Zmizík (Glosa Tibora Poóra)

  

Padli na nás zlé časy. Ľudia nemajú peňazí nazvyš a strácajú prácu. Vládne havlovsky povedané „blbá nálada“. Ak pohľad na realitu dneška neskresľujú ružové okuliare či sekt... V našom meste naviac k blbej nálade prispieva aj „druhý“ zo slovného tandemu tvoriaci satirický výrok Chlieb a hry.

 

Denník Šport uverejnil rezultát Krajského súdu v Trnave, ktorý hovorí, že mesto je povinné obnoviť dodávku energií pre klub. Nie neočakávaný verdikt, keďže o sile právnikov klubu nikto nepochybuje, rovnako ako o probléme zvanom: nevýhodné zmluvy.

 

Z krátkodobého hľadiska. Obnovenie dodávky energií je jedna vec, druhou je suma, ktorou sa mesto zaviazalo financovať režijné náklady. Tá suma činí, ak sa nemýlim, 65.000 Euro ročne (tento rok bola suma prekročená) a mala by byť budúci rok podľa všetkého znova zaslaná. Ak áno, v prvom rade by sa mala do posledného centu skontrolovať hospodárnosť, či nebudeme úplnou náhodou z verejných zdrojov platiť aj do polnoci zapnutú svetelnú tabuľu s nejakým podareným odkazom pre fanúšikov.

 

Z dlhodobého hľadiska. Verdikt súdu pravdepodobne zmenil východiskové pozície pri transakcii menom predaj klubu. Jazýčky na váhe sa trochu zmenili, ak hovoríme o tom, kto má času dosť a kto je pritlačený k múru. Povedzme to tak, že klub je menej pod tlakom, z ktorého sa nevymanil.

 

Futbalovo? Veľa sa nezmenilo, pretože o futbale (mám na mysli A-mužstvo) je v tejto súvislosti zbytočné hovoriť, futbal na ihrisku je totiž ovplyvnený skôr inými vecami. Komédia zvaná druhá liga beží nezávisle od tohto diania. Mužstvá vyhrávajú nezávisle na tom, že odvádzajú výkony sotva na úrovni štvrtej ligy. Bezprecedentným spôsobom vstupujú do zápasov výkonmi a verdiktmi rozhodcovia, naše zápasy nevynímajúc, či už v náš prospech, alebo neprospech. A vstupujú verdiktmi, ktoré priamo rozhodujú o výsledkoch. Či mužstvá, kluby v druhej lige stávkujú? Lokálne, alebo singapurovo? Hm... Ak nie, tak hráči predstavujú väčšinou nekvalitu, ktorá až straší. Pre takéto, po taktickej stránke nehodnotiteľné zápasy, sú tréneri menej potrební, ako tréneri pre zápasy v tretej okresnej súťaži. Pre druhú ligu je absencia kamier a prítomnosť novinárov vyznávajúcich prevažne deskriptívnu žurnalistiku (bez súvislostí a analýz), alfou a omegou...

 

Čiže, situácia okolo klubu sa zúžila na predám - nepredám a kúpim - nekúpim.

 

Také, či podobné „hlasy“ počuť aj z klubu. Ak si Világi napriek deklarovanému ukončeniu jednania opäť zasadne za rokovací stôl, bude samozrejme trvať na záväznom dokumente o pohľadávkach a záväzkoch klubu. Bez uvedeného dokumentu kúpi klub len samovrah. Hypoteticky, ak ponúknete klub za milión euro a záväzky sú štyri milióny, reálna cena za klub je päť a nie jeden milión. Trhová hodnota klubu a prostredia v ktorom sa klub nachádza (marketingovo zúfalá slovenská futbalová scéna) pravdepodobne nie je vysoká. Kluby jeden po druhom hlásia obrovské finančné problémy, licencií aj klubov je nadostač. Momentálny zákaznícky potenciál klubu je minimálny, na zápasy chodí do päťsto divákov, paradoxne, obchodnícky a sucho je možné konštatovať, že potenciál DAC-u je závislý od odchodu dvoch majiteľov. Čo má veľkú cenu je meno, značka. Ak, tak toto je dobrá pozícia Mohseniho a Antala. Világi totiž chce značku DAC. Na druhej strane, môže si počkať, pretože jeho najväčšou výhodou je, že produkt v rukách Mohseniho a Antala - je produkt bez potenciálu. Ak by v roku 2008 prebehol „normálny obchod“, dnes by sme mohli povedať, že najlepšiu chvíľu Mohseni na predaj klubu prepásol. Lenže pre mesto nevýhodná zmluva maže zavedené obchodnícke pojmy ako načasovanie predaja v pravú chvíľu lepšie, ako sto zmizíkov...

 

P.S. Futbal? To, čo sa deje v druhej lige na hracej ploche, vrátane výkonov rozhodcov, na to neexistuje stupnica...

(Tibor Poór, 26.11.2012)