Kto by sa mal hanbiť... (Glosa Tibora Poóra)

  

Ako to vlastne bolo? Na začiatku sezóny samotný Miki Radványi avizoval umiestnenie okolo desiateho miesta. Zápas so Šamorínom tento predpoklad potvrdil, pretože mužstvo ešte toť nedávno pôsobiace o dve súťaže nižšie ako DAC - nebyť brankára DAC-u a šamorínskej neskúsenosti - pravdepodobne by deklasovalo DAC aj výsledkovo.

 

Podľa mňa káder kvality, akú mal vtedy DAC, je katastrofou hlavne pre mladých hráčov okolo dvadsiatky. Je zúfalstvom pre mladých, ak hráči medzi vekom 25-30 rokov, ktorí by mali byť nositeľmi kvality, majú najväčšie problémy s loptou a chýba im aj priemerné futbalové umenie. Takáto nekvalita ťahá mladých pod vodu.

 

Príchodom trojice Fodrek, Obžera a Velický prišla do mužstva kvalita, ktorá nad touto nesmierne nekvalitnou a smiešnou súťažou vysoko vyčnieva.

 

Mimochodom, trúfam si povedať, že sa v tejto súťaži (vidiac aj zvyšné mužstvá) premávajú chlapci, ktorí majú elementárne problémy nielen s futbalovou činnosťou, ale hlavne športovými danosťami ako takými. Priam srší z ihriska, že polovica kádrov je plná protekčných detí zbohatlíkov a detí osôb veľmi dôležitých. Proste, nedá sa hodnotiť futbalová kvalita, keď je evidentné, že druholigové dresy obliekajú vrodené športové antitalenty, ktoré z ihriska vytlačili (respektíve ich rodičia) rýdze talenty. Des a hrôza... Vráťme sa však k DAC-u. Príchodom trojice sa mohla zlepšiť situácia aj pre mladých. Ak by bol záujem. Asi nie je.

 

Aj priemerne zdatnému mozaikotvorcovi je jasné, že za bodovou úspešnosťou DAC-u stojí pár podstatných vecí.

- Veľmi nízka úroveň súťaže, ktorá nevyžaduje superkvalitu na popredné umiestnenie.

- Tréner Radványi, ktorý kvalitou nemal čo hľadať v nižšej, ale nemá čo hľadať ani tejto súťaži, je na ňu príliš dobrý.

- Priam smiešna náhodilosť a smiešna zhoda okolností, t.j. že v prevažnej väčšine našich zápasov pískajú rozhodcovia nie nepodobní bohumilému Övrebővi...

- Príchod trojice Fodrek, Obžera, Velický a opora v bráne. Zvyšní hráči sú do počtu (respektíve príliš mladí) a ich dobré výkony sú závislé od ťahúňov. Nulíček, Marcin, Diviš a spol. sú bez ťahúňov naozaj niekde okolo desiateho miesta.

 

Preto nielen nepríjemne, ale podľa mňa aj neodborne zneli slová Mikiho po tlačovke v Senici, kde kritizoval mladých hráčov a vyzval ich aby sa hanbili. No, tu by som ostro polemizoval s Mikim. Osobne si myslím, lepšie povedané dúfam, že tieto slová iba kopírujú filozofiu klubu (ktorá je podľa môjho názoru úplne scestná a mylná) a nevystihujú Mikiho pohľad. Prečo?

 

Bez trojice ťahúňov si v DAC-e pravdepodobne neporadí ani druhá vlna (vekom starší). Hrajú na úrovni desiateho miesta druhej ligy - Mikiho slová. Tento fakt nepriamo potvrdzuje, že Miki šetril ťahúňov na bodové zápasy. Druhá vlna nevie pomôcť sama sebe, nie to ešte mladým - moje slová.

 

Senica stadium-ček. Miki sťahuje z ihriska Velického (obavy z druhej žltej) a Fodreka. Nastupujú mladí. Nastupujú do vlaku bez dvoch hráčov, bez ktorých (a bez övrebovského závanu - ÖZ) by mal DAC aj v druhej lige malú šancu na dobré výsledky. Priestor na debakel a „nastavenie zrkadla“, kde by boli bez dvoch ozajstných futbalistov.

 

Nie, problém nie je v ťahúňoch, problém nie je v mladých. Problémom je to, čo je mimo nich v drese DAC-u. Zápas na stav sedem-jedna nezapríčinil príchod mladých, ale odchod ťahúňov, bez ktorých je nekvalitná „stredná vrstva“ bezradná.

 

Jedna vec je, že Miki šetril mužstvo. Až tak dôkladne, že výsledkom je jedna z (číselne) najpotupnejších prehier v 108-ročnej histórii klubu. Ak tento fakt mal byť zastretý manévrom, respektíve nelogickým a povrchným útokom na mladých (ktorí sú aj tak v klube v nehodnej pozícii) a ak mal byť fakt, že Miki okrem štyroch hráčov nemá viac súcich hráčov, zastretý touto, na Mikiho trénerské kvality nehodnou pdpásovkou, ktorá je vecne veľmi povrchná, ale za to asi v línii klubovej filozofie, žiada sa povedať nasledovné: Hanbiť by sa nemali mladí, ale určitá miera červene by mala zaliať aj Mikiho uši. Je mi to ľúto Miki, že tvoj návrat k vyšším futbalovým métam prináša aj výlet do poschodí, ktoré sú pre trénera tvojej kvality príliš nízko. Proklatě nízko, ako tie kolty v kovbojkách...

(Tibor Poór, 30.8.2012)