Cez novinársky „turniket“ neprešiel jeden (3. časť) (Glosa Tibora Poóra)

  

Ak si hosťujúce mužstvo vypracuje šancí „kopec“ ako Senec a zápas nevyhrá, hráči za stratu bodov môžu viniť iba osoby, ktoré vidia pri pohľade do zrkadla.

 

Ak pustí domáce mužstvo svojho súpera prehrabávať sa v „sklade giga šancí“ ako v sobotu DAC, ťažko hovoriť o dobrom výkone.

 

Ak hostia zakončujú svoje vypracované útoky nedôrazne a lajdácky ako Senec, myšlienka, že sa tým urazilo futbalové šťastie je čajová. Takéto zakončovanie je totiž jeden zo smrteľných futbalových hriechov...

 

DAC-u chýba podľa môjho názoru kvalitnejší... Volajú to defenzívny štít, ale podľa mňa je priliehavejšie termín - defenzívny nárazník či odrážač. Aj preto obrana chaoticky (ne)riešila všetky lavínovité útoky, hostia sa vlastne bezkontaktne dostávali za chrbát obrany. V tomto zápase zlyhala defenzíva ako celok, nie jednotlivci.

 

Zachytal však Polaček, napriek lacnému gólu. Predviedol dva maxi-dôležité zákroky v úvodných minútach zápasu.

 

Senec bol v sobotu kompaktnejší a výrazne futbalovejší ako v jesennom seneckom zápase, ale nie je to mužstvo, ktoré si vie rady v rozhodujúcich momentoch zápasu - v sobotu určite nie. Otázka nielen psychiky, ale aj futbalového myslenia a umenia.

 

Takže, zápas veľmi priemerný, nie nadpriemerný či výborný, hlavne kvôli dôvodom, ktoré sú uvedené v prvých dvoch vetách glosy.

 

Cez novinársky „turniket“ prešli všetci (1. časť) (Glosa Tibora Poóra)

 

Ak si domáce mužstvo dovolí vyprodukovať galaktickú neschopnosť ako Šaľa pri druhom góle DAC-u, viniť z prehry rozhodcu - i keď naozaj čudne pískajúceho - nie je práve najšťastnejší počin.

 

Čo sa vlastne stalo pri druhom góle? Na jednej strane všetka česť, v tom čase už dlhšiu dobu na ihrisku „kulhajúcemu“ Gašparíkovi. Ale aby zranený hráč, po kvázi šprinte „urobil" ešte obrancu kľučkou do strany a v pokoji vystrelil, to sa len tak nevidí. Klobúk dole pred odvahou obrancu prezentovať sa niečím podobným v druhej najvyššej súťaži...

 

Malá spokojnosť je vysloviteľná aj s výkonmi brankárov. Zvláštne vypálilo najmä volejbalové vyrazenie lopty brankárom Kolmokovom, také niečo sa zvykne púšťať v televízii na Silvestra.

 

Kolmokov pridal ešte jednu minelu. Ľahkú, „nahodenú" loptu zo strany, si takmer „premasíroval“ popod brucho za bránkovú čiaru...

 

Nie najistejšie pôsobil Polaček pri centroch. Niektoré môže a musí odvrátiť obrana, ale vysoký center ako v zápase proti Šali - identický ako pri inkasovanom góle proti Sencu - musí a vie vyriešiť iba on. Zlý odhad a zlá práca nôh. Kroky by mali byť iným smerom vyznačkované. Zatiaľ vedú Polačeka pri týchto centroch na „značky", kde je lopta takmer v maximálnej výške svojho letu, a je „vyraziteľná“ asi iba pre 220 cm vysokého brankára... Martin je talent, ale aj on - ako vlastne všetci slovenskí brankári - dopláca na skutočnosť, že kvalitný brankársky tréning tu prakticky neexistuje.

 

Takže, zápas viac priemerný, nie nadpriemerný či výborný, hlavne kvôli dôvodom, ktoré sú uvedené v prvých troch vetách glosy.

 

P.S. Pre viceprezidenta klubu, pána Érseka. Ak je pravda, čo si museli vypočuť (nie od teba) dvaja ozajstní žlto-modrí futbaloví fanatici - vlastne, nemám dôvod im neveriť - asi by malo prísť ospravedlnenie. Páni nemajú trinásť rokov, takže... Najhoršia odpoveď je: Nebol som tam, neviem... Ale ja verím, že takto im neodpovieš. Jožko, dopredu ďakujem.

(Tibor Poór, 24.4.2013)