Michal na Ostrove - Veľké Blahovo 1:0 (Komentár Tibora Poóra)

  

FOTO: Bíró Attila

Celkom zaujímavý pocit - písať komentár o zápase dvoch mužstiev, z ktorých v jednom našinec svojho času zodral zopár kopačiek. Tomu, aby som držal palce Veľkému Blahovu sa zabrániť nedalo, a nepovažujem ani za rozumné, brániac sa potrebou žurnalistickej objektivity skrývať v komentári, že ma k Veľkému Blahovu niečo viaže. Viaže a hodne...

 

Aj preto označím prvý polčas v podaní Veľkého Blahova slovami použitými z diplomatického slovníka - hrali v útlme. Domáci nemali nejakú extra prevahu, ale stačil jeden perfektne zahratý rohový kop v podaní Novotu Zoliho (Motyó), a z toho rezultujúca oslobodzujúca hlavička obrancu - nie najšťastnejšia - pred vlastnú šestnástku. Strelcovi gólu stačilo nabehnúť a napáliť loptu aj so zavretými očami - brankár bol bez šance.

 

Druhý polčas bol záživnejší, hostia sa konečne prebudili, vyslali dve-tri zdravé strely, mali aj zopár šancí, ale ukázalo sa, že „zaspatý“ prvý polčas sa im vypomstil. Domáci si jednogólový náskok už ustrážili.

 

Iné. Takmer do roka a do dňa. Vlani som navštívil zápas Vydrany-Štvrtok na Ostrove, po ktorom sa nedalo v komentári nespomenúť chybne odpískanú penaltu v prospech domácich. Po zápase mi člen disciplinárnej komisie povedal meno jedného rozhodcu so slovami - Choď sa naňho pozrieť, je to rozhodcovský talent. Bolo to presne 25.10.2011. Meno chlapca som časom zabudol. Dnes viem, že spomínaný rozhodca mal za uplynulý rok nielen svetlé, ale aj horšie dni a zápasy.

 

To, že rozhodca zápasu Michal na Ostrove-Veľké Blahovo a členom odporúčaný rozhodca je jedna a tá istá osoba, som sa dozvedel až po zápase, keď sme si opäť volali a ja som mu oznámil, že som bol svedkom vynikajúceho rozhodcovského výkonu...

 

Autorita na ihrisku, prekuknutie nafilmovaných pádov, dobrá spolupráca s postrannými, cit pre hru a čo sa mi veľmi páčilo - dvakrát sa rozhodol veľmi správne neudeliť žltú kartu, keď mohol (ja považujem žltú za odkopnutie v zápale hry za totálnu hlúposť, hlavne v čase, keď sú k dispozícii tri-štyri náhradné lopty). Nijak tým hre a ani mužstvám neublížil, naopak. Cit pre hru.

 

Čo sa dá na margo tohto rozhodcu povedať? Len tak ďalej. A mne ostáva dúfať, že sa tento mladíček nezaradí medzi nie malý počet rozhodcov, ktorí si z tohto postu zvláštnym spôsobom urobili živnosť. Podľa môjho názoru si ten, kto si ide zahrať futbal v nižších súťažiach pre relax, oddych a hlavne pre vášeň k futbalu, nemôže priať lepšieho rozhodcu.

 

Chyby, pokazené zápasy prídu a bude ich ešte dosť, ale podstatný je prístup. Či sa chlapec zaradí do šíku zvláštnych černokňažníkov, alebo naopak, rodí sa tu niečo naozaj kvalitné, bude samozrejme záležať hlavne na ňom. Ale, nielen na ňom. Zväz, ak má záujem aspoň na občasnej rozhodcovskej kvalite - aspoň v amatérskom futbale - musí si tohto mladíčka chrániť. Pretože príkladom má byť on, a nie ten, kto hovorí - no tak dnes si vypiskovaním ideme poriadne zarobiť... V neposlednom rade, by si tohto chlapca mali vážiť a chrániť aj futbalisti, ktorí by si cez víkend radi zahrali futbal. Futbal za normálnych podmienok, a z ktorého nie je týždeň čo týždeň pokazený celý víkend.

 

Mladíček sa volá Földes Richard. Je mu čosi nad osemnásť. Chráňte si ho!

(Tibor Poór, 26.10.2012)