Tibor Mičinec: DAC patrí do prvej ligy!

 

Tibor Mičinec ako hráč...

Bola to veľká senzácia, keď počas zimnej prestávky sezóny 1986/87 prichádzal z Prahy do najmenšieho ligového mesta. Na príchod hráča s reprezentačnými skúsenosťami sa zložili roľnícke družstvá z okresu a majstrovský ťah funkcionárov sa stal skutočnosťou. Dovtedy najdrahší prestup klubovej histórie sa vyplatil. Vstúpil medzi najväčšie legendy dunajskostredského futbalu, počas dvaapolročného pôsobenia v DAC nastúpil v 74 ligových zápasoch, v ktorých strelil 28 gólov. Ďalších osem gólov pridal v pohárovej Európe (3 v PVP, 1 v Pohári UEFA, 4 v Interpohári). Barón, ako exkanoniera v časoch jeho hráčskej slávy prezývali, sa výraznou mierou pričinil aj o najväčší úspech v dejinách nášho klubu - víťazstvo v slovenskom a československom pohári. V oboch finálových stretnutiach (proti Nitre aj proti Sparte) premenil v rozstrele penaltu. Neskôr pôsobil v DAC aj ako hlavný tréner, na jar 2006 viedol mužstvo v 13 druholigových zápasoch. Dnes 53-ročný Tibor Mičinec (nar. 10. októbra 1958) sa s nami podelil o svoje spomienky a dojmy v pondelok večer, po slávnostnom odozdávaní cien Pro Urbe za rok 2012.

 

V tomto roku si pripomíname 25. výročie víťazstva DAC-u v československom pohári. Aké sú vaše spomienky na to obdobie a najväčší klubový úspech?

„Myslím si, že to bola krásna éra dunajskostredského futbalu, a jej vyvrcholením bolo to, že sme vyhrali pohár proti Sparte. Na tieto okamihy budem vždy rád a do konca svojho života spomínať.“

 

Ako ste prijali správu, že štvrťstoročie po tomto úspechu dostanete mestské ocenenie?

„Je to milé. Každé ocenenie, ktoré človek dostane v priebehu života a kariéry, je pekný darček. Je to ako pekná bodka za nejakým športovým či kultúrnym výkonom. Pokiaľ sa mu v jeho činnosti darilo, je to ocenenie za úspechy, na koré ľudia radi spomínajú.“

 

Do DAC ste sa vrátil pred šiestimi rokmi ako tréner. Sledujete aj dnes ako sa mužstvu darí?

„Samozrejme, sledujem každý zápas DAC-u. Veľmi ma mrzí, že po niekoľkých rokoch hrá opäť 2. ligu, pretože Dunajská Streda patrí jednoznačne do prvej ligy. Hlavne kvôli divákom, ktorí tu boli vždy výborní, povedal by som - vynikajúci. Mne sa tu vždy veľmi dobre hralo, či už ako súper v začiatkoch, keď postúpili do ligy, alebo následne počas dva a pol roka, ktoré som tu pôsobil. Na tieto okamihy veľmi rád spomínam a opakujem, mrzí ma, že sú v druhej lige. Verím, že postúpia späť do prvej ligy a že budú hrať takú dôstojnú rolu, ako sme hrali my, keď sme tu v minulosti pôsobili.

 

Máte ešte spojenie s aktívnym futbalom?

„Stále som aktívny hráč, hrávam za Loučen, okresný prebor Nymburku a darí sa mi, som tam spokojný. Udržiavam si fyzičku a kondičku, takže je to aj prospešné. Medzitým, po odchode z Dunajskej Stredy, som pôsobil aj ako asistent trénera Karola Jarolíma v Slovane. Momentálne nemám žiadne ponuky, ale ktovie, možno sa to za pár mesiacov zmení.“

 

... a tréner DAC.

Takže čím sa momentálne zaoberáte?

„Obchodujem s drevom, s kamarátom nakupujeme a predávame drevo. Zatiaľ sa bavím touto činnosťou.“

 

Ale na futbal ste istotne nezanevreli. Chodievate na zápasy, napríklad na váš bývalý klub Bohemians?

„No, na Bohemku ani moc nie. Nie, že by nebol čas, ale mrzí ma, aké sú tam vzťahy medzi bývalými hráčmi a dnešným vedením. To človek nechápe. Ja som v Bohemke odohral sedem rokov a miesto toho, aby si človeka vážili a pozvali na nejaký zápas, nemajú žiadny záujem. To sa netýka iba mňa, ale všetkých, ktorí sme tam pôsobili. Taký prístup k starším hráčom, alebo zaslúžilým legendám, nie je vôbec v poriadku.“

 

Udržiavate kontakt s bývalými spoluhráčmi z DAC?

„Občas si zavolám s Petrom Kašparom, Dušanom Libom, z času na čas sa aj vídame. Počas pôsobenia v Slovane sme sa stretávali s chalanmi žijúcimi v Bratislave, Peťom Fieberom a Šoltésom. Keď sa občas stretneme, vždy si zaspomíname. Je to také milé.“

 

Kedy ste pred terajšou návštevou boli naposledy v Dunajskej Strede?

„Ako asistent v Slovane som sa sa bol pozrieť na zápas, keď hral DAC doma s Banskou Bystricou ešte v prvej lige a prehral 1:3 (júl 2011 - pozn. red.).“

 

Čo by ste na záver odkázali fanúšikom DAC-u?

„Odkazujem im, aby boli rovnakí ako sú, fandili DAC-u a pomohli tak hráčom a klubu k postupu do prvej ligy. Pretože v zápasoch, ktoré som mal možnosť vidieť, sa mi strašne páčilo ako povzbudzovali od začiatku až do konca. Trošku ma mrzí, že ten káder, ktorý tu bol, nezodpovedal tradícii. Myslím si, že hráči by tu mali byť lepší a mali by udržiavať vysokú latku, ktorú sme nasadili my za doby československej ligy. Ja verím, že sa k tomu Dunajská Streda niekedy vráti, pretože tento región si naozaj zaslúži prvú ligu!“

(nk, 23.8.2012)

 

Vizitka Tibora Mičinca »»»