Veľké Blahovo - Dolný Štál 2:2

  

I keď sa zápas hral počas veľkoblahovských hodov, tak často používaný a trochu pejoratívne znejúci prívlastok „hodový“ si určite nezaslúži. Išlo o veľa, u obidvoch tímov ešte pretrvávajú ambície na postup. Lepšie povedané ambície na prvenstvo, pretože postup z tejto súťaže už znamená radikálnu zmenu do rozpočtu a do celkového fungovania klubu. Niet sa teda čomu čudovať, ak sa víťaz súťaže tejto možnosti jednoducho vzdá. Mimochodom, v mnohých prípadoch je to rozumnejšie riešenie, ako úplne zbytočné katapultovanie mužstiev, iba na základe jedného sponzora, ktorý - máme desiatky príkladov - vydrží iba niekoľko rokov. Viď desivý koniec futbalu v dedinke zvanej Báč. Tlačiť mužstvá do súťaží, na ktoré jednoducho nie je v dedine zázemie, patrí medzi najväčšie zlá, ktoré ničia futbal na dedinách. Spôsob vzostupu týchto mužstiev demotivuje mužstvá, každého...

 

Ale späť k zápasu. Ako výkony mužstiev, tak aj jednotlivcov, skresľoval a ovplyvnil silný vietor. Napríklad, nie je až také jednoznačné, či pri góloch išlo len a len o brankárske zlyhania. Množstvo centrov si lietalo pomocou vetra ako chcelo, a to je nočná mora brankárov. Mimochodom, tri zo štyroch gólov nemuseli padnúť, ak by pri štandardnej situácii, popri brankárovi, lepšie obstála aj obrana - pri obsadzovaní hráčov. Silný vietor ovplyvnil aj hru v poli. Niektoré odkopy či prihrávky nabrali neuveriteľný smer, spomeniem situáciu, keď sa zamýšľaný oslobodzujúci odkop od vlastnej brány zmenil na rohový kop pre súpera...

 

Poďme však na to najlepšie, čo ponúkol zápas. Jednoznačne Remenár Zoltán, špílmacher hostí. Čoskoro 43-ročný harcovník, predstaviteľ žitnoostrovskej futbalovej „Old School“. Napriek veku prevyšoval všetkých aktérov na ihrisku a to pobehovali po ňom nie neznáme mená - Németh Jokkó, Nagy Peter (Etemo), Domonkos Tibor, Németh András (Csikó), či Miklós Imi. Všetkých prevýšil futbalovým myslením, skvelou loptovou technikou (zahrával všetky štandardné situácie), v tejto súťaži málo videnými časovanými prihrávkami na útočníkov (s takýmito prihrávkami by sa malo lepšie zaobchádzať -páni útočníci), proste, hrozne dobre sa na hru Zoliho pozeralo.

 

Z domácich vyčnieval mladý všadebol Kardos Július. Bojovný, tvrdý, sem-tam na hrane, ale vidieť do futbalu takto zažratého chalana, na to sa tiež hrozne dobre pozeralo. Škoda, že doplatil práve na svoju prednosť - ísť do súboja s maximálnou vervou. V súboji s dvomi súpermi bol faulovaný, padol na zem, a na jeho smolu mu prišliapli ruku...

 

Sumarizovane, nebyť silného vetra, mohol to byť kvalitný zápas, takto sa mu v známkovaní ušla trojka (dobrý). Výsledok zápasu bol podľa môjho názoru spravodlivý.

 

Na záver som si nechal celkom zapeklitú situáciu na konci zápasu. Rozhodca bol do toho momentu - až na pár výnimiek, ktoré však nijak neovplyvnili zápas, a ani výsledok - celkom v poriadku. Na konci však vyrobil hrúbku, ktorá zbytočne priniesla emócie po zápase. Čo sa stalo? Miklós Imi celkom zbytočne a netakticky fauloval - na polovici súpera. Rozhodca najprv udelil žltú, a následne, s odôvodnením, že asi ide o zlomeninu, udelil červenú kartu. Nie červenú po druhej žltej, ale zmenil svoje rozhodnutie. Ak mám dobré informácie, zväz urobil to najlepšie čo mohol, vychádzať bude z pôvodnej, teda žltej karty, a nie z neštandardne a pravdepodobne chybne (tu radšej ešte otáznik) udelenej červenej karty. Ale nabudúce by sa diváci určite zaobišli bez takýchto chýb, a tréner domácich by asi takisto kvitoval, ak by sa jeho skúsený útočník nedopúšťal úplne zbytočných faulov.

(Tibor Poór, 1.6.2013)