Týždenník referuj 1 (Glosa Tibora Poóra)

  

Variácie moderného futbalu

 

Tréner Sousa už v Bratislave naznačil, ktorá je jeho najsilnejšia stránka. V podstate sa oba zápasy so Slovanom odohrali v jeho réžii. Znie to možno nadnesene, ale aj zápas so Sportingom potvrdil, čo v Bratislave priam stekalo z ihriska: Priam punktičkárska taktická nadvláda nad Slovanom, napriek tomu, že aj hráčsky bol Videoton o kusisko vpred.

 

Samozrejme, Sporting už nie je súper patriaci do kategórie mužstiev, proti ktorým by mal Videoton v tých-ktorých ukazovateľoch jasne navrch. V jednom ukazovateli však Vidi súpera priam knokautoval. Dokonalá defenzívna taktika portugalského trénera Sousu, a naozaj nesmierne disciplinovaný výkon mužstva, nepustili Sporting v podstate k ničomu. Variabilné, defenzívne taktické varianty, Sousa ich premiešaval a dávkoval s citlivosťou jemného mechanika laboratórnych váh. Ako príklad uvediem bezradnosť Sportingu v situáciách, keď domáci vytvorili dva štvorčlenné obranné valy. Ak sa súper horko-ťažko prešpikoval cez prvú líniu, druhá línia už poľahky odzbrojovala hráčov Sportingu.

 

Dokonalé priestorové bránenie, pritom sa nedá povedať, že by išlo na úkor obsadzovania voľných hráčov. Moderný futbal. Mať väčšiu ofenzívnu kvalitu v závere, brejky do otvorenej obrany Sportingu mohli skončiť ďalšími gólmi. Samozrejme, každý zápas je iný, ale ak bude Videoton hrať takto disciplinovane a takticky na výške, môže byť bodovo úspešný aj v ďalších domácich zápasoch.

 

Čo som vnímal ako trochu „strange“, bola atmosféra v hľadisku. Ak chodíte na futbal už desiatky rokov, ste možno na niektoré veci viac senzitívny ako je potrebné, ale...

 

Proti Sportingu boli v hľadisku Videotonu aj takí diváci, ktorí sa pravdepodobne pred zápasom rozhodovali medzi kinom a futbalom. Z ich reakcií totiž usudzujem, že si príliš neuvedomovali, čo za súpera to vlastne Vidi vyklepal rozdielom triedy. Iba občas som videl rozžiarené oči, tie ozajstné futbalové zimomriavky ľudí, ktorí vedia že Sporting nie je značka botasiek. Zimomriavky, aké by sme mali pravdepodobne v Dunajskej Strede na tisíc percent všetci, ak by sme vyklepali v EL súpera rovnakého kalibru.

 

Smutno-smiešne zneli aj pokriky na striedajúceho Torghelleho. Ja, idiot, som tomu ironickému pokrikovaniu - Sááányííí... - takisto podľahol.

 

Vyhralo sa nad Sportingom, ale zo zápasu väčšina odchádzala, ako keby si práve namazala maslo na chlieb.

 

Pri východe zo štadióna studená sprcha v podobe otázky: Viete aký bol kurz na takýto prvopolčasový výsledok?

 

Bŕŕŕ, moderný futbal...

(Tibor Poór, 8.10.2012)