Pre Kučeru je každý zápas ako tréning

 

Dunajská Streda sa po množstve prehier nachádza na dne tabuľky s nelichotivou perspektívou. Nič na tom nezmenilo ani 27.kolo a prehra na nitrianskom trávniku. Hoci prehra 0:3 nie je pre DAC ničím výnimočným, súboj s Nitrou bol predsa len v niečom špecifický.

 

"Pre mňa je každý zápas podobný," povedal pre profutbal.sk brankár Dunajskostredčanov Pavel Kučera a doložil: "Opäť sme prehrali, hoci sme mali i dve alebo tri čisté šance. Niekedy sa nedostaneme ani do tých. Ak by sme niektoré premenili, súboj mohol vyzerať inak. Na druhej strane, súper mal čistých šancí aspoň dvanásť."

 

Nepremenené šance majú v Dunajskej Strede jasný základ. Zatiaľ čo v ostatných mužstvách musia hľadať liek na slabú efektivitu v koncovke, prípad DAC je niečím špecifický. Väčšina hráčov sa totiž skúša presadiť na úkor kolektívu. Nejde o tímový výsledok, ale zaujať individuálnymi výkonmi prípadných pozorovateľov z iných mužstiev.

 

"Toto mužstvo je veľmi špecifické. Hrajú tu hráči z piatich alebo šiestich krajín, či národností. Väčšina mužstva hrá iba sama za seba, pretože chce ísť za lepším. To je pochopiteľné, no neuvedomujú si, že sme jeden tím a bez kolektívneho výkonu DAC nezachránime," smutne skonštatoval skúsený gólman.

 

Bojovať treba vždy

 

Za daných okolností je frustrácia v tíme bežným javom. Niet divu, že človek musí často hľadať i elementárnu motiváciu, aby vôbec vyšiel na trávnik. Hoci šport hrajú jednotlivci, spolu tvoria kolektív. Futbal sa bez tímového výkonu nedá nazvať futbalom. Je skôr trápením ako potešením pre hráčov, i divákov.

 

"Vždy má zmysel bojovať. Pred nami je ešte niekoľko kôl a v nich sa dá uhrať celkom slušná dávka bodov. Budeme sa snažiť až do konca. Každý však vidí, že zatiaľ absolútne nemáme šancu vyhrať. Svoje príležitosti nepremieňame a každý súper ich má proti nám mnoho," uvedomuje si smutnú realitu blížiaceho sa vypadnutia Pavel Kučera.

 

Ako na tréningu

 

V najhoršej situácií sa za daného stavu nachádza, pochopiteľne, brankár. Množstvo náročných útokov, ktorým musí čeliť, vyrovnať sa s viacerými inkasovaniami každý zápas.

 

"V každom stretnutí sa cítim ako na tréningu. Nie je to nič príjemné, pretože sa na mňa valí azda pätnásť šancí za zápas. Musím byť neustále v strehu a snažiť sa udržať stopercentnú pozornosť až do deväťdesiatej minúty, aby sme zakaždým neskončili s debaklom. Zatiaľ sme ho neinkasovali," povedal Kučera a dodal: "Hráme príliš živelne a tak to nejde."

 

I v ťažkom rozpoložení sa ale snaží s niektorými spoluhráčmi udržať v tíme dávku nevyhnutnej profesionality. Spolu s kapitánom Jánom Marcinom sú bez pochýb pre svojich spoluhráčov vzorom v správnom prístupe.

 

"Už som skúsený natoľko, aby som vedel, že brankár sa musí pripraviť zodpovedne na každý zápas, aj po psychickej stránke. Napokon, každý hrá i za svoju budúcnosť. Sme profesionáli a tak sa musíme i správať. Treba do každého zápasu vybehnúť s motiváciou a odohrať ho na sto percent. Nehovorím ale, že to u nás všetci robia," zakončil rozhovor Pavel Kučera.

(Ján Ivančík, www.profutbal.sk, 18.04.2012)