som bol v kontakte už na jeseň minulého roka, no pre pretrvávajúce problémy s pravým kolenom, som na tréning či zápas nemohol ani pomyslieť. Potom mi však pán Antal vybavil dvojtýždňový pobyt v rehabilitačnom centre vo Viedni, kde sa o mňa staral špecialista, mimochodom bývalý kondičný tréner Rapidu Viedeň a postupne sa môj zdravotný stav začal zlepšovať. Po návrate z Rakúska som sa s klubom dohodol na pôsobení do konca sezóny, začal som s tímom postupne trénovať a tak mám za sebou už štyri zápasy.“

 

Pociťuješ momentálne ešte nejaké bolesti?

„Samozrejme, že áno, veď tie neprejdú v takýchto prípadoch zo dňa na deň. Dá sa s tým však trénovať i hrať, no o koleno sa musím príkladne starať. Ľadovať ho, rehabilitovať a podobne...“

 

Spomínané operácie kolena ti určite na psychike nepridali. Ako sa teda cítiš po tejto stránke?

„V súčasnosti už omnoho lepšie, no priznám sa, že ešte prednedávnom ma neraz prepadávali myšlienky, že s futbalom už budem musieť nadobro seknúť. Každý profesionálny športovec vám povie, že zranenia či choroby sú to najhoršie, čo ho môže v živote postretnúť. Aj ja som si tým prešiel a aj vďaka tomu som prišiel na to, že kariéra u futbalistu môže skončiť z jedného dňa na druhý. Preto sa v týchto dňoch teším na každý jeden tréning či zápas. Všetko si snažím vychutnať.“

 

Pred podpisom kontraktu s Dunajskou Stredou si určite vedel do čoho ideš, keďže tento tím bol už po jeseni na poslednej priečke tabuľky. Sú súboje o záchranu pre teba viac motivujúce?

„Na jednej strane možno áno, no rozhodne to je niečo úplne iné ako hrať o titul. Vedel som však dopredu do čoho idem, takže sa nesťažujem a svojimi výkonmi sa budem snažiť tímu zo Žitného ostrova pomôcť k záchrane medzi slovenskou elitou.“

 

S petržalskou Artmediou, kde si strávil tvoje najkrajšie roky kariéry a s ktorou si si zahral aj prestížnu Ligu majstrov, si takmer pravidelne hral o titul. Teraz hrozí tvojmu tímu vypadnutie z najvyššej súťaže. Ako to vnímaš?

„Ako som už povedal, sú to dve diametrálne odlišné veci, no snažím sa s tým vysporiadať. Život je zmena a môj prípad je toho dôkazom.“

 

Na predposledný Prešov strácate šesť kôl pred koncom už 9 bodov. Je podľa teba slovo záchrana vo vašom prípade ešte reálne?

„Teoretická šanca ešte žije a my sa o zázrak v podobe záchrany pokúsime. S Prešovčanmi hráme ešte vzájomný zápas, no čakajú nás i omnoho ťažšie zápasy, či už so Žilinou alebo so Slovanom. Celkovo sa hrá ešte o 18 bodov a my sa musíme pokúsiť získať maximum.“

 

Pozrime sa teraz na opačný pól tabuľky. O titul si to s najväčšou pravdepodobnosťou rozdá trio Žilina, Trnava, Slovan, no v hre je ešte stále aj Senica. Čo myslíš, kto napokon zdvihne nad hlavu majstrovský pohár?

„Podľa mňa to bude niekto zo spomínané tria – Žilina, Trnava a Slovan. Možno by si už ten titul konečne zaslúžili Trnavčania, no ako rodený Bratislavčan, ktorého kariéra je spätá s belasými, si nič iné ako titul pre zverencov trénera Vladimíra Weissa priať nemôžem.“

 

Do futbalového dôchodku máš ešte pomerne ďaleko. No predsa len, rozmýšľal si už nad tým, čo budeš robiť, keď raz zavesíš kopačky definitívne na klinec?

„Ako som už povedal, neraz som sa nad tým v období, keď som pre zranenie pauzoval, zamýšľal, no nič konkrétne som nevyhútal. Odmalička som však pri futbale, a tak by som rád pri ňom aj v budúcnosti zostal. No v akej pozícii, o tom je ešte predčasné hovoriť...“

(Šport.sk, 16.04.2012)