Voľná jazda (Rozhovor Tibora Poóra s Mikim Radványim)

 

Po vypočutí rozhovoru som si všimol jednu vec. Ak s niekým robíte viacero rozhovorov, mám na mysli veľké rozhovory, po čase ani nezbadáte, že sa rozhovor s tradičným formálnym a obsahovým postupom „Otázka - Odpoveď“, v obsahovej časti nebadane transformuje na debatu s prvkami polemiky. Taká malá evolúcia rozhovoru. Aj preto berte obsah tohto rozhovoru skôr ako voľnú jazdu či debatu o futbale, než prísne nalinkovaný, šablónovitý rozhovor.

 

Miki, rozhovor vyjde až po odvetách, ale i tak sa spýtam. Čo hovoríš na dve úvodné nemecké (Dormund, Bayern) facky Španielom?

„Sledoval som zápasy a som rád, pretože nemecký futbal sa mi páčil už pred mojou hráčskou anabázou v Saarbrückene. Obzvlášť ma dostal potom, čo som na vlastné oči videl, ako sa tam robí futbal na profesionálnej úrovni. Progres v nemeckom futbale bol evidentný už dlhšiu dobu, výsledky mužstiev, ktoré si uviedol, boli len otázkou času. Nemecký futbal dnes už nie je len o behaní, ale aj o technike.“

 

Každé futbalové obdobie je charakterizované nejakou, nazvime to - školou. Barcelona svojim spôsobom vyburcovala nielen kluby, ale v podstate aj krajiny - krátkodobo bolo treba nájsť spôsob ako poraziť tiki-taka štýl, ale dlhodobo si situácia priala aj spôsob, ako byť lepší. Podľa teba platí dnes: Zomrel kráľ, nech žije kráľ?

„Myslím si, že sa v deväťdesiatych rokoch začalo v Nemecku systematicky pracovať s mládežou, a na fantastickej úrovni. Mládež si v práci s loptou osvojila neskutočné technické veci, a to sa dnes prejavuje v plnej miere. Prejavuje sa nasatá dynamika, výbušnosť, rýchlosť a skvelá práca s loptou. Sám si videl rýchlosť akou Dortmund i Bayern prechádzali z defenzívy do ofenzívy. Na jeden dotyk! A samozrejme disciplína. Po strate lopty sa vrátilo až deväť hráčov do pozícií, v ktorých mali loptu pred, a nie za sebou.“

 

Teraz je zaujímavá otázka, čo urobí podľa teba Guardiola v Bayerne? Čo očakávaš ty?

„Hm... to je dobrá otázka... Heynckes vyhrá s Bayernom pravdepodobne - čo sa dá. Prísť po ňom do Bayernu... Vo futbale je však vždy - i keď si to niekedy nevieme predstaviť - možnosť progresu. Je tu vždy možnosť vytvoriť niečo lepšie, nadnesene poviem, aj niečo lepšie od takmer dokonalého. Ale čím bude vedieť „vyturbovať“ hru dnešného Bayernu? Možno niečo naznačuje nákup Götzeho. Typologicky je Götze vhodný aj pre tiki-taka. Núka sa však otázka: Je tento štýl pre nemeckého diváka stráviteľný?“

 

Do akej miery si vieš predstaviť vznik životaschopného hybridu z týchto dvoch štýlov?

„V hre Bayernu a Dormundu sú už teraz prvky štýlu Barcelony. Radikálny rozdiel je v rýchlosti a priamočiarosti.“

 

Tak potom čo nové, z hľadiska futbalového progresu, môže dať Guardiola nemeckému futbalu?

„Sám som zvedavý. Či od tohto môže byť niečo lepšie, a čo to je, neviem si predstaviť. Pretože spôsob akým herne doslova ponížili Barcelonu, bol sám osebe blízko futbalovej dokonalosti. To, že sa Barca z hry nedostala do žiadnej šance, to tu nebolo dobrých päť rokov.“

 

Nie o koľko, ale ako...

„Tak. Bol som svojho času u Heynckesa na desaťdňovej stáži, takže si viem živo predstaviť, ako asi reagoval na telefonát Rummeniggeho a Beckenbauera, ktorí mu odporúčali, aby zavolal Guardiolovi s otázkou: Ako na Barcu? (Smiech) Druhá vec: Bolo nesmierne dôležité, ako si hviezdy plnili defenzívne úlohy.“

 

To mi tiež napadlo, že bude nutné primäť enormne sebeckého Robbena či Ribéryho, aby pracovali pre tím...

„Bayern má dnes možno šťastie, že i keď už obaja čosi povyhrávali či dosiahli - Ligu Majstrov ešte nie. Je tu teda aj moment obrovskej šance a veľkej športovej motivácie pre obe hviezdy.“

 

Iné. Máš za sebou návrat, úvodnú facku v zápase so Šamorínom, po ktorom sa logicky nedalo hovoriť o inom, ako o desiatom mieste. Odvtedy uplynulo deväť mesiacov. Z akých hľadísk a ako hodnotíš toto obdobie?

„Keď človek nedôveruje sám sebe, tak radšej nech nič nerobí. Vieš dobre, čo o mne hovorili ľudia po mojom návrate. Dnes sa ma ľudia pýtajú: Miki, postúpime? Mám rád takéto výzvy, a ak som voľný DAC má prednosť. Druhá vec, tak ako na jeseň v roku 2010, mi bolo umožnené postupne si vybrať hráčov, ktorých som chcel ja.“

 

Máš svoje vízie a predstavy o tom ako napredovať - po profesionálnej stránke. Po Komárne je DAC samozrejme napredovanie, ale zdá sa, aj z pohľadu hráčskeho materiálu, že to v DAC-e ani po prípadnom postupe opäť nebude koncepčná práca...

„Áno, toto je silný hráčsky káder, s ktorým sa dá vybojovať liga, ale bez doplnenia kvality by bolo riziko hrať s ním najvyššiu súťaž. Myslím si, že základ už je. Samozrejme, v prípade postupu musia prísť minimálne štyria kvalitní hráči... To je pravda, čo hovoríš o koncepcii, ale dnes sa každým svojim nervom koncentrujem na to, aby som postúpil. A pre mňa je aj to dôležité, že som z outsidera spravil rešpektované mužstvo. Je tu síce zopár mladých hráčov, ktorí majú corgoňligové parametre, ale i tak treba do mužstva kvalitu s ktorou by rástla konkurencia, kvalita. A môžem pozerať na našu mládež sprava či zľava, kvalita tam nie je. Hm... Oni už mali dávnejšie odísť, na hosťovačku, a potom prísť, lebo ich neviem dať na roveň trebárs s Gerátom.“

 

No, to je iná téma, a na hodne dlhé rozprávanie. Je veľmi pravdepodobné, že sa s Gerátom profesionálne pracovalo, kým tu sa podľa mňa profesionálne nepracovalo...

„Áno, pracovalo od útleho veku. To je základ. Počkaj, ešte jedna vec, ja naozaj neviem prečo je problém s našimi mladými?! Tí čo prišli z Ružomberka, alebo neviem odkiaľ, nezaujímajú ich okamžite peniaze. Viem, že peniaze sú jedným zo základných podmienok života, ale oni sem prišli preto aby hrali a aby sa ukázali - na každom tréningu podávajú maximálne výkony.“

 

Zásadný rozdiel je v tom, ak o peniazoch rozpráva niekto kto je tu dva mesiace, a ak niekto kto je tu desať mesiacov...

„To je jasné.“

 

Áno, viacero mladých hráčov je dnes už futbalovo mŕtvych. Bol to však proces, v ktorom sa v prechodovej fáze neurobilo takmer nič...

„Najväčšou chybou bolo, že ak sa ukázal niekto v dobrom svetle, takmer okamžite išiel do áčka. A keď bol poslaný do B-mužstva, tak sa pýtal, že čo tam má robiť, pritom nevedel jednu rovnú kopnúť... Odišli do B-mužstva a prepadli sa do štvrtej ligy. To nie je náhoda. A po týchto chlapcoch ani nie je dopyt.“

 

Výchova mládeže ale znamená, že sa s mládežou treba zaoberať...

„Títo hráči boli už ako osemnásťroční v A-mužstve. Boli pod mojou rukou, pod rukou Németha Krisztiho a pod Gargerovou rukou. Keď som sa vrátil, čakal som, že zúročia skúsenosti z Corgoň Ligy na to, aby prevyšovali svojich rovesníkov v druhej lige, ale bol som nemilo prekvapený... Spohodlneli... Pre našich mladých boli dôležitejšie peniaze.“

 

Patrí to do aktuálnej mozaiky mládežníckeho futbalu, ale dôležitejšie je, že B-mužstvo ak malo tréning, nie raz sa stalo, že približne so siedmimi hráčmi. Alebo - neprišiel tréner na zápasy vonku...

„To jednoznačne. Množstvo vecí, aj negatívnych, je v tejto mozaike. Ale chcem zdôrazniť, že prístup chlapcov „zhora“ je diametrálne odlišní od prístupu našich chlapcov. Druhá vec je, ako sa starajú o mladých tam? Nechcem týmto dehonestovať našich trénerov, ale nedá sa porovnať loptová technika a dynamika týchto mladých, s našimi mladými.“

 

A keďže o našich nebolo postarané takto ani na začiatku a ani pri prechode, je v ich prípade - koniec... Iné. V podstate sa pripravuje dunajskostredský klub číslo 2, a logicky sa začala sa tzv. bitka o mládež, keďže existuje mládežnícky klub FK 2007 ŠG. Ako vnímaš túto tému?

„Tieto veci som si pri práci nikdy nepripúšťal. Aby ma hocijakým spôsobom ovplyvňovali. Môj názor je, že tu musí prísť k normálnemu konsenzu, lebo takto nebude dobrý ani jeden z klubov. Počujem, že sem berú - tam berú, neviem ako to skončí, a ani to, či dobre. Ja sa vonkajšími vplyvmi nezaoberám, najprv som sa koncentroval na zloženie bojaschopného mužstvo na druholigovej úrovni, a teraz sa koncentrujem na postup.“

 

Dnes na DAC chodí tristo-štyristo divákov z cca osemsto takých, ktorí sú na tzv. futbalovej frekvencii, ale zvyšok na hlavnej tribúne... no, nechcem ich nijak znevažovať, ale sú „ušipočuteľne“ extrémne vulgárni. Vieme, že fanúšikovia sú závislí na výsledkoch, ale teraz sú aj za remízového stavu extrémne vulgárni - aj voči tebe.

„Ako tréner nesmiem podľahnúť emóciám tohto typu, inak nemôžem robiť trénera. Všetci rozumejú futbalu, niektorí rozumejú naozaj, a niektorí v úvodzovkách. Prídu na futbal, no nech si vykrikujú a hotovo. Ja viem ako som pracoval počas týždňa s mužstvom, a to je podstatné. To, že človeka, ktorý takto vykrikuje, doma nepustia k slovu a tu sa takýmto spôsobom ventiluje, to nie je môj problém. Pamätám sa na zápas s Nitrou doma, keď sme potrebovali od fanúšikov divácku podporu a kvôli bojkotu sme ju nedostali... Prežil som aj to...“

 

Tento bojkot však nebol ani tak fanúšikovský, ako skôr čísi počin spoza chrbát... (Smiech)

„(Smiech) Hej... Povolanie trénera nie je povolaním, v ktorom vydržíš na jednom mieste do dôchodku. Preto, keď sme rozprávali o koncepcii... Ja sa koncentrujem na postup.“

 

Vieš si dnes predstaviť tandem Radványi - Németh Kriszti?

Podľa mňa si Kriszti vybral inú cestu - prácu s mládežou, a ako vidím robí to dobre. Veľa sme o tom rozprávali, i keď je to už dobré dva mesiace, čo sme nekomunikovali. Ja som momentálne maximálne spokojný s mojim asistentom Jožom Olejníkom. Nevyberám si asistentov podľa toho, či sme kamaráti. Nechám ich, aby sa realizovali, nerobím z nich zberačov kuželiek po tréningu. Druhá vec, či Krisztiho láka ešte pozícia asistenta. Niekto je vyslovene asistentský typ, ako trebárs Hipp, ale niekto má vyššie ambície. Ja som v roku 2010 povedal, že už nechcem byť asistentom. Kriszti si už tiež vyskúšal pozíciu hlavného trénera, takže... Ja síce nevylučujem nič, ale kto raz ochutnal pozíciu hlavného trénera, veľmi netúži po asistentskej funkcii. Ešte raz, dnes som maximálne spokojný s Jožom Olejníkom...“

(Tibor Poór, 3.5.2013)