Branislav Obžera reštartuje kariéru v Dunajskej Strede

 

Stredopoliara s výnimočnou rýchlosťou Branislava Obžeru po veľkých úspechoch a zahraničnom účinkovaní sprevádzajú aj veľké problémy. A to tie najhoršie - zdravotné. Po viacerých ťažkých operáciách kolena sa skúsený hráč dáva dohromady a snaží sa oživiť svoj futbalový životopis pôsobením v Dunajskej Strede.

 

Ešte ako mladík ste si vyskúšali seniorský futbal v Prievidzi a v Banskej Bystrici. Potom prišiel kľúčový angažmán v Slovane Bratislava, ako si naň spomínate?

„Bol to v podstate štart mojej kariéry, veľký skok do profesionálneho futbalu. Ako mladý hráč som vtedy získal v Slovane cenné skúsenosti, na slovenské pomery to je veľkoklub. Lenže vtedy sa výsledkovo vôbec nedarilo a všetko vyvrcholilo zostupom do 2. ligy. Ku koncu už to nebolo dobré a preto som veľmi rád privítal zmenu.“

 

Sťahovali ste sa len o niekoľko kilometrov, do petržalskej Artmedie. Tam ste museli byť všetci spokojní, nie?

„Keď už to so Slovanom nevyzeralo najlepšie, dorazila ku mne ponuka z Artmedie.Veľmi ochotne som ju prijal a ako sa ukázalo, dobre som urobil. Vyhrali sme titul, postúpili do skupiny Ligy majstrov, boli to nádherné momenty. Toto obdobie bolo asi najlepšie v mojej kariére.“

 

Odohrali ste aj šesť zápasov v reprezentácii a nemožno si nevšimnúť, že vašu kariéru významne ovplyvnila osoba trénera Vladimíra Weissa. Viedol vás na Slovensku i neskôr v Rusku, zdá sa, že je to váš osudový tréner.

„K reprezentácii - bol to pre mňa úžasný pocit, reprezentovať Slovensko. Bol som hrdý na to, že môžem hrať za svoju krajinu. K trénerovi Weissovi musím povedať, že mu skutočne vďačím za mnohé. Stretávali sme sa v priebehu kariéry prakticky neustále, dal mi šancu v Artmedii a ponúkol mi možnosť ísť hrať do Ruska. Som mu veľmi vďačný za všetko, čo pre mňa urobil. Určite bol kľúčovou osobnosťou počas väčšiny môjho futbalového života.“

 

Po úspechoch v Artmedii a na európskej scéne prišlo teda vaše spoločné účinkovanie v ruskom tíme Saturn Moskovská oblasť, ako ho hodnotíte?

„Spomínam na to veľmi rád. Bohužiaľ som mal v tom čase problémy s kolenom a kvôli nim som vtedy odohral len 14 ligových zápasov. Toto bol angažmán, kde som sa zoznámil s futbalom na vysokej úrovni. Ruská liga je veľmi silná súťaž, hrajú tam mnohí reprezentanti z Európy alebo Južnej Ameriky. Koniec koncov ruské kluby dokazujú svoju úroveň aj v európskych pohároch, často nastupujú v základnej skupine Ligy majstrov alebo v play-off Európskej ligy. Som rád, že som si futbal v Rusku skúsil, aj keď je škoda, že iba v štrnástich dueloch.“

 

Ako ste na tom boli s ruštinou? Mali ste aj nejaký iný problém so životom v Moskve?

„Ruštinu som sa už v škole neučil, takže som v tomto pokrivkával. Vtedy mi ale pomáhal Peter Petráš, po rusky vedel a učil ma rôzne výrazy. Hlavné bolo, aby som sa dohovoril so spoluhráčmi na ihrisku a aspoň v základoch v kabíne. Moskva ako taká je krásna, život tam bol príjemný.“

 

Po odchode z Ruska a prestupe do Artmedie ste po druhý krát spojili svoj osud so Slovanom a hneď zo začiatku ste mu priniesli šťastie.

„Je pravdou, že hneď ako som sa vrátil do Slovana, po desiatich rokoch sme pre klub znova vyhrali ligový titul. Boli to pekné časy, prvá sezóna po návrate bola parádna. Lenže potom ma opäť postretlo zranenie kolena a vypadol som zo zostavy asi na sedem alebo osem mesiacov. A keď som potom znova nastúpil, koleno opäť nevydržalo. Nasledovala druhá plastika predného krížového väzu. Slovan potom so mnou nepredĺžil zmluvu a musel som si hľadať iný tím.“

 

Uplatnenie ste našli v neďalekej Dunajskej Strede, ktorá teraz hrá 2. ligu. Ako sa vám tu páči?

„Máme v kabíne super partiu, čo som rád. Vedel som, že po komplikovanom zranení budem ťažko zháňať nový klub, preto ma ponuka z Dunajskej potešila. Navyše tu mám aj bývalých spoluhráčov Fodreka a Velického, čo mi zjednodušilo aklimatizáciu v novom prostredí. Darí sa nám na ihirsku a to je najdôležitejšie.“

(www.corgonliga.sk, 21.8.2012)