Týždenník referuj 2 (Glosa Tibora Poóra)

  

Udialo sa na zelenej ploche

 

Záznam zápasu a na nej viditeľný enormný počet nepresných prihrávok u obidvoch mužstiev pravdepodobne trochu zmierni optimistickú rétoriku dvoch trénerov, ktorí spomínali pri hodnotení zápasu slová ako výborný...

 

Náš stred síce menej, ale aj v Šamoríne nedisciplinovaný v defenzíve. Dlhodobo nedisciplinovaný, napriek tomu, v druhej lige proti Šamorínu stačí na bod. Mohlo na tri.

 

Tri superšance, z ktorých by kvalitne hrajúca ofenzíva aspoň jednu premenila.

 

Šamorín poslednú polhodinu mlel z posledného, fyzicky odchádzali a kopili jednu chybu za druhou. Od Šamorína, v sobotu, výkon patriaci skôr o súťaž nižšie.

 

Celkovo, druholigový priemer s fest prižmúrenými očami.

 

Rozhodcovský podpriemer: Hrubý faul domáceho brankára, lopta už bola dávno mimo súboja, mala nasledovať červená. Faul rozhodca musel vidieť. Bol to brejk, nikto mu nemohol brániť vo výhľade, ani postrannému.

 

Udialo sa na tlačovke

 

Miki prišiel, s ešte s vysokou hladinou adrenalínu v tele, ktorú zdesaťnásobila informácia jedného z novinárov o nahnevanej reakcii jeho zverenca na margo striedania. Ešte predtým prišlo k situácii, ktorá bola... No, podľa mňa bola groteskná.

 

Dumky o výkone rozhodcu Miki otvoril otázkou na pána Tomášika, novinára z denníka Šport - čo videl na ihrisku on, novinár. Otázkou mieril na jeho kritické články na tému chýb rozhodcov v domácich zápasoch DAC-u, a v ich prospech. Pán Tomášik odpovedal, no ako to nazvať, ako prváčik v škole, na ktorého sa oborí prísny kantor: -Brankár zrámoval na hranici šestnástky Johancsika, mal byť vylúčený.- Situácia a dikcia odpovedajúceho volajúca po vete - Odpovedaj celou vetou Miroslav...

Groteska.

 

Miki má pravdu v tom, že novinári, Šport, by mal byť v komentároch rovnako ostrý nielen na DAC, ale aj na iných, ja dodám aj na „Ligu nedotknuteľných“. Nemôžu totiž jedným dychom objektívne poukázať trebárs na neuznaný gól Podbrezovej na DAC-e, a popritom roky mlčať trebárs na tému Slovan, Slyško... Je pravdou, že tento zvláštny meter sa pána Tomášika bytostne netýka, veď o corgoňligových zápasoch píšu iní, takisto ako o našich zápasoch na súperových ihriskách. Vonku sa deje v podstate to isté, čo na DAC-e, len v obrátenom garde.

 

Miki to nevyslovil, ale naznačenie bolo jasné - nech Tomášik píše o rozhodcoch aj vtedy, ak poškodia DAC. Tak je.

 

Tu však treba pripomenúť, že sa na Tomášika a ani na nikoho iného nemôže Miki hnevať, ak napíšu, že videli na domácich zápasoch DAC-u brutálne chyby rozhodcov, respektíve groteskné výkony rozhodcov, z ktorých profitoval domáci tím. V podstate okrem penalty proti Ružinej sa dá so zvyšnými postrehmi pána Tomášika súhlasiť, bolo by teda v budúcnosti smiešne dovolávať sa u Tomášika - čo to píše a podobne. Skôr, a to aj inde, čo sa nepíše. Bolo by to smiešne aj preto, lebo máme v mužstve hráčov, ktorí mali dlho na sebe dresy tímov z „Ligy nedotknuteľných“. Bolo by smiešne, ak by takíto hráči v mene Žitného Ostrova, v mene Dunajskej Stredy a v mene DAC-u poúčali novinára ako má písať. Rozprávať mali vtedy, keď z brutálnych chýb rozhodcov profitovali. Doma, aj vonku.

 

S týmto problémom by sa však mal vysporiadať aj nejeden slovenský žurnalista, samozrejme ak chce, a to tak, že ak má od roku 2008 jastrabie oko na klub DAC, a často sa triafa do čierneho, nech tak robí aj v iných prípadoch. Ak by tak konali, cirkus menom „Liga nedotknuteľných“ by nenabral také dimenzie - doslova sa im pred očami rozpadáva slovenský klubový futbal. A ak by mali jastrabie oko vždy rovnako nasmerované, ani dialóg medzi Radványim a pánom Tomášikom by neskončil groteskou „Kantor a žiačik“, ale progresívnym dialógom o problémoch, ktoré v slovenskom klubovom futbale vidia už aj slepí. A v neposlednom rade, pán Tomášik by za svojim názorom mohol stáť pevnejšie. Daň za nerovnaký meter, aj keď je zosobnená na nesprávnom terči.

(Tibor Poór, 8.10.2012)