Je úplne jedno (Glosa Tibora Poóra)

   

Ak bolo po čase jasné, že káder nebol už pred začiatkom ligy konkurencieschopný, ak bolo po čase jasné, že káder po odchode partie okolo Velického bol ešte menej konkurencieschopný, potom je logický úsudok, že káder bez hráčov, ktorí imitovali v žlto-modrom drese futbalový výkon počas plnenia pokynov zo Singapuru, je ešte viac konkurencie neschopný.

 

Mimochodom, dúfam, že chlapci, a hlavne na ihrisku futbalovo mimoriadne cynicky sa prezentujúci Hodúr (od prvého kola) si už viac do súťažnej lopty nekopnú.

 

Vybrať zo zápasu s Ružomberkom nejaké bezvýznamné omrvinky by bolo iba potvrdením tragickej situácie v akej sa klub a tím ocitli.

 

Omrvinky: Nebyť Belica, boli by sme opäť zrelí na poltucet. Možno by tomuto zápasu viac slušal výsledok 6:3.

 

Hm... Asi som teraz potvrdil tragédiu...

 

Pravdepodobne už len vytrénovaný cynik dokáže dnes čo i len pri pivnej debate hučať do niekoho poznatky typu: na pravej strane je progres, v zálohe sme mali záblesky... Je to podľa môjho názoru nepodstatné...

 

Je úplne jedno, či skončíme na siedmom či poslednom mieste a či nás vylejú zo súťaže.

Je úplne jedno, či Szarka zahrá slabo, alebo či si vykope reprezentačný dres.

Je úplne jedno, či Hošek strelí šesť gólov, dvadsať, alebo ani jeden.

Je úplne jedno, či dovlečú opäť nejakých hráčov na poslednú chvíľu, alebo nedovlečú.

Je úplne jedno, či z tohto mužstva znovu odídu hráči na spôsob Velického a spol., alebo neodídu.

Je úplne jedno, či vyšetrovanie singapurskej kauzy odvelí z mužstva ešte niekoho, alebo neodvelí.

Je úplne jedno či Belic v niektorom zápase vychytá bod, či tri body, alebo vychytá prijateľný poltucet.

 

Čo nie je jedno, aspoň mne: Miki Radványi. Je na spadnutie obdobie, keď sa jeho meno v Dunajskej Strede bude menej spájať v súvislosti s jeho hráčskou kariérou (jednoznačne patrí medzi najvýraznejšie mená DAC-u), ako s najväčšou hanbou v histórii klubu.

 

Ak Miki nechce, aby sa o ňom o desať rokov rozprávalo asi takto: „Jáj, to je ten tréner, ktorému hráči pod nosom predávali zápasy, odchádzali mu opory z tímu za pochodu, a bol pri najväčších hanbách v histórii klubu?“, mal by sa porúčať. Nebol by to útek z boja, zďaleka nie.

(Tibor Poór, 23.9.2013)