Donaha (Glosa Tibora Poóra)

   

Pohľad na zostavu neveštil nič dobré. Miki zaradil Sedláka do základnej zostavy, čo sa dá pochopiť ak bol jedinou alternatívou na pravú stranu Boya. Ale je to stále riziko. Pre súpera je totiž prechod z rýchleho protiútoku, ktorý je založený na vlastnej polovici (naša záloha je málokedy schopná prerušiť tieto výpady), pokračuje cez ľavú stranu, a cez obrancu Sedláka, asi taký komplikovaný, ako prechod cez voľne pohodené kuželky.

 

Ak by bola ľavá strana jediný problém, asi by sa dalo vyhrať, ale nebolo tomu tak. Stred obrany pustil za chrbát hneď niekoľko obdobných prihrávok, aké som opísal v minulom článku. Beňo na pravej strane nehral dobre, v prvom polčase prehral niekoľko súbojov jeden proti jednému. Okrem zlých individuálnych výkonov jednotlivcov v obrane, mierou vrchovatou prispela k zlej hre aj naša záloha vedno s defenzívnymi štítmi. Nepomohol ani Gašparík, ktorého nevyhratosť plasticky zobrazovali príliš dlhé kľučky - spravil si prvého hráča, avšak príliš dlhým posunutím lopty sám seba vystavil niekoľkokrát do ďalšieho, ale zbytočného súboja.

 

Štandardné situácie - na nich si zakladáme, veď pri väčšine našich útokov je viditeľná skôr snaha vypýtať si faul, ako obohrať súperovu defenzívu - na klasické neprerušené útoky počas celého zápasu naozaj nemáme. Z dobrých štandardných situácii však treba aj niečo vyťažiť. V sobotu boli v podaní Gašparíka tradične kvalitné, ale na ich dotiahnutie do úspešného konca treba aj hráčsku kvalitu v ofenzíve.

 

Veľký problém znamenalo, či už pri defenzíve alebo ofenzíve, enormne veľké „hráčske vákuum“ medzi jednotlivými radami. Ak sme získali na vlastnej polovici loptu a náš hráč (nemusel to byť hráč s ofenzívnymi úlohami) sa pustil do protiútoku, musel zabrzdiť, pretože mal takmer celú zálohu, aj so štítmi, za svojím chrbtom. V druhom prípade, ak sme stratili loptu pri súperovej šestnástke a náš hráč sa vracal do defenzívy, bol bezradný opäť, lebo naše štíty a záloha sa takmer kompletne prepadali.

 

Po úvodnej možno desaťminútovke, keď sme otvorili hru, sme sa odrazu stiahli a opäť sme boli v podobnom rozostavení v akom sme hrali gro času v predchádzajúcich zápasoch. V podstate je jedno či sa hráči rozhodli sami, alebo to bol taktický príkaz Mikiho. Hrať totiž celozápasovú otvorenú hru s týmto hráčskym materiálom je taktická samovražda.

 

Toto však nie je nič nové pod slnkom, tréningový deficit, skúsení hráči momentálne výkonnostne hlboko pod svoje možnosti, a niektorí z nich chtiac-nechtiac aj za prvoligovým zenitom. Ódy na bod na Slovane, tak málo racionálne, bohužiaľ prehlušili pragmatické otázky typu, ako sa prejaví toto more nedostatkov v zápasoch v ktorých otvoríme hru a my budeme musieť tvoriť hru. No, proti Moravciam sme to všetci videli. Kým prvé zápasy vysielali „len“ jasné signály, tento zápas nás vyzliekol donaha úplne.

 

Počasie. Vzhľadom na úmorné teplo bol hrací čas zápasu fackou racionálnemu mysleniu. Klub sa sám ochudobnil o stovky fanúšikov. Úmorné teplo k dobrému futbalu neprispelo, určiť mieru v percentách, to nechám na Vás.

 

„Bonbónik" na záver. Situácia, z ktorej padol gól. Vracajúci sa hráč evidentne nedovolene blokoval hráča domácich. Nebol to faul pri ktorom by došlo ku kontaktu po ktorom by obranca odletel na dva metre, ale nič to nemení na fakte, že blokoval a bránil v hre signalizujúc, že sa nezapája do hry. Z hráča v mŕtvom ofsajde sa stal aktívny hráč. Či mal útočník úmysel blokovať a či nie, faul sa mal pískať. Druhá vec. Spôsob akým Huber vyhodnotil situáciu, by som označil za chybu. Ako obranca, ktorý je v inkriminovanom súboji a z našich najbližšie k lopte, si nemôže dovoliť zastať, ak rozhodca nepískne. Toto tlčú futbalistom do hlavy už od prípravky. Skutočnosť, že sa okrem brankára zastavilo prakticky celé naše mužstvo, je asi zbytočné analyzovať. Mimochodom, ak by naši hráči počas zápasu vydali zo seba toľko energie a videli by sme od nich taký dynamický pohyb ako pri naháňaní rozhodcu, asi by sme Zlaté Moravce poslali domov s výpraskom...

 

Jedno nevylučuje druhé. Malo sa pískať. Rozhodca uznaním gólu ovplyvnil výsledok. Výsledok však ovplyvnili aj naši hráči zlým výkonom počas deväťdesiatich minút.

(Tibor Poór, 5.8.2013)