Hravé dieťa a brankárske deti (Glosa Tibora Poóra)

  

Návrat hravého dieťaťa

 

Jesenná produkcia Michala Gašparíkav roku 2010, je hráčsky jednoznačne to najlepšie, čo „postihlo“ DAC od roku 2008. Samozrejme, popri produkcii, v roku 2008 ešte maugliovsky divokého supertalentu Kweukeho.

 

Gašparík - loptový virtuóz, drzé a hravé dieťa - na jeseň roku 2010 prežíval pravdepodobne jednu zo svojich najlepších, ak nie najlepšiu sezónu. Väčšine ľudí ostala po ňom príjemná spomienka, odišiel totiž v čase, keď sa mužstvu darilo. Vyhol sa situácii, keď časť hráčov z jesennej futbalovej partičky chcela, či musela byť na fanúšikov drzá a sprostá.

 

Vo videorozhovore, ktorý Michal poskytol našej stránke tesne pred odchodom do Poľska, naznačil pohnútky, ktoré sú vlastne identické s hlavnými pohnútkami jeho terajšieho návratu. Vekom patrí už medzi tridsiatnikov, ergo potrebuje sa finančne zabezpečiť pred ukončením kariéry. Že DAC tou zábezpekou nie je, je jasné asi každému. So žlto-modrým klubom ráta Michal celkom logicky ako s odrazovou doskou do zasľúbenej zeme, ktorou má byť krajina na východ od nás. Uvidíme čo pred týmto odchodom prinesie krehkému technikovi o poschodie nižšia súťaž. Jednoznačným rizikom nie sú ani tak tvrdí súperi, ako antifutbalisti, ktorých je v druhej lige neúrekom. Ich nekoordinovaný a nekultivovaný pohyb sú ohrozením aj pre nich samotných, nie to ešte pre technika typu Gašpi.

 

Uvidíme, ako sa vysporiada Michal s prázdnymi tribúnami a so skutočnosťou, že okrem hŕstky ľudí, väčšina čaká od dvojice Mohseni-Antal už iba jedno - kultivovaný odchod. Uvidíme. Jedno je isté, človeku pri dumaní o skutočnosti, že eventuálnym prestupom do niektorej z arabských krajín vkladá svoju futbalovú budúcnosť do rúk pána Mohseniho, napadne iba jedna veta: Snáď vie čo robí...

 

Trápenie malých brankárov

 

Počas verejnej besedy, ktorú sme usporiadali s Balázsom Kissom, a na ktorej bol prítomný aj viceprezident klubu Jozef Érsek, sme boli svedkami sťažnosti rodičov brankárov chytajúcich za DAC v mládežníckych kategóriách. Na mieste sme sa dohodli s pánom Érsekom, že si vyžiada informácie a nájde sa riešenie dobré aj pre sťažujúcich sa. Odvtedy uplynuli takmer tri týždne a veci sa nepohli. Prečo? Čaká sa na chvíľu, keď bude pán Érsek informovaný pánom Kantárom - podľa slov Józsiho k tomu zatiaľ nedošlo. Hm... Poprosím preto pána Kantára, aby sa prihlásil u pána Érseka, pretože by sme radi dodržali - Józsi aj ja - svoj sľub, ktorý sme dali rodičom. Ako riešenie, tak aj stanovisko druhej strany nie je momentálne k dispozícii, preto využívam nie inštitút tzv. prázdnej stoličky, ale inštitút zdravého rozumu - aby sa veci pohli.

 

Takže. Zásluhou pána Kantára začal pracovať s malými brankármi DAC-u maďarský tréner Kopp. Podľa slov pána Koppa sa však všetko zmenilo, keď odmietol podpísať zmluvu s JUST4KEEPERS. Dnes, aj keď majú za trénera naďalej pána Koppa, na ktorom - videl som to na vlastné oči - deti lipnú ako na vlastnom otcovi, už určité veci musia platiť, niekde im ani nie je umožnené trénovať - podľa ich slov sú dnes znevýhodnení. Podľa slov rodičov preto, lebo pán Kopp nebol ochotný podpísať zmluvu. Nie s DAC-om, ale s JUST4KEEPERS. Tieto slová a vety si vypočul na besede aj pán Érsek.

 

Suma sumárum, deti a rodičia sa nechcú vzdať kvalitného trénera, ktorého majú radi. Ak nepodpísanie irelevantnej a pre rast detí nepotrebnej zmluvy je dôvodom týchto problémov, je smiešne vysvetľovať niekomu, že klubu záleží na akadémii, či na raste talentovaných chlapcov z nášho regiónu. Ako brankárska duša si dovolím tvrdiť, že... Nech je umožnené robiť brankársky tréning na zdravých základoch, ktoré sú podľa môjho názoru len málo zlučiteľné s podobným prístupom s akým sa pristupuje k týmto mladým dunajskostredským brankárom dnes. Rodičia čakali tri týždne, je načase aby sme dali zadosť nášmu sľubu rodičom.

(Tibor Poór, 8.3.2013)