Poistky (Glosa Tibora Poóra)

  

Liptovský Mikuláš by mal problémy aj s mužstvami z nižších líg. Slová viacerých divákov majú niečo do seba. Ja dodám, že hostia patrili medzi to najslabšie, ak nie to úplne najslabšie, čo sme od roku 2008 videli na štadióne DAC-u. Nepreverení domáci. Asi najvhodnejšia pozápasová sumarizačná veta.

 

Gašparík vynikol. A vynikli striedajúci hráči. Toto mužstvo by možno obstálo aj v prvej lige. Lepšie povedané, asi by nevypadlo, ak by všetko klapalo tak, ako klapať má. Nepresvedčil Hošek, a napriek „nezamestnanosti“ istotu nesálal ani brankár Malec. Na druhej strane, robotu mal iba občas, čo je asi nočná mora brankárov...

 

Vybité poistky... Vzhľadom na to, ako superťažko dostávajú šancu domáci hráči, odchovanci - väčšinou vtedy, keď už skoro nikto iný nie je k dispozícii - šokovala rýchlosť akou sa dostal na druholigovú lavičku syn pána Vojtecha Miklóša. Po piatich rokoch skúseností to boli naozaj vybité poistky pre mnohých... Na mieste Viktora, ak si prečítal na fóre mačetovú diskusiu na tému celebdeti, by som zapol kozmickú rýchlosť, hral ako malý boh, trhal siete, ničil súpera, a po každom góle by som ukázal T. Poórovi vztýčený prostredník. Bolo by to fajn, ak by sa tak stalo, a aj by som mu zatlieskal. Ale i keď sa tak stane, chlapec musí mať na pamäti, že na jedného šancou obdareného Viktora existujú desiatky odkopnutých iných mladíkov. Proste, ak by nebol tata, obzvlášť v DAC-e by si pravdepodobne nepípol. Ani mladý Fieber a ani mladý Érsek. Možno je dobré, aby ste to vedeli.

(Tibor Poór, 12.3.2013)