Démon súhlasu (v kauze DAC) je v našom meste javom „non grata“ (Glosa Tibora Poóra)

   

Stačí si spomenúť na základné princípy pri vytváraní si názoru na konkrétne udalosti. Profesori, tí najlepší, nám radili - považujte za svoju povinnosť rozmýšľať v súvislostiach, používajte kritické myslenie v konfrontácii s tými, ktorí šíria potrebu uspokojenia sa s priemernosťou, neverte ľuďom ktorých činy vedie Démon súhlasu (autor knihy - Dominik Tatarka) - v mene lokajstva ku karaváne ktorá aktuálne určuje, alebo v budúcnosti chce určovať chod (aj našich - súkromných) dejín.

 

Ako na to? Niet jednoduchšej odpovede. Máme totiž k dispozícii ten najlepší, najlacnejší a najgeniálnejší software aký kedy uzrel svetlo sveta - rozum. Viem, v dnešnej konzumnej dobe - keď všetky výdobytky techniky v podstate prispievajú k tomu, že sme takmer prestali premýšľať - je využívanie našej šedej mozgovej kôry na ústupe - je to asi pohodlnejšie.

 

Dovoľujem si preto požiadať redaktora Róberta Ká., hm... o čo vlastne?

 

Začnem takto.

 

V prvom rade, nie sme región ľudí, ktorých rozhľadenosť končí u archívnych článkov denníka Slovenská Republika a nie sme ani odchovaní na článkoch Sme, trebárs z pera Petra Tótha.

 

Kým sa v Trenčíne pokus Richarda Rybníčka neliať verejné peniaze do bezodnej studne (kauza zimný štadión) stretol nielen s odporom politikov, ale šokujúco aj s odporom verejnosti, u nás sme si občania, teda väčšina, povedali nie - pretože podľa väčšiny z nás verejné zdroje nepatria do bezodnej studne.

 

Nechápem prečo sa o problematike DAC-u cez média bavíte s nami, akoby sme boli občania, ktorí jedným dychom lamentujú nad zlým stavom ciest a množstvom iných nedostatkov a druhým dychom povolia plytvanie verejných zdrojov na šport.

 

Ak sa bez ostychu dá vysloviť - nebude opravená cesta, nebude v školách dôstojné prostredie, lebo nie sú peniaze, bez ostychu sa dá vysloviť aj toto: Nebude hokej, nebude futbal. Svet sa skôr zrúti ak nebudú školy v dôstojnom stave, než ak bude náš svet bez futbalu a hokeja, bez športov v ktorých sa veselo stávkuje. Takže, my nie sme ovce, preto ak vás môžem slušne poprosiť tak o nás, o veciach ktoré sa nás týkajú, skúste v tomto duchu...

 

Ale k veci, pretože som trochu odbočil.

 

Nie celkom chápem, prečo pán Róbert neberie do úvahy dôležitý fakt, že majoritný akcionár nášho klubu je povinný prispievať do klubu ročne sumou 80 miliónov (v SK).

 

Prečo je tento moment len tak letmo spomínaný? Prečo neberie do úvahy, že stav v akom sa klub nachádza, tomu nenasvedčuje - vychádzam z toho, že základným motívom zrušenia zmluvy zo strany mesta je práve podozrenie minoritného akcionára, že sa tak pravdepodobne nedeje, a nie je mu umožnené zistiť to hodnoverným spôsobom. A preto mesto, tak ako väčšina daň platiacich Dunajskostredčanov nepovažuje následné poskytnutie peňazí z verejných zdrojov (zdôrazňujem verejné zdroje) za správne.

 

Pýtam sa aj Róberta - vložil majoritný akcionár sľúbené peniaze? Ak to nevie zistiť, o čom to preboha vo svojich článkoch pojednáva, ak nemá tú istotu? Na akom základe stavia konštrukcie, selektívne vynechávajúc práve tento, a s týmto zásadným momentom súvisiace javy a deje?

(Tibor Poór, 24.9.2013)