Rozhovor s Jozefom Olejníkom, asistentom trénera DAC - 1. časť

Taká šanca sa nemusí tak skoro naskytnúť

 

Do výšky 189 centimetrov narástol od mamičkiných koláčikov a vďaka génom starého otca. K športu ho viedol otec, futbalistu z neho spravili v Prešove a po potulkách Slovenskom ho v roku 2000 požičala Petržalka do DAC-u. Dunajská Streda sa mu stala osudná, usadil sa tu a v priebehu ôsmych rokov si žlto-modrý dres natiahol v 161 ligových zápasoch. V sezóne 2010/11 viedol prvoligový starší dorast a po zastávke v Gabčíkove sa vlani v lete vrátil do klubu na post asistenta Mikuláša Radványiho. Počas pôsobenia v Piešťanoch spoznal svoju osudovú lásku Andreu, s ktorou vychovávajú dvoch synov. Mimochodom, pani Olejníkovú poznáme aj z obrazovky mestskej televízie DSTV. Obaja synovia sa potatili, ale namiesto obrany sa postavili do - futbalovej brány. S Jožom Olejníkom sme sa porozprávali v deň jeho menín a predvečer 39. narodenín.

 

Prečo si tvoji synovia našli miesto práve medzi tromi žrďami?

„V prvom rade som šťastný, že ich oboch mám. Malý Dodo má 16 rokov, v Piešťanoch chodí do školy a chytá tam 2. ligu za starší dorast. Bol aj vo výbere Západoslovenského kraja. Jaro má 14, jeho to chytilo asi pred dvoma rokmi. Chytá za Malé Dovrníky, veľmi ho to baví a neustále chodí niekde chytať. Musím ho brzdiť, aby sa aj učil. Som rád, že majú takýto koníček a neflákajú sa niekde s cigaretou. Nechávam tomu voľný priebeh, ak prídu a opýtajú sa, tak im samozrejme poradím, ale snažím sa ich v prvom rade viesť k zodpovednosti a k tomu, aby všetko robili naplno. Obaja sú samostané osobnosti, ktoré sa vyvíjajú, ja ich môžem na niečo naviesť, poradiť, ale nesnívam o tom, že raz budú hrať Ligu Majstrov. Prečo išli do brány? Dodo začínal ako stopér, mal problém s pätou a postavil sa do brány, a už tam zostal. A Jaro videl vzor v bratovi.“

 

Ako sa vlani v lete upiekol tvoj návrat do DAC-u?

„Oslovil ma Jožko Érsek s otázkou, či by som nešiel pracovať do DAC-u. Dohodli sme sa, v Gabčíkove som po vzájomnej dohode skončil a vratil som sa sem.“

 

Čo všetko má asistent trénera Radványiho v náplni práce?

„My si s Mikim rozumieme, hrávali sme spolu, po tejto stránke nie je problém. Miki je férový chlap. Máme svoje úlohy rozdelené, ja som zodpovedný za fyzickú prípravu. Tréningy máme podelené tak, že Miki má svoju časť, aj ja mám svoju časť. Som maximálne spokojný, spolupráca je výborná a som vďačný, že v pozícii asistenta dostávam toľko priestoru. Nie som nejaký nosič kužel. S Mikim sa dá komunikovať, hoci má posledné slovo, veď on je zodpovedný za výsledky. Naša spolupráca je veľmi dobrá a vzájomne si dôverujeme, čo platí pre celý realizačný tím.“

 

Aký bol v kabíne ohlas trojgólového vykročenia do jarnej časti?

„Štart bol pozitívny, ale je to aj zaväzujúce do ďalšej práce, aby sme ten výkon potvrdzovali aj v ďalších ťažkých zápasoch, s ťažšími súpermi. Priamo po zápase nám všetkým padol kameň zo srdca, veď po fakt dobrom výkone sme vyhrali 3:0. Ale už od pondelka začala príprava na najbližší majstrovský zápas. Súťaž bude krátka a myslím si, že z hľadiska dunajskostredského futbalu bude veľmi dôležitá. Pretože tá šanca, aká je teraz, sa nemusí tak skoro naskytnúť.“

 

Osobne čo očakávaš od druholigovej jari?

„Čakám, že v otázke postupu sa bude rozhodovať v priamych konfrontáciach medzi súpermi z čela. Zaváži každý jeden zápas, ale rozhodnú priame súboje ašpirantov. A tí ašpiranti sú Podbrezová a Dunajská Streda, sčasti aj Senec. Podľa toho, čo som mal možnosť vidieť na jeseň a v poslednom čase na DVD, je zrejmé, že každý jeden súper je nepríjemný. Ale osobne si myslím, že sa rozhodne medzi Podbrezovou a nami.“

 

Ako prebieha príprava na sobotňajší zápas proti Bardejovu?

„Sme v klasickej príprave, ako na každý majstrovský zápas. Je to veľmi nepríjemný súper, patrí medzi päť najlepších, čo odzrkadľuje aj tabuľka. Ale treba si byť vedomý svojej sily, hrať kľudne, sebavedome a hlavne nechať srdce na ihrisku. S divákmi v Dunajskej Strede mám takú skúsenosť ako hráč a teraz aj ako začínajúci tréner, že keď vidia na mužstve chcenie, charakter, túžbu vyhrať, aj keď sa mu nedarí a zápas dopadne hocijako, aj tak sa postavia a zatlieskajú. Dokážu to oceniť, sú natoľko inteligentní. Ale nevedia odpustiť lajdáckosť a keď chýba na ihrisku srdce. Je to rarita, inde na Slovensku takých divákov nenájdeš. Inde ešte ani nezačnú hrať a diváci už svojim hráčov nadávajú. Zažil som tu kopu takých zápasov, keď sa nevyhralo, ale videli, že chalani jazdili a cheli vyhrať, tak na konci zatlieskali. Futbal je futbal, neviem ako to dopadne, vyhrať chce každý, koniec-koncov je to len šport. Ale dúfam, že to dopadne dobre.“

 

Takže, keby si mal staviť na zápas, tak stavíš...

„...samozrejme na jednotku! (smiech)

 

Kto bude chýbať?

„Určite Fodrek, ten je dlhdobo mimo. V poslednom prípravnom zápase s trnavským béčkom si natrhol šľachy na chodidle. Chýba aj Nulíček, ten má natrhnutý sval. Škoda, ale to mužstvo je dobre zložené, máme zdvojené posty, sú tam mladí aj starí, na každý post máme dvoch kvalitatívne vyrovnaných hráčov. Pravda, niektorých hráčov ťažko nahradiť. Ale je tam alternatíva, že keď niekto vypadne, tak naskočí iný hráč, ktorý tiež má svoju kvalitu.“

(nk, 20.3.2013)

 

Rozhovor s Jozefom Olejníkom, asistentom trénera DAC - 2. časť: „Na značke klubu treba stále pracovať“ »»»