Bude ako bolo? (Glosa Tibora Poóra - 2.časť)

  

Poviem Vám, dunajskostredský futbalový rok začal pekne z ostra!

 

Predbežné opatrenie platí, mesto musí... Vlastne, nie práve najzrozumiteľnejšie podávané informácie v médiách, a na jazyk sa tlačia otázky tipu: Čo vlastne musia?

 

Mesto tvrdí, že z opatrenia im vyplýva iba povinnosť umožniť prísun energií. Čiže, mesto dá hodiny a merače spotrieb k dispozícii klubu, nech si ich prepíšu na vlastné meno a nech si režijné náklady financujú sami. Maximálne k takémuto kroku je vraj mesto predbežným opatrením viazané.

 

Je otázkou, k čomu je mesto viazané podľa dohody o financovaní režijných nákladov. Tu možno nastal čas, aby verejnosť dostala výklad týchto zmlúv, ktoré odčerpávajú verejné financie. Je však pravdepodobné, že zmluvy sú na strane klubu.

 

Ako ďalej? Mesto, občania si jednoducho nemôžu dovoliť v dnešnej situácii financovať klub sumou, ku ktorej sa mesto zaviazalo. Pravdepodobne netreba rozpitvávať, ako (by) sa takmer okamžite našlo miesto pre tieto financie na násobne dôležitejšie veci súvisiace s fungovaním mesta. Logiku to dá, ak by mestu nechýbali peniaze, určite by sa nezvyšovali dane. Dane sa zvýšili, takže logicky - chýbajú. Nevidím racionalitu a ani zmysel za takýchto okolností odčerpávať peniaze z pokladnice mesta a posielať ich na Športovú. Ani dnes, a ani o desať či štyridsaťpäť rokov.

 

Tak čo potom? Jednať. O odchode. Za výhodných podmienok aj pre mesto, a dvojstranne ustúpiť od zmluvy. Samozrejme, k tomu je potrebná aj druhá strana...

 

Je tu jeden zaujímavý moment. Vo vedení sú dvaja Dunajskostredčania, obidvaja viceprezidenti. Ten druhý zmiernil prazvláštnu, štvorročnú komunikáciu prvého s vlastnými fanúšikmi, ktorej zákonitým následkom je dnešných, cca tristo divákov na tribúne. Prvý občas utrúsil do médií, z ktorých niektoré nemajú žiaden prehľad o chode a slede udalostí okolo a v klube, že sú tu pre divákov, pre občanov regiónu a mesta. Pre maďarské média utrúsil, že sú tu pre nás, pre maďarstvo...

 

Pekné. Lenže, my (mesto, občania) na takto fungujúci klub jednoducho peniaze nemáme, nech je už hlavná náplň klubu... no hocičo...

 

Hm... Sympatie a srdcia mnohých, ktoré si Mohseniovci získali počas fantastickej, zimomriavkovej a pocitovo už možno nikdy neopakovateľnej jesene 2008, sú ta-tam. Dnes (vlastne už vtedy) ich ľahkovážne a ľavou zadnou stratili. Ako Érsek Józsi, možno v inej súvislosti raz povedal: Táto loď už odplávala...

 

Ak jeho kolega, to nepokojné chlapčisko dospeje a odhodlá s k jednému rozumnému, vlastnými spoluobčanmi určite vysoko cenenému kroku, môže čiastočne zmierniť antipatiu tisícok ľudí voči jeho osobe... Takým činom by mohla byť jeho ochota odísť. A aj to uskutočniť. V pokoji, bez vojny a po dohode. Naivná predstava? Podľa môjho názoru, jedna z mála možných racionálnych riešení. Samozrejme, ak nemá za cieľ vybojovať si ako prvý občan mesta, cenu - Anti Pro Urbe... Síce, adeptov je dnes už viac...

(Tibor Poór, 28.1.2013)